Cítim sa nemilovaná, prečo ?

Ďakujem za pekne odpovede. Ono je to ťažko povedať , kde je chyba, rozprávala som sa o tom s odborníkom a ten povedal, že to sa stáva, lebo každé dieťa potrebuje prejaviť lásku inak, ak to ten rodič nevycíti, z dlhodobého hladiska to vedie k deprivácií, ale určite mám na tom podiel aj sama, je ťažké milovať sa a odpustiť si.
Držím Vám v tom palce všetkým , dakujem za krásnu radu o modlení, možno časom navrhnem, ak sa odhodlám , nech ste požehnaní a milovaní .

nie si jedina ktora tymto prechadza ale je to vsetko len v tebe :)

Agnes - nepíšeš, či si veriaca, resp. či tvoja mama je. Keby ste boli, tak perfektnou príležitosťou na otvorenie tém je spoločná rodinná modlitba. To vidím na našej rodine. Každý má svoje starosti, povinnosti, záujmy takže je mysľou niekde inde, sme roztratení po dome. Keď sa aj niečo rieši, tak sú to len praktické problémy, resp. nejaké srandy. Keď je ale čas rodinnej modlitby, tak sa všetci stretneme, sadneme si a vtedy sa začnú rozhovory. Niekedy 15 minút, niekedy aj hodinu. Takáto atmosféra nevznikne ani pri spoločnom sledovaní televízora, ani pri spoločnom stolovaní. Máme to rozdelené tak, že každý deň v týždni sa modlíme za iného člena rodiny - ďakujeme za neho, prosíme za to, čím práve žije, čo práve potrebuje. Všetci za toho jedného. To zmení atmosféru, je to niečo intímne...

lolinka - v tom príspevku nejde podľa mňa prvotne o to, že niekto nevie prejaviť emócie ale o to, že má strach ich prejaviť, respektíve nikomu z ľudí, ktorí ho obklopujú nedôveruje. Ja som toto prečítal medzi riadkami. Každý jeden človek vie prejaviť emócie, pretože emócia je základný vnem, ktorý nás ovláda. No každý jeden človek ich vie aj dobre ukryť ak svetu vôkol seba nedôveruje.

ale toto tam vidím ja.

Ja by som to nevidela tak pesimisticky, ja stretávam veľa dobrých ľudí, určite, nájdu sa aj podvnodníci a treba byť v strehu, ale tí dobrí napriek tomu stále prevažujú. A to, že niekto nedá najavo city ešte nemusí znamenať, že žiadne nemá a že je to zlý človek, možno ich len najavo dať nevie a ani si neuvedomuje, že tomu druhému (či už partnerovi alebo dieťaťu) to môže chýbať.

Mesačný princ
Som na tom podobne. Mám pocit že sem nepatrím. A to ja mám aj milujúcich rodičov a veľa kamarátov, ale nemám pocit že by som k nim jednoducho patrila.
Tiež sa mi už stalo že ma chceli ľudia za to že som im raz pomohla využívať. Dokonca to bola moja "najlepšia kamarátka".
Jednoducho už nečakám nič dobré od ľudí.
Agnes787 Ja sa tiež často cítim nemilovaná. Ale moji rodičia ma majú radi a dávajú to aj najavo. Takže neviem či je problém vo vzťahoch z rodinou. (ale u teba je to skôr možný problém s láskou medzi rodičmi a tebou, tak im to skús dať najavo. Skús im povedať ako sa cítiš...)

a ešte som chcela napísať, že ani mňa nikto nepochválil doma a som druhá z 3 sestier. Takže najviac sa sústredili na prvú, ktorá už vyštudovala medicínu a na najmladšiu, ktorá tiež ide na medicínu. A ja stredná študem úplne ,,sprašný a odlišný" odbor. Tiež ma nepochválili, keď som sa dostala na výšku. Budem mať 22 ako ty máš :) Aj mne bolo ľúto, že ma nechválili a ich áno. A som si raz povedala, že dosť, každý má v živote inú cestu. A tak som sa začala chváliť sama pre seba. Ak som napr. dokončila skúškové, niečo poupratovala šikovna, niečo napiekla, tak som si povedala, fuu aka som len sikovnaa a pomohlo mi to :) Skús začať od seba, druhých nezmeníš, a rodinu už vôbec nie.

