Je to asi trapne ale neviem co sa mnou deje. Ked som prvykrat zacala mysliet na sex mala som asi 15 rokov. Myslim ze vsetci v tom veku mali take myslienky.Problem bol ale v tom ze moje myslienky boli ine. Sex vo mne vyvolaval negativne pocity. Keby som to mala opisat jednym slovom, citila som ponizenie. Tak ho vnimam ja . Nikto mi nic neurobil, som tak proste nastavena. Z niektorych predstav a dotykov mi je na vracanie. Hlavne pri predstave ze sa mi niekto dotyka prs a inych casti tela. Ten pocit neviem ani opisat. Dovtedy som bola celkom stastne dievca. Dnes sa uzatvaram pred svetom lebo to posobi na moje sebavedomie. Vo chvilach ked mam pocit ze sa niekomu pacim prestavam "rozpravat", nie som schopna nicoho, chcem s tadial rychlo zmiznut. Myslela som si ze to tak bude navzdy. No ale stala sa taka vec, ze som sa zalubila. A to je dalsi extrem, pretoze priatel ma neskutocne pritahuje. Neprehnam. Niekedy mam doslova triasku po celom tele od vzrusenia. ( pocity viem celkom silno prezivat). Ale ked pride realita je to vsetko spat- ten hnusny pocit! Kazdy vecer zaspavam s myslienkami na neho (viem, je to trapne) a ked to mozem skutocne urobit moja psychika zlyha. Naozaj si nerobim srandu, nici ma to. Viem ze ste sa asi s niecim podobnym nestretli, ale mozno by mi vedel niekto povedat co sa so mnou deje. Je to nejaka sexualna porucha?
Nedokazem mat sex
Kris, ty asi nemas problem so samotnym sexom ale s tym ako ho interpretujes - ako ponizenie. Telesna stranka je ok, ale v tej dusevnej nieco nie je v poriadku.
Nezazila si nieco v detstve? Neobtazoval ta niekto? Nevidela si nejake porno, alebo nevidela si rodicov v intimnej chvili? Nieco, co ti dalo ten pohlad na sex, ze je to ponizenie. Deti to tak vnimaju...
Preco by dotyk mohol byt vnimany ako ponizenie - lebo za nim necitis lasku ale chtic, ze ti tym nie je preukazany obdiv a prijatie ale ze si pouzita. Mala by si si podla mna v duchu analyzovat,co presne ti tie pocity hovoria, co za nimi je, z akeho postoja vyplyvaju
Myslim, ze by si si mala dobre rozmysliet s kym a kedy do toho pojdes. Mal by to byt vztah, kde nebudes ani v podvedomi pochybovat o tom ze to co robite, je telesna laska, nie pouzitie. Podla mna by na toto bol dobry manzel, k nemu by si mala vacsiu doveru ako k priatelovi.
Skor psychicka ako sexualna. Bola si niekedy v detstve zneuzivana? Podvadzal tvoj otec alebo niekto v tvojom okoli svoju partnerku?
