toto je pokus!

Milí ľudia, ktorí toto čítate, myslím si, že toto pre mňa nebude mať nijakú cenu asi tak ako vyrozprávanie sa trom psychológom a prestriedanie pratnerov, cieľov, motivácií, prác..
Mám 21. Som mladá a asi je normálne, že aj zmätená. Ale ja som úplne mimo. Je možné, že som mimozemšťan? Všetko na tomto svete, všetky ciele, všetko...ma nebaví, akonáhle prídem veci na koreň. Jediná vec, ktorá ma neprestáva prekvapovať je asi moje správanie keď sa opijem na mol. Inak mi pripadá všetko šedé, nudné, láska príliš plná očakávaní, aj keď ľudí milujem a oni mňa, väčšinou len chvíľu, kým prídu na to, že som studňa všetkých bolestí čičo, len preto, že som asi dosť otvorená mysľou. Keď mám voľný čas, veľakrát ho len tak predžubem, čo si neskôr trochu vyčítam, no inú psychohygienu nenachádzam(ako čerpanie inšpira na fb, čítanie kníh, blabla). Naši sa rozišli a začala som sa venovať umeniu. S mojimi priateľmi rozvíjame fylozifické debatky pri poháriku... skoro každý deň. A keď si poviete, že som len alkoholik, možno máte pravdu, no človek by to nečakal, ale keď som piť prestala aj keď na dlhší čas...naozaj, nie, nič sa nezmenilo, možno som o tom len tak otvorene nerozprávala a možno som nemala chuť objať každého druhého človeka, no to hej.
Chodievam kresliť k jednému pánovi maliarovi, už dlho mi ľudia vravia, že zo mňa cítia strach. "Aha" poviem si stále, pozerám na seba do zrkadla, ale neviem, neviem, o čom hovoria. Bojím sa? Čoho? Ani neviem, že to robím, nie to, že prečo. Maliar mi povedal, že strach cíti aj v linkách, ktoré kreslím. Vraj nevidí nový výsledok. Mám chuť sa brániť. V momente mi priveje myseľ myšlienku vlastého ega a zas skúšať ľudí počúvať a neodporovať. No pravda je, že všetko, čo ku mňe smeruje vsiakam ako špongia a občas ma ide roztrhať od výčitiek, očakávaní, toho, že nie som dosť dobrá. A potom ma napadne- však trpezlivosť! A.. Vraj otázka priorít, no tie sú pohyblivé, predsa!. A tak je to dané. Či nie? Dajte mi návod na život, lebo každý deň premýšľam len nad tým, že by som sa vymazala zo sveta.
No som dosť veriaca. A verím, že tento život sa dá žiť šťastne keď vidím toľko hlupákov v tomto meste žijú. No cítim sa fakt, fakt, nezútešne.