Už niekoľko rokov si neviem poradiť s niektorými otázkami. No v poslednej dobe sa nimi zaoberám čoraz viac, až som z toho zúfala. (Som dosť citlivý človek silne vnímam pocity iných. Mám takú zvláštnu osobnosť cítim sa ako by som bola na svete uplne stratená. Neviem či niekto pozná čo je INFJ ale to som presne ja.) Od kedy som začala v po škole pracovať tak mením pravidelne prácu. Neviem si predstaviť celý život robiť niečo čo ma nebaví nenapĺňa. Skúsila som už viacero vecí ale pri ničom neviem vydržať.Aj teraz som v práci na silu. Nie že by som bola lenivá vždy su všade so mnou spokojný ale vnútorne ma ubíja. Nevidím nijaký zmysel vo svojom živote. Nemôžem si dovoliť kurzy ani školu. Mala by som sen, ale strašne pochybujem o tom že ho dokážem uskutočniť. Popri práci ho uskutočniť keď je toho tak veľa čo k tomu potrebujem a strašne ma stresuje že mám tak málo času že robim niečo čo nemá zmysel. Najhoršie je že aj keď som si vybrala svoj cieľ sen bojím sa že to nebude mať ten výsledok ktorý čakám. Napríklad budem na ňom makať 5 rokov a nič z toho zasaskončím ako predavačka alebo niečo podobné. Vždy som zaostávala za ostatnými najskôr vo všetkom ... najskôr ma šikanovali že som škaredá keď už som bola pekná nemohla som si dovoliť školu ako ostatné bojím sa že aj v tomto to bude tak. Ako keby som nemala dostatok sily na nič. Silu sa vzoprieť , Cítim sa bezmocná lebo ani neviem či to robím pre seba jednoducho neviem či som kto som .neviem si ujastniť ciele. cítim sa menejcenná stratená . Jednoducho zle. Stres a žiarlivosť sú mojimí dennými spoločníkmi. Stretli ste sa niekedy s takouto životnou situáciou? Čo vám pomohlo.
Neviem nájsť zmysel života. INFJ
Ale vás je!!! Tak sa držte, veľa šťastia prajem.
Ale nas je)))
Ahojte... ľudia ako tak čitam vaše prispevky úplne vnich vidim samu seba... a to som nemala šajnu že najdem ludi s takymto istym ani nie problemom ale vecou.. bola by som rada ak by sme sa porozpravali..:)
Inak napadlo ma ze by som si mozno rad z nejakym INFJ pokecal/popisal/stretol alebo cokolvek. Ja totiz nepoznam nikoho podobneho z mojho okolia. Ak by mal niekto zaujem tak email: pituke2@gmail.com alebo skype: civic1234. Mohli by sme si pokecat o nasich snoch a nasich zmysloch zivota. Mozno si budeme vediet navzajom nejak pomoct.
Ahojte,
INFJ je velky dar. Len sa s tym treba naucit zit a spravne to pouzivat.
Chce to vysoke sebavedomie (nie namyslenost) a zaroven pokoru a zhovievavost.
Ak je pri Vas niekto, kto Vam doveruje, tak sa budete rozvijat a profitovat bude aj Vase okolie.
Da sa pri tom aj usmievat a uzivat si.
Tento kratky popis hovori za vsetko. :)
INFJ typ osobnosti je veľmi zriedkavý, tvorí menej než jedno percento populácie, no napriek tomu zanecháva na tomto svete svoje stopy. Ako diplomati (NF) majú INFJ vrodený zmysel pre idealizmus a morálku, čo ich vyčleňuje, je ich plánovacia (J) črta – INFJ nie sú nečinní snilkovia, sú to ľudia, ktorí dokážu cielene postupovať, aby uskutočnili svoje plány a zanechali po sebe trvalý kvalitný výsledok.
INFJ majú sklon pomoc druhým vnímať ako zmysel svojho života. Tento typ osobnosti sa zvykne zapájať do záchranných prác či charitatívnej činnosti, ich skutočnou vášňou je však odhaliť jadro problému a predísť tak nutnosti ľudí vôbec zachraňovať
@slnečnica bojim sa toho ze tvoj priatel ta asi nikdy nepochopi tak ako by si chcela pretoze vizera to tak ze je ina osobnost :(. Ja mam priatelku ktora ma tiez uplne nechape ale mozno viac ako tvoj priatel. Ona je INFP cize dost blizko, ale aj tak to nie je ono. Niekedy jej strasne zavidim jej pozitivizmus ktory prameni z toho ze nepremysla tak dopredu a tak hlboko ako ja. Ja sa casto trapim roznymi vecami a ona proste zije zo dna na den a nic ju netrapi. Strasne ma to stve. Ale na druhej strane ak mam depresiu alebo pocit smutku dokaze to pochopit a podrzat ma. Akurat mam jeden problem ze jej neviem (resp. mozno nechcem) hovorit o svojich pocitoch. Akoby cakam kedy si to ona vsimne ze mi nieco je. Mozno clovek ako by si to skor vsimol a pochopil. Ale drzim ti palce, dufam ze sa tvoj priatel nauci ta vnimat. Ale mozno to ani nie je tak nutne. Kebyze mas v okoli cloveka co chape tvoje pociti a priatela co ta miluje, mozno by to stacilo aby si bola stastna.
