kolegynky dcerka ma priznaky, ako jej to povedat

-odkaz odstránený-

www.google.sk

Dobry den.Dovolte mi reagovat na vase prispevky .Dokazeme vam pomoct bez chemoterapiii a ozarovani.Mame za sebou vela vynikajuch vysledkov ..Ak mate zaujem tak ma spatne kontaktujte..Nejde o ziadne farmaceuticke lieky plne chemie ktore maju za ulohu predlzovat vasu liecbu a samozrejme nevyliecit vas.Ponukam vam moznost vyliecit sa nech to znie akokolvek cudne,neveriacky. V kazdom pripade za info nic nedate ..Rozhodnutie je na vas.

Nestrkať nos do toho, do čoho nás nič nie je.

akurat som o tom pisala v inej teme...nahoda
uz som o tom pisala aj tu...mame to aj my,ale nikdy sme nemali problem s ludmi o tom hovorit.Takto aspon vieme,ze ked sa chcu cokolvek opytat,ked len zo zvedavosti,nebudu poza chrbat riesit,ale opytaju sa rovno nas.Najcastejsia otazka je...kolko s takouto diagnozou ludia doziju.Malo,,,vela,,,nevieme.Zalezi od postihnutia.A viete co rodicia odpovedia???
Kazdy rodic chce,aby jeho dieta zilo co najdlhsie.Oni chcu,aby ich dieta zomrelo este predtym ako zomru oni.Takto budu mat istotu,ze o ich dieta bude postarane,ze nech by sa o neho ktokolvek staral,nikto mu neda tu lasku a opateru co oni.
Nie je nic zle ked ludia rozpravaju o starostiach a problemoch,naucia tych druhych zit iny zivot.Nie my vychovavame nase dieta,ktore je chore,ale dieta vychovava nas.Naucil nas pozerat sa na veci inymi ocami,upratat si zivotne potreby a rozlisit dolezitosti problemov.Vdaka nemu to vieme.
Takze,,,hovorte si co chcete,ze je lepsie drzat problem pod poklickou,,,je to len typ frustracie a to nie je dobre.

Tato matka by radu zrejme uvitala:
www.zdravie.sk

Inak poznam vo svojom okoli jednu rodinu, ktora sa riadi tym pravidlom, ako tu bolo spominane, ze utrpenie ma zostat za murmy domova. A znasaju to psychicky velmi zle. Su za tymi murami sami so svojim nestastim.

Poznam inu rodinu, ktorej sa narodil syn s vaznym telesnym postihom. Od zaciatku boli otvoreni, vsetko komunikovali s odbornikmi aj laikmi. Zalozili obcianske zdruzenie pre rodicov s podobne postihnutymi detmi a urobili pre nich vela. Ich syn je na vozicku, vyrastol z neho mladik bez komplexov, spolocensky, oblubeny, vyrovnany, ma plno zaujmov, volaju ho na prednasky aj do zahranicia.

No veď najjednoduchšie je povedať dieťaťu, keď vám o tom hovorí, nech to povie mamke, alebo sa ho nejako opýtať, že čo mamka na to - z toho sa ľahko zistí, či o tom mamka vie, alebo nie... a viac sa nemiešať.

Ako zistíme, že máme niektorý druh rakoviny?

Rakovina postihuje rôzne miesta a orgány v ľudskom tele. Príznaky ochorenia sú u jednotlivých orgánov špecifické a podľa druhu rakoviny môžeme zisťovať či nejaké príznaky nemáme náhodou aj my. Okrem rakoviny s vysokým výskytom u nás existujú aj ďalšie pomerne vzácne formy tohto ochorenia. Preto sa pokúsim opísať príznaky, ktorým by sme mali venovať zvýšenú pozornosť.
Nebezpečné príznaky:

1. Nefyziologické krvácania - to je krvácanie z miest kde nieje dôvod na krv bez poranenia. Krvácanie napríklad zo ženských orgánov mimo menštruáciu a mimo času ovulácie je potrebné konzultovať s gynekológom. Krvácanie z konečníka či iných orgánov je tiež nebezpečné.

