Neviem povedat nie, nedokazem nikoho urazit, ked po mne niekto vrieska alebo mi nadava je mi do placu a nenavidim sa, lebo viem ze za to nejakym sposobom mozem... vsetko si pripustam a skazdym chcem vychadzat zadobre... ale nici ma to, ludia si na mna dovoluju, lebo vedia ze mozu, doslova mi skakaju po hlave a ja este podakujem... nenavidim sa za to a asi si hovorite, ze som dobre slahnuta, ale kedykolvek si poviem, ze uz sa ozvem tak to nedokazem... nemam rada hadky, doslova ma to az fyzicky boli, je mi z toho doplacu... nikomu nepoviem nic zle alebo nieco z coho by sa uveodmil alebo zazil hanbu lebo ma mrzi ze by sa ho to dotklo.... kazdy mi hovori ze nemozem byt taka a nechapu ako si mozem vsetko nechat.... ani ja to nechapem... ked pocujem ako sa znamy chvalia ze tamtomu povedlai hento a ako sa obranili tak si zelam byt ako oni.... som taka uz od zakladnej skoly a neviem ci sa to niekedy zmeni... co myslite je to povahou alebo clovek len potrebuje skusenosti? Nechcem aby so mnou ludia zametali, ale branit sa neviem.... som sprosta asi ja viem...
Som strašne mäkká
Velmi sa stotoznujem s tvojim problemom. Kolko takych situacii v zivote som zazila, kedy som sa mala nielen ze ozvat, ale vyslovene utocit spat. A doteraz ma mata, ze som to v danej chvili neurobila, miesto toho som bola ticho, povedala nieco neutralne, vyhla sa konfrontacii...a az neskor mi napadne, co by bolo v tej chvili vhodne povedat. Tych niekolko pripadov, kedy som si povedala svoje, aj ked mi to bolo bytostne neprijemne, povazujem za velky uspech. Su typy ludi, ktori taku neistotu a "makkost" vycitia, a prave to beru ako vyzvu do utoku. Takymi ludmi z duse pohrdam, lebo si obvykle dovoluju na slabsich a nadriadenym zase lezu do zadku. U tych ti nemusi byt luto, ze im spravis hanbu alebo ich urazis, ide len o to prekrocit tu barieru slusnosti a poddajnosti, ukazat, ze nie si obet. Myslim, ze byt makky je kombinaciou povahy a vychovy a ze sa z toho neda uplne vyliecit. Aspon ja som sa z toho nevyliecila za 26 rokov :) Btw. pre zaujimavost, skus si nastudovat nieco o enneagramovom type 9, aspon ja som sa v nom vo vela veciach nasla a pochopila som, ze byt nekonfliktny typ nie je zle, ak s tym clovek vie pracovat. Mozno je to aj tvoj pripad. Nieco o tom najdes tu 5o4u.com
Da sa to trocha natrenovat ale je to len forma na vonok, vnutri by ta to zozieralo ak by si niekomu nieco zle povedala. Z toho co si napisala som si neni uplne isty ci nechces oponovat (lebo sa citis previnila) alebo nevies (pretoze tvoje argumentacne schopnosti su slabsie ako ostatnych a urcite by ten druhy "vyhral" aj ked nema pravdu). Da sa pracovat aj na jednom aj druhom len treba to spravne identifikovat. Zmenit sa ale nikdy uplne nezmenis pretoze je to v tvojej povahe, su taki ludia. Mozno zacni tym ze prijmes to aka si a nebudes si stavat na prve priecky to ci dokazes prekonat svojich kamaratov v tom aky das niekomu odfajc. Oni zasa nevedia kopec veci co vies ty. Nie je to zivotne dolezite vediet niekoho poslat do ... Mozno ani netusis ako si ta tvoje okolie vazi za to aka vies byt srdecna a nekonfliktna :).
Na druhej strane zas nemas vycitky svedomia, ze si niekomu ublizila. Mna napriklad vzdy mrzi, ked niekomu nieco poviem.
Inak lepsie nez vrieskat je hovorit pokojne a zdvorilo:
Prepac, rad by som ale naozaj to neviem urobit.
Prepac, je mi neprijemne co hovoris, co robis.
Prepac, je toto je na mna moc, musim odist.
