Poďme bojovať so sociálnou fóbiou !!!

Ahoj IwantBeHappy :) Katsa ti to tu krásne napísala s tými otázkami, hľadať príčinu, poznať samú seba, kedy to začína, čo tomu predchádza, práca s myšlienkami a spôsoby, ktoré ti pomôžu zrelaxovať telo, upokojiť nervstvo...
Spomínala si nejaké antidepresíva, prosím ťa, neber ich :D...sociálna fóbia patrí do úzkostných porúch a na to sa užívajú anxiolitiká, aj na psychoterapii ti môže psychológ odporučiť navštíviť psychiatra, ktorý ti tieto lieky môže predpísať, aspoň na začiatok a potom ich vysadiť, keď už tie stavy bude zvládať aj bez liekov. Ako občan SR máš právo na 20 hodín terapie ročne zadarmo a sociálna fóbia sa najlepšie lieči práve tým, že navštevuješ skupinu, kde sú ľudia s rovnakými ťažkosťami. Funguje to na princípe denného stacionára na psychiatrii, kde sú skupinové sedenia, stretávate sa pravidelne v intervaloch, ktoré zadá váš odborník a dostávate aj domáce úlohy, také malé kroky, ktoré máte robiť do ďalšieho stretnutia. Prv ale treba navštíviť psychológa ( prosím, ak nechceš lieky, ktoré len utlmia príznaky nechoď prv za psychiatrom), ten psychológ s tebou spraví taký vstupný rozhovor, aby vedel aké ťažkosti máš, čím si prechádzaš a aký plán na ich zvládanie u teba navrhnúť :)
Nie je sa čoho báť, len si traf odborníka, ktorý s tým pracuje, napr taký, ktorý má výcvik v KBT terapii sa do toho určite bude rozumieť. Hľadaj cez nemocnice, pretože tí majú zmluvy s poisťovňami a tam ti to tvoja poisťovňa preplatí. Ak pôjdeš za súkromníkom, ktorý nemá zmluvy, tak si riadne buchneš po vrecku, sedenie za 20,40 a viac eur na hodinu to je u nás. To si vieš zistiť tak, že im zavoláš alebo napíšeš mail, keď nájdeš kontakt na niekoho v tvojom okolí.

Ahoj tiež mám podobné problémy ,ale keď sa im budeš snažiť vyhýbať tým ich budeš iba zväčšovať .Všetko je to v hlave ,alkohol preto pomáha lebo otupí myseľ a zníži sa vnímanie .Na tomto princípe fungujú aj lieky ,preto treba začať športovať aby si zo seba odbúrala stres a začať chodiť do spoločnosti . Neni to ľahké ,aj ja s tým bojujem každý deň , ale snažím sa nad tým vyhrať a keď nie aspoň remizovať :D

Momentálne prežívam to isté. Neviem či chodíš do roboty alebo nie ale mne sa to stalo asi pred polrokom. Nastúpila som do práce a dostala z toho zrazu veľký strach, lebo tam musíš byť asertívna a bez strachu komunikovať z ľuďmi. Jedno ráno som tak šla do roboty a koniec. Musela som volať aby ma vzali znovu domov, myslela som že mám infarkt alebo umieram. A odvtedy presne ako píšeš v obchodoch, v kine, v reštaurácií. Ale postupne to zvládam. U mňa asi viac závisí od toho ako som v strese. Ak mám pokojné dní, alebo sa upokojím tak zvládnem aj celý deň úplne v pohode. Najviac ma však trápi, že sa mi to stáva aj v kine, lebo do kina chodím rada a hlavne inde ma nik ani nedostane :D Začala som to zvládať aj hlavne vďaka knihe "10 jednoduchých kroků, jak zbavit stresu jednou provždy ". Je tam kopec rád a mne to veľmi pomohlo. Hlavne si uveodmiť z čoho konkrétne mám strach. Z ľudí? Z toho, že sa strápnim? Že ma nebudú mať radi? Záleží na tom? a pod. Už to ako tak zvládam, ale ako píšem hlavne závisí či som pod stresom alebo nie. Ono je to hlavne v hlave a skutočne som s tým musela niečo robiť, lebo inak by som sa zrútila pred šéfom a toho som sa bála ako šlak. Tak som sa hádzala do situácií ktorých som sa bála. Zvonil telefón? Tak som ho zdvihla aj keď ma napadli všelijaké myšlienky, aby som to nerobila. Alebo volali z vrátnice že prišiel naštvaní chlap a potrebuje s niekym hovoriť? Tak som šla dole a vybavila ho (možno to je aj mojim detským výzorom, ale zatiaľ po mne nik nevrieskal) a to mi neuveriteľne pomohlo, lebo som si uvedomila, že nie je čoho sa báť. Každá interakcia s človekom mi niečo dala a a pomaly- pomaličky to napreduje. A hlavne sa človek nesmie sledovať, ja sa strašne pozorujem, či mi nie je zle a treba sa nad to povzniesť. Už viem ako a tak keď mi búši srdce, viem sa upokojiť aby prestalo. Skúšaj j ty rôzne techniky a prečítaj si tú knihu, rady sú tam naozaj užitočné.

Ahoj.
Viem čo prežívaš sám som trpel sociálnou fóbiou určitú časť svojho života aj keď ja som nikdy nemal panické záchvaty a žiadne medikamenty som nebral, mal som len tie klasické príznaky, niektoré si tu spomínala aj ty ako napríklad potenie, červenanie, rýchle tlčenie srdca, no podarilo sa mi z toho dostať aj keď dosť netradičným spôsobom. Máš nejakých kamarátov alebo priateľa, ktorý by ti s tým vedel pomôcť, lebo ťažko ti takto pomôcť lebo si nenapísala čo presne sa ti stalo a čo ta priviedlo do tvojho terajšieho stavu.
Ak by si si chcela o tom popísať mimo fóra tak sa mi ozvy na Zei40@zoznam.sk