Hm..nevyhováraj sa na rodinu. SI dospelá osoba - dospelosť je okrem iného aj rozhodnúť sa žiť tako ty chceš. Ja som tiež nikdy od mamy nepočula mám ťa rada, ani od sestier, ale ja som im to sama hovorila, sama im od seba dala pusu, sama ich objala. Nikto ma to nenaučil, tak myslím, že to je aj v povahe. Vyrastala som bez otca, nemala som v rodine mužský vzor, no aj napriek tomu som povedala priateľovi, že ho mám rada.
Ospravedlňujem sa ak som tvoj príspevok zle pochopila :)

Všetko toto je výsledok doby a hodnotového systému, ktorý je u ľudí nastavený. Mne je osobne z toho smutno a viem presne, ako sa cítiš. V dnešnom svete sa prejavenie akéhokoľvek citu, láskavosti či porozumenia považuje za slabosť. Je pravdou, že opäť so mnou mnohí nebudú súhlasiť ale vidím to denne. Skôr sa využíva v bežnej komunikácií manipulácia s emóciami a vôbec sa neberie ohľad na ľudskú bytosť ako takú. Ľudia nedôverujú druhým ľuďom, pretože ich odmalička k tejto nedôvere učia a ten, ktorý je úprimný nakoniec skončí veľmi zle. Jednoducho na tú svoju úprimnosť doplatí. Zažil som už v živote veľa vecí a môžem tu napísať len jedno. Doba je taká, aká je. kľudne môžeš začať prejavovať emócie ale budeš nakoniec považovaná buď za blázna, alebo ťa začnú ľudia využívať.

Ja osobne som týmto dosť zasiahnutý a to, čo som si v živote prežil na tom nepridalo, tak by som bol veľmi nerád ak by si brala môj názor ako niečo čo musí byť pravidlom. Ale mám to zo svojho života a sú to moje vlastné skúsenosti s ľuďmi a dnešnou dobou v ktorej sú uznávané úplne iné hodnoty, aké mám zafixované v hlave ja a aké by som si prial vidieť u druhých ľudí...

Cítiš sa byť nemilovaná, pretože nemiluješ samú seba. Nie, tá veta je len otrepanou frázou, ktorá aj tak nikoho nespasí. Človek ako taký potrebuje byť milovaný niekým iným. len vtedy dokáže zvládnuť všetko na svete. Ak sa cítiš práve takto, tak ti najskôr neporadím, pretože sa takto cíti každý druhý človek.

Ani ja neviem prečo sa tak cítim. Možno preto, že ak by som teraz umrel, tak si na mňa nik nespomenie a nemal by mi kto prísť na pohreb, ale to by bolo asi to naj :)

Sama sa narodíš a sama aj umrieš, cestu, ktorou pôjdeš si vyberáš len ty sama a len ty sama si vytváraš svoje vlastné návody a tie, ktoré sa ti nepáčia vylúčiš. No možno si vylúčila práve to, čo tento svet chce a vďaka čomu by si sa cítila milovanou. Tvoje rozhodnutie a tvoja cesta. nemám inú radu, jedine takú, aby si skúsila pochopiť samu seba a podľa toho si určiť kým si, kam kráčaš a hlavne musíš veľmi dobre poznať svoje vlastné hodnoty.

Aj ovečky žijú v stádach ale pokiaľ jedna odmieta žiť s nimi a naivne si myslí, že je vlk, tak odíde zo stáda a tam ju nejaký ten vlk spapá. Ale pokiaľ pochopí, tak síce ostane žiť v stáde a ostatné ju budú milovať, no nemusí sa tam nikdy cítiť dobre. je to všetko dvojsečná zbraň.

www.youtube.com

Ja ti moc neporadim lebo ja som to doma mala inak. Este horsie. Tak ta moze tesit aspon to, ze to nemas najhorsie. V tvojej rodine zrejme nie su zvyknuti prejavovat si city, tak ich prekvap a skus s tym zacat sama. Povedz mame, ze si sa na nu moc tesila, chybal ti domov a si zas rada doma. Otvor si srdce a skus sa s nou porozpravat ako s nejakou dobrou kamoskou, zdover sa jej s pocitmi. Je mozne, ze za nejaky cas sa na to chyti a bude sa k tebe spravat podobne.