Že som infj som zistila nedávno. Preto ma ešte stále zaráža, že sú ľudia presne ako ja lebo bohužiaľ ja nepoznám žiadného. Nikto ma nechápe. Priateľ mi niekedy keď mi je zle hovorí že som psychicky narušená a mám sa dať liečiť ... ani zďaleka nevie že som taká aká som a nikto má nezmení. Necíti to čo ja preto mi často ubližuje svojimi slovami. Mám v sebe obrovskú hrču pocitov čo ma strašne unavuje a ťaží. Nerozumejú mi kamaráti ani nikto celý tento svet ma vyčerpáva. Poznáte to. Rada by som raz prišla na to ako si pomôcť ako využiť svoje vnútro a pomôcť tak všetkým infj. Ako keby sme všetky pocity nasávali a nič nešlo už preč. Všetci máme ako vidím strašne pestré a úžasne sny. Niekedy mi veľa hovoria ale aj tak neviem čo s nimi a tak isto čím viac sú veci mimo reality filmy knihy atď. je to pre mňa viac a viac úžasne.Cítim sa zvlášna a iná ako všetci ale z jednej strany ako keby ma to ťahalo že sa to dá využiť. A ako zvládam stres? veľmi zle. Tiež mi príroda pomáha . Prechádzky. Všetko čo je prirodzené a tak trochu duchovné (nemyslím teraz cirkev) mi príde úžasne a uvoľňuje ma. Čo mňa najviac bolí je ˇže ma nechápe moja láska. A viem že ma nikdy nepochopí. Milujeme sa ale preňho nebudem niikdy dosť ,,normálna". No my keď začneme ľúúbiť nikdy neprestaneme bojím sa že sa s tých pocitov raz zbláznim ako by som chcela byť normálna. A ta práca? môj sen? asi sa do toho pustim ale už teraz mám strach že to nezvládnem a to nie je dobrý začiatok. Každopádne som pripravená zistiť ako byť šťastná. A ak to raz zistím všetkým vám pomôžem. Sľubujem. Ak by ste mi chceli napísať môj e-mail : slnecnicainfj@centrum.sk
Ja som tiež INFJ a sedí na mňa to, čo si napísala. Cítim sa rovnako stratene. Momentálne mám len prvé zamestnanie, robím čo som študovala, ale cítim akoby to nebolo pre mňa, hlavne aj z toho dôvodu, že mi to moc nejde a cítim sa akoby som im tam skôr zavadzala. Každý deň bojujem s myšlienkami, že som dosť neschopná a každý jeden človek je lepší ako ja. Dosť to vyčerpáva. Rovnako ako ty aj ja mám určité sny do budúcnosti (ktoré sa trochu odlišujú od toho čo robím), ale keď som sa k jednému z nich priblížila, zistila som, že to nebude nič pre mňa a u ostatných si moc neverím. Odrádza ma aj to, že sa tomu budem venovať a nakoniec nič z toho. A neviem ako ty, ale ja dosť ťažko znášam kritiku. Všetko sa ma až extrémne dotkne a mám chuť zo všetkým čo robím skoncovať. Ničomu sa nevenujem dlho, niečo ma nadchne a chvíľu sa točím okolo toho ale potom ma to prestane baviť a prejdem zas k niečomu inému. Nič nedokončím. Neviem, či mám spoločnosti čo ponúknuť, v ničom špeciálne nevynikám, skôr akoby som bola vo viacerých vecí pozadu. Cítim sa menejcenná, neschopná a dosť zmätená v sebe samej. Mne dosť pomáhajú motivačné knihy, pozerám komediálne videá na youtube, také čo mi zdvihnú náladu, čítam beletriu (viacmenej fantasy, čo najviac mimo realitu tým lepšie :)) začala som vytvárať kreatívne veci, aj keď to ma tiež dlho nedrží a teraz o niečo viac trávim čas na čerstvom vzduchu a veľmi to pomáha. Síce vyzerám ako chodiaca depresia, čo už som viackrát počula, ale snažím sa myslieť pozitívne. Snažím, lebo naozaj je to veľmi ťažké. Mám pocit akoby sa ma to držalo ako kliešť, sem tam to odpadne ale potom je znovu naspäť, keď si nedám pozor. A ako prekonávaš stres? lebo aj ja mám s ním veľký problém. Zatiaľ sa mi ako tak darí, ale chcela by som sa z toho nejako úplne dostať, lebo už ma tie stavy zabíjajú.
