Dobrý deň. Idem si sem po radu alebo sa skôr vyspovedať z mojej aktuálnej situácie.
Nikdy som deti nechcela (sú zlate, milé atd.) Ale ja som nemala potrebu stať sa matkou vždy sme s partnerom mali sex chránený. Partner však už dlhú dobu túžil po dieťati, aj keď som mu hovorila, že ja ho nechcem stále ma presviedčal, že keď budem tehotná sa to zmení male si zamilujem a budem z neho celá unesena a po porode ho nepustím z rúk. Opak sa stal pravdou. Tehotenstvo ako aj pôrod boli bez problémov. Za celých 9mesiacov som sa malej neprihovorila bola otrava ťahať sa s tým bruchom nemohla som robiť tolko vecí čo pred tým. Po pôrode mala je dobra neplace casto a spi dobre, ale nič k nej necitim. Starostlivost ma viac ako dobru, ale nic netrha mi srdce ked zaplace nejdem sa z nej roztopiť aka je krasna zlatá. Partner si to už všimol. Neusmievam sa som stâle smutná alebo neutralna všetko robim z nutnosti bez chuti. Nepotrebujem malu hladkat a tulit si ju. Neviem si k nej vytvorit vztah aj ked sa snazim a staram sa o ni prikladne. Ked partnerovi poviem, ze sme nemali mat dieta tak na mna len pozrie s pohladom hanbi sa, ze to hovoris. On je zastancom, ze je to to najkrajsie co mame (venuje sa jej par hodin denne akurat co pride s prace ) nekupe ju nekrmi ji v noci k nej nevstava) mozno ma pravdu ale ja to tak necitim. Taktiez sa necitim byt unavena alebo malou obmedzovan. Myslíte, že niekto (psycholog) alebo niečo (zázrak) vo mne tú materinskú lásku a cit zobudí?
Čakám len, že ma niekto možno v podobnej situácii podporí alebo povie ako ďalej.
Nechcem ju
Tasty
Presne toto napadlo aj mna...
Len tam dieta nie je a tu ano.Ak je tam to dieta naozaj...ide o poporodnu depresiu a vztah ku malinkemu pride.
Neviem ale preco jednej z tychto tem prestavam verit.A najskor tejto tu.
prečo mám po prečítaní všetkých príspevkov pocit, že to píše jedna a tá istá osoba v obidvoch témach?
este by ma zaujimalo aky mas ty vztah s tvojou mamou, ake si mala detstvo, ci si ty dostavala doma dostatok lasky.. moze ist o prenesenu negativnu skusenost z detstva.. inym ludom (priatel, rodina) vies lasku dat?
nepises vek malej, kolko ma mesiacov? moze sa jednat aj o poporodnu depresiu, mala by si navstivit psychiatra, ktory ti pomoze
hmm podla mna by si mala ist k psychologovi... inak nemas mat preco vycitky svedomia alebo sa hanbit...predsa si sa nerozhodla nebyt typicka matka a o dieta sa predsa staras takze je to imho ok... proste robis co mozes...
Problém sa nedá riešiť pokiaľ sa nevie príčina. Podľa mňa by teda mohol pomôcť aj psychológ - pomôcť ti pochopiť korene tvojich zábran si voči nej vytvoriť vzťah. Určite by som nečakala a riešila to čo najskôr.
Ak si veriaca, môžeš denne prosiť Boha, aby ti vložil do srdca lásku k nej.
Píšeš, že sa o ňu staráš dobre, takže ti nej záleží.
Skús aj kontakt koža na kožu, napríklad pri kojeni alebo si ju raz denne takto k sebe priviň na toľko koľko zvládneš ;)
A hoc ty necítiš potrebu ju pohladiť, skús to robiť pre ňu, ona to potrebuje.
Neboj, už len to, že ti to nie je jedno a chcela by si to zmeniť je úžasné a je to aj prejavom materstva a ľudskosti v tebe. Prajem ti nech sa ten cit zrodí čím skôr a môžete spolu prežívať vzájomnú radosť
Čodalej, nie som si istá, ale prajem Ti to! Tá maličká to potrebuje ako soľ! Tak navštív psychológa a vyskúšaj všetko, aby si svojmu dieťaťu poskytla aspoň kúštik lásky...Ak by Ti to nešlo, tak sa aspoň poriadne staraj o ňu a láskanie, objímanie,...prenechaj na partnera.
hetera - co nevidis ze autorka sa OBETOVALA?
ked si dieta mat nechcela, a vedela si, ze si k nemu nedokazes vybudovat vztah tak si ho mat nemala. Je to sebecke, ze si to spravila iba kvôli priatelovi, predpokladam aby ta neopustil. teraz uz mas malu a nie je cesta spat. Je to cele smutne, neviem ani co vlastne by ti tu ludia mali radit, netusim ci sa da cit vypestovat k dietatu, ktore si vôbec nechcela a ani po narodeni k nemu nic necitis. Ja ti zelam ( a hlavne malej ) aby si k nej raz niekedy zacala citit lasku.
