Ahojte, prosím vás poraďte. Neviem čo so sebou. Všetko čo spravím, všetko je zle. Celé dni si neviem nájsť zamestnanie, mám strašné depresie, ale nikam sa neprinútim. Tabletky jesť nechcem, pritom stále myslím na samovraždu. Nespravím to, pretože mám rodičov a takýto úder pod pás by som im nedokázala spraviť. Pred pár dňami som sa rozišla s priateľom, ktorý v ničom nevedel ustúpiť a stále si tvrdil svoje a myslel len na svoje potreby. Aj po rozchode to zostal stále on, pretože mu nestojím ani za to, aby sa ozval alebo aby sa o mňa snažil získať ma späť, jednoducho je taký, že ak si sa tak rozhodla, dobre. Je mi strašne zle, chudnem a stále ma napína na zvracanie. Tým, že som doma, je to len a len horšie, pretože len ležím a myslím na všetko zlé. Kamarátky moc nemám a ak áno, majú čas raz za sto rokov na dve hodinky, ktoré ma nevyliečia ani nezachránia. Neviem ako ďalej. Nikdy som si nepomyslela, že sa ocitnem v takejto situácii. Navyše mám už dosť rokov, chcela som si založiť rodinu, všetko a teraz jednoducho odznova, nemám na to si znovu hľadať známosť, v dnešnej dobe ani neviem ako sa to robí a nájsť nejakého, ktorý je normálny a aby nepodvádzal, to je ako ihla v kope sena. Najradšej by som si to hodila. Prosím poraďte.
rozchod, nezamestnanost, psychicky na dne
Antidepresiva síce môžu pomôcť (prizvucujem MOZU) ale majú aj kopec ďalších ucinkov. Nabeh je tazky - únava, este väčšie depresie, nesustredenost, nevoľnosť, triaska a často vezmu časť samého seba. Aby som len nepindal, u každého je to individuálne a po prekonani zaciatkov všetko ustupuje. Ale život urcite nie je taký ako bez nich. Človek je celkovo taký viac "vypnuty". Hovorim to z vlastnej skúsenosti lebo som pod AD. Ale niekedy samozrejme neni ina možnosť. Fakt by si radšej mala najprv skúsiť nejaké iné veci nez si nasadis AD. Skus prechadzky a spolocnost priateľov. Urcite dost premyslas a mas dosť bohatý vnútorný svet. Myslím si že sa len potrebujes vyrozpravat. Skus si popisat s niekým tu ak nemas nikoho kto by ta vypocul. Keď nikto tak môžem ta ja vypocuj. Ako chceš len AD daj ako poslednú možnosť. Urcite si dost silna aby si to zvladla aj bez nich :)
to nie je pravda, antidepresiva nastartuju procesyv mozgu, takze po postupnom vysadeni bude ok , na co ju strasis
tak ja naozaj neviem :( ach jaj
to, že sa momentálne necítiš psychicky dobre, ešte neznamená, že musíš jesť antidepresíva... bez nich už budeš úplne mimo
Radšej by som uprednostnil psychológa pred psychiatrom, pretože ty nie si psychicky chorá iba prežívaš v živote neúspešne obdobie cez ktoré sa musíš dostať.
Dobre, skúsila by som toho odborníka, ale prosím Vás čo mu mám povedať, nechce sa mi to dokola opisovať a bude si myslieť, že som tam zbytočne a simulujem...mám povedať, že ma nič nebaví, stačí to, aby mi dal niečo na ukludnenie? A nemôže mi to nijak uškodiť?
Suhlasim s tymi antidepresivami, urcite pomozu. Avsak nie je to ziaden zazrak, nie su to zazracne tabletky ktore vsetko vyriesia. Oni len pomozu ale volu to riesit musis mat ty sama. Myslim si ze teraz sa trapis a dost premyslas nad sebou, svojou situaciou a tak. Skus mozno zacat takym lacnym a nenarocnym riesenim. Za par dni ma byt celkom pekne pocasie, zober sa a chod si sadnut von niekde na lavicku, alebo sa len tak prejst. Ked uz aj budes rozmyslat a depkovat, to mozes aj na cerstvom vzduchu kde okolo teba chodia ludia, nemusis byt doma medzi 4 stenami. Mozno ti to aspon trocha pomoze :).
odborná pomoc ti určite prospeje
tiez si myslim, treba niekde zacat, musis nabrat energiu na to, aby si sa pustila do novych veci, aby si mala "chut zit" a nieco robit. V tomto stave sa tazko do niecoho prinutis. Treba sa od niecoho odpichnut. Ver mi, viem o com hovorim. NIe je nic zle na tom, ked zajdes za psych. a das si predpisat antidepresiva. Den po dni sa budes citit lepsie, budes mat lepsiu naladu a tym aj vacsiu sancu a silu nieco robit, nieco zmenit. Doslova ta to bude nutit nieco vymysliet, mozno zacnes chodit viac von, chodit cvicit, budes aktivnejsia, lepsie naladena a tak sanca stretnut niekoho noveho sa zvysi. Celkovo myslim, ze nastane celkovo lepsi obrat v tvojom zivote. Nie je ziadna hanba, v takychto tazkych zivotnych situaciach vyhladat odbornu pomoc. Skor by bola skoda, keby si sa s tym pasovala sama doma, umarala sa den po dni a takto by ti utekal ZBYTOCNE zivot priamo pred ocami. A ak sa este mozem opytat, kolko mas rokov?
iná možnosť naozaj neexistuje?
