Ahojte, chcela by som sa tu trochu vykecať, prípadne ak by sa dalo, nechala by som si aj poradiť ako ďalej.
Mojich problémov je viac, určite sa dajú riešiť, ale ja neviem ako, možno som slabá alebo sa viem len ľutovať, ale neviem už v ničom začať ani sa niečomu postaviť.
Depresie mávam čím ďalej, tým väčšie, som tri mesiace nezamestnaná, skoro stále izolovaná od spoločnosti, chodím akurát tak na pohovory, z ktorých aj tak sa mi nikdy neozvú. Som z toho zúfalá. To je problém číslo jeden, no ďalej ma trápi moja psychika.
Kdekoľvek a kedykoľvek, či už idem len na poštu, na úrad dať podpis, nič to nie je a ja mám stres, môžem si povedať všeličo, ja neviem prečo, trasú sa mi ruky a búši mi srdce, nie je to normálne, lebo naozaj nemám nad čím stresovať a aj tak sa to deje, ak uvidím niekoho koho si moc neželám, tak tiež sa trasiem a buši mi srdce...a pri mnohých ďalších, ak volám, ak hocičo...neviem čo robiť a toto isté som mávala aj počas zamestnania a nezvykla som si..najhoršie je, že neviem čo si druhí myslia keď vidia aká som roztržitá a trasiem sa a aj hlas...To je problém číslo dva.
Ďalším problémom je, že ma nič neteší, sem tam sa nájde iskrička šťastia, ale tá hneď zhasne...tým je napríklad kúpa nejakej veci, ale aj to ma hneď prejde a inak som stále nešťastná, nemám pohyb, nemám s kým a sama sa jednoducho nedokopem. Mala som jednu kamarátku, no tá si našla priateľa a odvtedy sa neozýva. Ďalej mám priateľa niekoľko rokov, ale ešte spolu nežijeme a ani neviem či niekedy budeme. Každý má iný pohľad na budúcnosť. On chce zostať uňho na dome s mamou a ja chcem byt. Aj keď sme sa x-krát snažili o tom komunikovať, tak vždy slepá ulica, takže nemám už šancu. Svoju budúcnosť vidím strašne čierno, mám 28 rokov, žiadne deti ani nábeh na svadbu a duplom nehovorím o bývaní...Je tvrdohlavý a neustúpi, no ja tak isto nie. V poslednej dobe sa to vo mne len stupňuje, že by som si to najradšej niekde hodila. Takisto ma ubíjajú ďalšie veci od neho, ale sú to maličkosti, napr keď pozeráme spolu tv a ja niečo chrúmem, tak musím prestať, lebo sa na mňa pozrie vražedným pohľadom, že som neni človek, ale potichu sa to nedá....aj tak keď príde, vždy zaspí, ale je to únava, tak nič nehovorím...uňho platí, ak aj ty tak aj ja, ale opačne nie....on môže všetko, ja nie...ja ho musím vo všetkom chápať, ale on mňa v ničom...je to na dlhšie, ale úplne som vo svojom vnútri umretá, neviem ako ďalej....:( čo mám robiť??? poraďte ak sa dá, ďakujem...
