Cítim sa doma ako cudzinec

Dobrý večer,
možno mám problém, ktorý by som asi mala riešiť sama so sebou, ale jednoducho už neviem ako.
Mám 22 rokov a môj brat má 35. Niečo vyše 2 rokov chodí s mojou budúcou švagrinou a práve ona je kameňom môjho úrazu. Proti nej osobne nemám nič, lebo je naozaj v pohode, ale problém je v mojich rodičoch. Moji rodičia ju poznali skôr ako brat a pre otca bola vždy niečo viac ako ostatní. Pracuje na takom mieste, kde sa cez deň otočí množstvo ľudí a tam spoznal aj moju budúcu švagrinú. Dodnes mám pocit, že ich dal dokopy on, ale to je nepodstatné.
O pár týždňov sa vezmú a ja sa už teraz vyše roka cítim doma ako cudzinec. Pre môjho otca je ona viac ako ja, spieva o nej ódy, vlastne už to celému okoliu bije do očí, aká je pre neho "výnimočná". Keď bol otec chorý cez leto, starali sa o neho brat so snúbenicou. Veľakrát bolo dobré len to, čo vymyslela ona, nikto dokonalejšie nič nevedel. Mama s nami nežije, rodičia sú rozvedení, ale ona ju má rada tiež, hoci nie až tak ako otec.
Ja ešte študujem na VŠ, ale lásky sa mi od otca nedostáva, max. len peniaze.
Zatiaľ u nás nebýva, ale je u nás takmer vždy a neviem si predstaviť ako to bude po svadbe. Oni s nami bývať pôvodne nechceli, ale otec ich presvedčil.
Nepáči sa mi vôbec jeho postoj, nepáči sa mi, že hocikto príde k nám, tak "spieva" len o svojej neveste (hoci ešte nie je jeho nevesta), nepáči sa mi, že hocikde ideme, nevesta je prednejšia.
Myslím, že až príliš je na ňu naviazaný a to nielen citovo. Pre neho nie je cudzie (nebolo ani pred rokom), aby ju poobjímal pred návštevou, ale sa pritúlil k nej.
Mám to prijať, alebo? Je to vôbec normálne, aby bol svokor tak naviazaný na nevestu?