strach z budúcnosti

Príspevok v téme: strach z budúcnosti
timea-tn

ahojte ludia :) chcem sa spýtať ako ste začínali žiť život po štúdiu na vysokej? Mám 24 rokov tento rok končím Vš a nedokážem si napríklad teraz predstaviť že raz budem mať rodinu deti a svoju domácnosť. Kedže popri dennom štúdiu len brigádujem a nemám veľa peňazí pokladám si otázku ako úspešne odštartovať svoj život aj za takých podmienok? Mali ste aj vy taký život že ste z ničoho vytvorili domov, zázemie pre rodinu bývanie a podobne? budem vdacna za kazdy nazor aj radu

Mesačný princ

minulosť nezmeníš a budúcnosť ešte nejestvuje - tieto dve premenné nerieš, pretože je to utópia!

Ži prítomným okamihom a uvidíš, ako všetko pôjde aj samo

stastnablcha

milá Timea, každý sme takto začínal... a je fajn že sa zamýšľaš nad takýmito otázkami, ale ono to nejako pôjde. viem že sa mi to ľahko hovorí, ale skús využiť fantáziu na iné ako na to aby si si vytvárala čierne predstavy o budúcnosti. ked budeš mať pocit ze dieťa je to pravé s niekým s kým budeš chcieť ostať, celý vesmír pretočíš len aby dobre bolo. a robota sa tiež nejako pritrafí... možno budeš musieť trošku cestovať, alebo sa prispôsobiť, ale všetko nejako dopadne :)

mario01471

Každý má svoj život. Po škole začínaš viac menej odznova zistíš že z toho čo si sa naučila v škole tak využiješ 10% ostatne nadobudneš skúsenosťami. Kreativitu na slovensku využiješ fakt málo...

mam56

Ono je to aj pre mňa všetko nejaké podivné, priam mystické. Na jednej strane to, čo sa považuje za normálne, nikomu netreba a to, čo sa považuje za "out", je v kurze.
Mám taký pocit, že sa to tak skoro ani nezmení. Lepšie je sa nad tým nezamýšľať, lebo by to dalo pomerne veľkú námahu také niečo pochopiť.
Sorry, ja som si to nevymyslel...
Keď mám spraviť preklad, tak ho mám robiť za 3 eurá/NS, napr. Neviem, asi už máme príliš veľa vysokoškolákov. To už je fakt lepšie ovládať nejaké remeslo než mať výšku.
Kreativita je tak ospevovaná, pritom v skutočnosti na ňu každý zvysoka kašle, možno ani nie že kašle, ale každý je za to ochotný dať len minimum.
Ja som už stratil pojem o realite, neviem tým pádom, čo je normálne:-)

pytu

Zacni tym ze si najdes pracu a zistis co chces v zivote robit. Popri tom si najdi priatela, zi normalne svoj zivot zo dna na den. Po par rokoch prides na to sama co dalej. Neunahli sa, neplanuj nic zatial. Mas este dost malo informacii na to aby si nieco planovala. Neviem aku budes mat robotu, aky budes mat plat, kde budes byvat a tak. Uvidis casom. Urcite si nechaj par rokov na "utrasenie veci" a postupne uvidis.