Ako sa zbaviť nadmernej precitlivelosti? Každá maličkosť, každý nepekný pohľad mi narúša moju vnútornú rovnováhu. Som veľmi vnímavá, ale to už odmalička. Keď mám však dostatok smiechu, je to lepšie. Trápi ma aj to, že som prišla o kamarátov z partie po rozchode, tí majú veľmi dobré vzťahy s bývalým. On sa pokúšal ma do partie dostať, aj ma bol presviedčať, nech sa k nim vrátim, ale ja nemôžem, pretože mne tá minulosť ešte ubližuje a necítila by som sa s celou partiou dobre. Odišiel v podstate kúsok zo mňa, ale v prvom rade ma trápi moja precitlivelosť, naozaj neviem ako sa obrniť voči tomu. Mám aj obdobia kedy je to lepšie, ale teraz mám stresy, lebo píšem diplomovku a veľmi citlivo všetko vnímam. Prosím pomôžte, nech som v kľude. Aj športujem, ale nepomáha to. Mám veľké zmeny nálad, ktoré ostatní až tak nevnímajú,len ja ich vnímam vo svojom vnútri a trápi ma, že je to všetko tak. Možno je to jeden veľký chaos, čo tu píšem. Ja viem, že všetko bude dobré....časom. Ale chcem si to moje ťažké prežívanie nejako zmierniť. Upokojiť sa. Aj by som s niekým popísala maily, ak náhodou :)
Precitlivelosť, všetko si pripúšťam, všetko riešim
musis zmenit pohlad na svet
Už tu bolo veľa podobnych príspevkov. Niektorí ľudia sú hypersenzitivny, suvisi to s tvojou osobnostou. Je to tvojou súčasťou a asi ta sklamem ale nezbavis sa toho nikdy. Ale môžeš sa naučiť lepšie svoju precitlivenosť ovládať a v budúcnosti využiť vo svoj prospech. V predch. prispevku to Katsa pekne zhrnula. Dôležité je sa rozprávať a hovoriť o svojich pocitoch a veciach co ta trapia, najlepšie s niekým kto ta pochopi tj s niekým kto ma podobnu osobnosť ako ty. Myslím že práve tu takých ľudí najdes dosť. Myslím že skoro nas všetkých trapi to iste takže nie si sama :)
Citlivka, som presne taká istá. Vieš mne zas pri takýchto "školských povinnostiach" veľmi pomáhala komunikácia s kamarátkami. Nechodím na Fb ale cez gmail sme si každý deň vymenili asi päť predlhých mailov, kde som vypísala svoje obavy a trochu som sa upokojovala, keď som vedela, že ma podržia alebo že sú na tom ešte horšie ako ja :D tým myslím, že mali menej strán, alebo im to dal školiteľ prepísať (ale inak nie som neprajná :D)... a školu som vďaka nim zvládla, fakt si neviem predstaviť ako by som to bez nich dala... tak máš niekoho s kým sa môžeš takto "vykecať?"... naozaj to veľmi pomáha....dostaň zo seba všetko von a bude ti lepšie... len nechcem ťa strašiť, ale musíš s tým niečo robiť už teraz... musíš sa obrniť voči takým veciam, lebo po škole to bude horšie........som po škole a nedávno som sa zamestnala ... cudzí kolektív, strach z budúcnosti a pocit, že už nič nebude ako predtým ma úplne zničili.....stres ma úplne pohltil a momentálne bojujem so záchvatmi paniky a úzkosťou..... každú chybu v práci vnímam ako totálnu katastrofu, večer sa prebúdzam z nočných mor....kolegyne mi nadávajú, či som normálna... treba mať flegmatický postoj, nie taký že na všetko kašlať, ale neriešiť toľko veci... ja ešte robím to, že odkukávam správanie a myšlienky od tých silnejších kolegýň a skúšam ich prebrať za vlastné, lebo niekedy to až moc preháňam s tým stresom.... to nie je zdravé....neviem, čo ti ešte napísať, ak chceš tak sa niečo spýtaj, ale zdravie je dôležitejšie a stres sa prejaví..... vtedy som myslela že umieram... strašné niečo... nesmieme brať život tak vážne...
Je vidno, že máš od seba odstup. Keby si ho nemala, tak by si tu písala: všetci mi ubližujú, nikto ma nechápe a podobne. Ty tu ale neriešiš, čo robia druhí, ti tu píšeš o tom, že si príliš pripúšťaš veci.
To je dobré, to si na správnej ceste. Postupuj ďalej tak, viď sa vždy takto z odstupu, never svojim pocitom, ale svojmu rozumu, ten ti hovorí dobre, s ním to prekonáš. :)
