Zdravim vsetkych. Mam jeden mensi problem. Na zaciatok sa predstavim - som 18 rocny chalan a chodim na gymnazium. Na zaciatku roka ku nam prestupila jedna dievcina. Strasne ma zaujala a tak som sa teda o nu zo zaciatku velmi zaujimal a snazil sa ju blizsie spoznat. Asi po mesiaci co som sa s nou bavil ako obycajny spoluziak som ju pozval len tak kamaratsky von (uz vtedy som bol zalubeny az po usi). Ona samozrejme neodmietla a prave ked sme boli u nej som sa dozvedel ze sa jej paci nas spoluziak. Snazil som sa tvarit ze ma to nijak nezaskocilo a nevydat zo seba ani najmensiu emociu ale vnutri som pocitoval totalne tsunami. Celu noc som nespal a rozmyslal co by bolo pre nu a tiez pre mna najlepsie. S babami moc skusenosti nemam ale myslim ze som celkom slusny takze tam problem nevidim. Ak by sa chcela dat dokopy s nasim spoluziakom tak ju urcite obmedzovat nebudem. Ved predsa je to jej zivot len mi je teraz smutno ze si mna asi nevyberie. Myslite ze sa mam odvazit a povedat jej ze mi na nej zalezi viac ako na kamaratke? Podla jej spravania to vyzera ze ku mne neciti nic extra takze radsej nic nejdem riskovat (predsa sa uz pozname skoro 2 mesiace a ja som jej asi do oka nepadol tak ako moj spoluziak). Avsak ak to nerisknem mozno mi za chvilu ujde aj so spoluziakom. Spoluziak o tom zatial nevie ale ked som s nou tak ho obcas spomenie.. Co by ste robili Vy na mojom mieste?
Mužské ochorenie zvané ,,zamilovanosť".
Baklažán, Baklažán...No vidím, že tá "choroba" Ťa poriadne drapla za pačesy ...Nedá Ti spávať a už sa vzdávaš...Musím Ťa sklamať, žiadna "friendzone" Ti nehrozí, aspoň zatiaľ...Aj by som sa čudovala. ak by Ti kočka dala inú odpoveď. Chce to len čas, trpezlivosť, vytrvalosť...Vzťah, aký máš vo svojich predstavách, to ešte nie je a ani nemôže byť. Len priateľský. Kedysi sa tomu hovorilo chodenie, spoznávanie, randenie...A nezabudnite na školu, maturita čaká...
Rozhodol som sa ze napisem ako to dopadlo kedze som v minulosti cital podobne pribehy len koniec mi tam nejako chybal. Takze v skratke - v jeden vecer sme boli vencit jej psa no a ,,priznal" som sa jej. Prekvapilo ju to a nasledne odisla so slovami ze musi o tom vsetkom popremyslat. V noci som samozrejme zase nemohol zaspat a hned na druhy den sa so mnou chcela stretnut. Povedala mi ze to na vztah este nevidi ale ze ma ma velmi rada a este si so ziadnym chlapcom nerozumela tak ako so mnou. Co myslite, som odkazany na ,,friendzone"? Stale sa stretavame tak ako predtym, je na mna este milsia a viacej sa na mna usmieva :).
skoda ze takych co taketo ochorenie nepoznaju je furt viac a viac
Tak potom trpis zrejme ochorenim zvanym osamelost :P
ešte že sa mi také ochorenie vyhýba
Byt na tvojom mieste nic jej nepoviem a len sa motam okolo :) to, ze sa jej paci spoluziak neznamena, ze spolu aj budu. paci aj ona jemu? zvaz si to, este ju tak dobre nepoznas, aby si sa pred nou zbytocne strapnil. sympatie jej mozes naznacit nepriamo, aby si ju nevystrasil.
Dakujem Vam velmi pekne vsetkym za prispevky, vobec som necakal az takuto odozvu. Jefitto, ja to laskou nenazyvam, to bola len metafora. Samozrejme ze potrebujem o mnoho viac casu aby som ju aspon ako tak spoznal. Ja by som kludne este pockal ako sa situacia vyvinie a potom by sme sa mohli posunut dalej keby sa nam to obidvom zdalo vhodne. Po tych dvoch mesiacoch mi strasne padla do oka a pravda je ze sa mi nieco podobne este nestalo. Ja by som chcel dlhsi vztah, nie len na par mesiacov. No a prave to jej spravanie ze hned tak leti po niekom koho ani poriadne nepozna ma znepokojuje. Poslednu dobu rozmyslam nad tym ci by ma potom nebodaj nenechala. V tomto som velmi opatrny a preto sa do toho nechcem hned vrhat. Ja si vsak neviem pomoct a stale chcem byt len s nou a teda mam prirozdenu potrebu teraz konat co najrychlejsie aby som nevysiel na ocot. Asi jej teda poviem ze k nej citim nieco viac a uvidim. Len mam obavy ze ju odplasim kedze je pre mna strasne vynimocna a nechcem ju koli tomu stratit. Takze mam teda na vyber - bud pockam kym ju lepsie spoznam aby som naozaj vedel ze ci mi to za to stoji (s rizikom ze sa za ten cas da do kopy so spoluziakom a ja budem mozno na veky vo friendzone), alebo jej poviem ako sa veci maju a mozno o mne porozmysla aj ako o moznom partnerovy a uvidi sa (s rizikom ze ju odplasim alebo ze ma odmietne).
Jeffito, to Ti trvalo 12 rokov, kým si pochopil, že to, čo si považoval za nenávisť, je vlastne LÁSKA a ona tá PRAVÁ??? Ách, chlapi, chlapi!!!
Dva mesiace ju poznáš a už to nazývaš láskou? Nemáš tušenie, čo je to láska...
Ja moju ženu poznám 15 rokov a 12 rokov som ju nenávidel, kým sme si k sebe našli cestu...
