Ahojte. Moj priatel je uplne emocne chladny. Ako on sam povedal, aj keby mu zomru rodicia, tak sa bude tvarit ze je vsetko v pohode. Nevie so mnou hovorit o problemoch. Ak sa hadame, akoby mu to bolo jedno. Je ako dieta.. Nieje pripraveny na buducnost, na rodinu. Zaujima ho len praca. Radsej ma samotu a slobodu. Aj ked vravi ze ma nechce stratit a ze aj on by chcel rodinu, len ze to nejde. No vyzera byt uplne v pohode.. Nevie prejavit emocie ani pocity. Mame pocit ze to je az nejaka porucha. Aj on sam si to prizna a hneva ho to.. Neviete co pomoze? Nejaka psychoterapia? A cim to moze byt? Zmeni sa to? Lebo naozaj aj keby zomriem ja, alebo niekto z rodiny. Neda nijako nic najavo a bude sa tvarit ze je vsetko ok..
Emocny chlad - co mam robit?
a ďakujem Mesačný Princ
píše sa to ľahko, v realite je to ale tvrdá práca ;) Nie je to ľahké, v tom zakladateľke úplne rozumiem. Zraňuje to. Pre ženu (asi aj pre muža, to musia oni povedať :)) to tiež vytvára priepasť, necíti prepojenie. Postaviť sa tomuto rozhodnutím je niekedy nad ľudské sily. Ešte že je tu Pán Boh :)
aj sa správa necitlivo? Alebo berie ohľad na druhých?
Nie každý vie a chce prejavovať city. Možno má vnútorný blok, možno sa to potrebuje naučiť... Zrejme na to potrebuje bezpečné prostredie (k tomu môžeš prispieť), čas a správny prístup. A možno aj tebe by pomohlo učiť sa. Heh, niekedy rozumiem môjmu manželovi lepšie než on sám ;) Ale vyžadovalo si to ho spoznávať. Tiež je s prejavmi citov zdržanlivejší, ale zlepšuje sa to. A zároveň som to prijala, že je taký.
Či pomôže terapia neviem. Pokiaľ by jej bol otvorený, možno.
Ale k tomu aby si mu ty lepšie porozumela a vedela si lepšie predstaviť čo možno prežíva a vytvoriť mu prostredie kde by sa mohol otvoriť,sa dá pomôcť. Ak vieš po anglicky nechaj tu nejaký mail na seba a niečo ti pošlem. Časť z toho sa dá aj po slovensky ak je angličtina príliš zlá. Nie je to ale náročné čítanie.
Presne, súhlasím s....... :D Nemusí byť necitlivý alebo emočne chladný skôr naopak. Ja tiež neprejavujem emócie a je u mňa veľmi ťažké zistiť či som smutný alebo šťastný. A taktiež sa nedokážem s ľuďmi rozprávať. No tým, že to tak je to spracovanie nejakej takejto udalosti trvá podstatne dlhšie, pretože človek na toto všetko ostáva sám. Je to tak napríklad aj s plačom.
Mnohým sa uľaví, spracujú, ale tým, ktorí cítia oveľa viac to niekedy trvá roky a niekedy nespracujú danú emočne vypätú udalosť nikdy. V minulosti mi zomrela spolužiačka. Mal som ju celkom rád a jej manžel bol môj kamarát. Všetci na pohrebe plakali a ja som nedokázal v tom danom momente ani plakať a ani prejaviť nič iné. No prešlo 7 rokov a ke´d si na to spomeniem tak mi je asi tak, ako tým ľuďom vtedy. Je to na dlhú debatu ale myslím si, že je to skôr opačne a tvoj priateľ je až príliš citlivý.
respektuj ho aky je neries to :)
čo ak je citlivý ale proste mu robí problem to ukazovať? prečo by mal byť ako dieťa ked to niekto nedá najavo neznamená že je necitlivý a je mu to jedno
niektori su uz chlapi proste taki