2. Všetky útvary, ktoré nemajú opodstatnenie na našom tele - hrčky, znamienka vystupujúce nad kožu sú tiež podozrivé.

3. Dlhodobý chrapot a kašeľ vyžadujú vyšetrenie u lekára.

4. Strata telesnej hmotnosti a bolesti bez zjavných príčin sú taktiež nešpecifickým príznakom, že sa s nami čosi v oblasti zdravia deje a tak navštívme lekára a dajme si urobiť skríning na rakovinu.

5. Zmenené vlastnosti našej osobnosti - v oblasti pamäte, rovnováhy a pod.

6. Bolesti bez zjavných príčin, či zvýšená lámavosť kostí, alebo náhle krívanie.

Tiež zdieľam rovnaký názor ako poniektoré prispievateľky a nezasahovala by som. Zato, že vám dievčatko porozpráva veľa vecí, mama dievčatka vás o názor nepožiadala, lebo zrejme nechce nikoho, kto jej má radiť. Vážne zdravotné problémy v rodine, majú zostať za dverami domu a nepatria na cudzieho človeka. Nato, aby ste riešili s dieťaťom niečo vy, bez mamy dieťaťa, to už vôbec nie. Byť na mieste jej mamy, určite by som to riešila a nenechala tak, aby mi niekto trepal dieťa k lekárovi.
Ja choré dieťa našťastie nemám, ale nikdy by som si nedovolila povedať niečo ani najlepšej kamarátke a nieto ešte kolegyni. Moja kamarátka má postihnutého chlapčeka a viem, že si vôbec neželá ešte ani to, aby jej niečo povedali rodičia, nie ešte niekto nestranný.

Nočné potenie u dieťaťa ešte samé o sebe nie je príznakom nádoru. Sprevádza medzi inými aj spomínanú anémiu, problémy so štítnou žľazou, alergie, pokiaľ dieťa užíva niektoré lieky takisto sa potí a je ešte mnoho iných prípadov...... .
Tiež by som sa nemiešala, matka predsa vidí, že jej dieťa má ráno premočené pyžamko a pokiaľ už dieťa prekonalo nádorové ochorenie, tak pozná príznaky a je poučená o nich. Dieťa, ktoré má v anamnéze nádorové ochorenie je sledované v špecializovanej ambulancii.
Nie ste predsa lekár, aby ste vedeli správne posúdiť niektoré príznaky a zbytočne budete plašiť matku. Už vôbec neodporúčam dieťa bez vedomia matky brať na vyšetrenie a pod.. Dieťa predsa patrí rodičom, sú zaň zodpovední a je na ich rozhodnutí čo s dieťaťom.

tiež mám vážne choré dieťa a verte, že to nie je nič príjemné preberať tieto veci s inými. už sám tento stav je pre rodičov vyčerpávajúci, dosť myšlienok sa im samým rojí v hlave, veľa vecí musia sledovať, diskutovať s lekármi, ustrážiť atď. čo-to sa dá prebrať s rodinou, ale na to, aby ešte aj cudzí ľudia vyžadovali debaty na tému chorého dieťaťa, na to už často nestačia sily. je ťažké to vysvetliť niekomu, kto v takej situácii nebol. okrem toho každý z nás je iný. preto tieto veci treba brať veľmi individuálne. som presvedčená, že dieťa ktoré prekonalo rakovinové ochorenie je sledované a pravidelne chodí na prehliadky. nočné potenie môže byť príznakom množstva iných problémov a s bývalým ochorením toho dievčatka to vôbec nemusí súvisieť. ak máte pocit, že predsa len treba niečo podniknúť, všímajte si aj iné prejavy a možno sa sama presvedčíte, že sa nič nedeje. a ak by predsa, tak sa snáď naskytne príležitosť ako to spomenúť len tak akoby mimochodom a bez zbytočne dramatického podtónu.