Ahojte, chcel by som niečo napísať tým, ktorí momentálne zažívajú šikanu, alebo ľuďom, čo čelia možno často posmeškom, alebo majú už z toho všetkého proste nízke sebavedomie. Ja sám som si na základnej zažil osobne okolo 4 roky šikany, rodina o tom nevedela, lebo sme o ničom nerozprávali a nemal som odvahu sa zdôveriť, prišlo mi to asi dosť hlúpe, ukazovať nejakú ´´slabosť.´´ Škola nič neriešila. S mojej skúsenosti viem, že som sa cítil vtedy ako chudák, myslel som si, že sú hrdinovia, sú o niečo lepší, schopnejší, majú pravdu. Mal som chuť sa im pomstiť, cítil som veľkú zlosť spolu so smútkom. Po všetkých tých rokoch som zistil, že sú to ľudia, ktorí sami nemajú žiadne sebavedomie, ale musia si ho dokazovať tým, že sa smejú ľuďom, ktorí sú na tom horšie, ako oni, majú nejaký hendikep, fyzický, psychický, alebo si proste neveria, tak si takto smutne dvíhajú sebavedomie.
Sami sú na tom oveľa horšie, ako ste vy, síce si myslia, že sú hrdinovia, lebo sa združujú často do partii a majú pocit, že sú nad vecou, ale po skončení napr. základnej, alebo strednej školy, ich normálna spoločnosť nikdy nebude akceptovať, a dopadnú nakoniec tak, ako moji spolužiaci. Boli veľmi sebavedomí a robili si s každého srandu, dvíhali si ho vždy na takých, čo boli lepší so známkami a podobne. A viete, ako niektorí z nich dopadli?? Jeden skončil na drogách a bol niekoľko rokov v resocializačnom zariadení, neviem, či si vôbec dokončil strednú školu, jediné, čo mu ostalo, sú jeho verní kamaráti so základnej, ktorí ho stiahli na samé dno, napriek tomu ich pokladá, za kamarátov.
Ďalší mal problémy vôbec dokončiť strednú školu. A tí, ktorí boli vysmievaní, sú teraz niekde inde. Viem o niektorých, stretol som ich pár mesiacov dozadu. Jeden ide pracovať do zahraničia, ďalší si našiel dobrú prácu, má priateľku, ľudia, ktorí boli vtedy na dne, sú teraz na vrchole, a tým druhým odznelo 5 minút slávy na škole, a sú tam, kde určite nechceli byť. Život nie je tak nespravodlivý, ako sa zdá, každému sa po čase vráti to, čo si zasial, aj keď to teraz tak nevidíte. Moja rada, ak zažívate šikanu, zdôverte sa, alebo skúste inú školu, aby sa z toho nestal chronický problém. A môj život? Ja som si po tých rokoch utrpenia začal budovať lepší život, lepší sa mi život vo všetkých smeroch, mám kamarátov, ktorí ma podržia za každých okolností, mám sny, ktoré si chcem splniť, napriek tomu, že bojujem so zdravotnými problémami. Proste nevzdávajte sa, verte vo svoje sny, a na tých ľudí raz dôjde, vy ste teraz dole, oni budú dole o pár rokov, alebo mesiacov, vy sa vypracujete a budete šťastní. Ak sa nad tým zamyslí aspoň jeden človek, budem rád, chcel som len uviesť príklad, ako sa rozdelili cesty ľudí, ktorí žili v utláčaní, a ľudí, ktorí sa vysmievali a zažili 5 minút slávy. Vždy to tak možno nebude, ale tu sa ukázala spravodlivosť a zlo, ktoré plodili, sa im vrátilo. Bojujte za seba.
