Mam 18. Keď som mala 14 tak som sa uprostred noci zobudila na mamin krik,že otec je mrtvy. Z večera do rána sa môj život zmenil. Síce to nebol otec roka a aj si vypil bol to otec. Kym otec žil tak som mala v škole problémy so spolužiakmi lebo som mala a aj mám kilá navyše. Po otcovon pohrebe sa to zmenilo. Zrazu ma mali všetci a radi a vtedy som sa začala rezať. Najprv nohach aby to nikto nevidel ale potom som začala aj na rukach. Keď som sa potom ako tak z toho dostala mamke zistili rakovinu a po nieco viac ako pol roku zomrela. Tetaz žijem s bratom s ktorým sa väčšinou ani nerozpravam. A aj v ßkole mam zase problemy. Par krat som sa už pokúsila predavkovať liekmi ale prišlo mi len zle a ani ma nevzali do nemocnice pen ma nechali skrucať sa v bolestiach na posteli. Teraz mam na stole pred sebou balenir liekov a fľašu vodky. Bojím sa, že sa mi to ani teraz nepodarí a budú ma všetci brať za blázna. Nie som blázon len som sama. Nemam nikoho a život ma už nebaví. Prosím neodcudzujte ma len chcem vedieť koľko toho treba aby som to už skončila. Myslim liekov a alkoholu
Samovražda
Pre Užnevládzem - tak Ti prajem, aby si bola šťastná a aby Ti všetko vyšlo. Uvidíš ako sa budeš mať dobre. Neklamem.
Ako to v tých spamových lotériách píšu - you have won.
Tak si práve vyhrala šťastný život. Budeš taká feličita, že tomu ani nebudeš veriť.
-------------------------------------------
Ja som raz išiel spáchať samovraždu s mojím najlepším kamarátom do nášho sadu. Ja som išiel ako prvý. Nevyšlo to, zlomil som tri konáre na jabloni, lebo som tučný (trochu). Nechcel som polámať viac konárov, tak som toho nechal. Kamarát je zase veľmi chudý, tak ho ten povraz neuškrtil. Pomôcť som mu nechcel, lebo by som s tým nedokázal žiť.
Dostali sme z toho potom obidvaja depresiu, tak sme sa išli opiť:-)))
------------------------------------------
www.youtube.com
hoc je tvoje trapenie velke pokus sa s tym vyrovnat...je mi luto ze toto sa prave stalo tvojim rodicom a je to velmi tazke zniest ale ty si vysledok toho ze sa lubili...mas kusok ich v sebe...a urcite by nechceli aby si to takto ukoncila...dvihni sa na nohy a postav sa tomu...vzopri sa....ak dokazes toto tak dokazes potom vsetko vo svojom zivote...
Ja si prechádzam niečím podobným, teda tiež žijem vlastne v rodine, ako keby boli mŕtvy, všetci sú psychicky chorí a žijú si vo vlastnom svete. Ale nejde o to, že zomrel tvoj otec a mama, a že teraz nemôžeš žiť iný život, že nemá kto pomôcť, že nie je cesta. Vždy je cesta, len treba hľadať nejaké cestičky, najskôr by som možno išiel za doktorom, ak si nevieš rady, choď aj za obvodným a povedz mu, aké máš problémy a že nevieš, čo robiť, nech ťa odporučí niekam k psychológovi a podobne, aby si to všetko mala preplatené, porozprávala sa a so psychologičkou našla riešenie. Ak teda nikde ešte nechodíš, ak si už niekedy skúšala, tak by som v tom pokračoval, prípadne zmenil doktora, ak nesedí. A zázračne sa samé nič nespraví, ale keď budeš naozaj chcieť, budeš sa snažiť, budeš mať vôľu, tak na 100% sa musíš pohnúť z beznádeje a určite sa to zlepší, aj keď nie tak, že za mesiac s teba bude zdravý človek.
Ja osobne poznám ľudí, ktorí si prešli plno hospitalizáciami na psychiatrii, jedného, ktorý tam bol okolo 10 krát a teraz žije normálne, alebo človeka, čo drogoval celé detstvo a dostal sa z toho a žije normálne, má prácu a priateľku, a neskončil na veky vekov na ulici, alebo so zničeným životom. Určite by som to riešil cez doktorov a tam hľadal pomoc, prípadne zavolal niekam na nejakú linku dôvery, alebo hľadal takto cestu k ľudom, čo sa vyznajú a vedeli by tebe pomôcť. Lebo sama so sebou si takto nemôžeš poradiť, keď si si toto prežila, potrebuješ sa s niekým osobne porozprávať a utriediť si myšlienky.
Ja sa liečim na sociálnu fóbiu a stredne ťažkú depresiu, obidve tieto veci ma dosť trápia a aj zlé rodinné zázemie, ale najlepšie by bolo, postupne začať na sebe pomaly pracovať, aby si sa z toho dostávala, ja sa snažím krok po kroku učiť napr. anglický jazyk, samozrejme, nie hodiny denne, to by som nezvládol, ale začal som 10 minútami, teraz vydržím vyše polhodinu a stále to zvyšujem. Ale určite je z toho cesta, prečítal som si veľa názorov ľudí a ich príbeh, a mnohí sa dostali z takto ťažkých situácii.
Treba si zvoliť radikálnejšiu metódu samovraždy, než liekmi, takú, ktorá prinesie istú smrť...
Prepáč, ale sám mám rovnaké myšlienky ako ty , takže ti tu nebudem písať reči o tom aký je život pekný a ako sa všetko zázračne zlepší....
