Ahojte. Už nejaký čas slúžim celému svojmu okoliu ako bútľavá vŕba. Neprosila som sa o to, ale nejak sa to stalo. Rodina, kamarátky, kolegyne. Všetci chodia za mnou a rozprávajú mi o svojich životoch, problémoch, donášajú jeden na druhého.. Zo začiatku som bola trpezlivá, vypočula som, poradila.. snažila sa ostať nestranná, ale už to takto trvá pár rokov (asi dva) a úprimne, prestáva ma to baviť. Jednak ide o tie nekonečné ohováračky a do mňa tá ich negatívna energia úplne vsakuje. Jednak ma nebaví do nemoty riešiť problémy iných ľudí, akoby oni toho neboli schopní. Nie som psychológ a ani nechcem byť. Najhoršie na tom je, že všetko, čo cez deň vstrebám od iných, nemám ako posunúť ďalej, pretože všetci na záver prihodia čarovnú formulku "a nikomu to nehovor".. Aj ja by som sa potrebovala porozprávať, zveriť sa a nie je s kým ani komu. A navyše mám pocit, že už ani nežijem môj život, ale ich. Čo s tým? Ako to riešiť a zachovať si pritom zdravé vzťahy? Ďakujem za odpovede a prečítanie.
Ľudia sa mi zo všetkým zverujú a mňa to už nebaví
Ako? Tak, že si začneš žiť svoj vlastný život a riešiť vlastné problémy! Máš tieto možnosti:
1.Povieš im, že sú to ich problémy, ich život, tak nech si zaň preberú zodpovednosť oni a riešia ich tiež oni!!! A urobíš im tým láskavosť a aj sebe!
2. Ak začnú zasa horekovať, tak ich zastavíš a začneš sypať pomyslené problémy Ty sama! A uvidíš ten obrat...
3. Budeš iniciatívna a už dnes ich začneš zaťažovať Ty sama svojimi problémami, aj vymyslenými! Určite sa mnohí z nich zachovajú tak, že už Ťa nebudú, alebo budú oveľa menej zaťažovať, záleží na tom, čo im povieš. Takto si aj ľudí zo svojho okolia vytriediš a zistíš, kto bude stáť pri Tebe a neopustí Ťa v budúcnosti, ak by si problémy mala. A tých ľudí sa drž! Zdá sa, že si im dovolila až moc, rozdávala si sa na všetky strany, a to sa Ti môže kruto vypomstiť! Nevieš negatíva spracovať! Oni tým, že sa Ti zdôveria, si situáciu uľahčia, zbavia sa záťaže a hodia ju na Tvoje plecia, tam sa Ti to prilepí a Ty tie situácie prežívaš za nich. Takto si koleduješ o ochorenie na duši aj tele. Zapamätaj si dobre toto, najdôležitejším človekom pre Teba si len TY SAMA!!!
je to o komunikacii. trebars zacni najprv viest hovor o sebe.
Proste mi to príde, že ma len využívajú :(
Však ani mne zo začiatku ale už je to až nad mieru. Kolegyne sú kapitola sama o sebe, ale o kamarátky by som nechcela prísť. len keby sme si raz mohli pokecať aj nezáväzne o všetkom možnom a nielen o ich problémoch a ich živote. nehovoriac o tom, že aj ja mám život a sem-tam nejaké novinky, o ktoré by som sa zasa rada podelila ja. len mi to príde že oni si ku mne chodia pokecať, ja ich v podstate ani nezaujímam, hlavne že oni sa cítia lepšie..
ahoj, chapem co chces povedat. za mnou kedysi tiez chodievali ludia len mi to az tak nevadilo, pretoze rad ludom pomaham a aj som sa tomu chcel isty cas venovat. ale myslim, ze jedine co mozes urobit je, ze im povies, ze ta to nezaujima. pripadne ze im nevies pomoct a proste nevies ako s touto informaciou nalozit. proste si presad svoje a zacni zit svoj zivot.
