Takže takto , dlho som sa odhodlával niekde niečo napísať , vyjadriť svoje znepokojenie nad mojou situáciou, a hľa som tu a píšem svoj príbeh :)
Huliť som začal asi niekedy v 14-15tich , iba občas , nejaké tie "prásky" od kamaráta ktorý stým mal viac skúseností , experimentovali sme z chlastom tak prečo neskusiť nejakú ľahku drogu :) pamatam sa na ten den ako keby to bolo včera :) myslel som že som lietadlo, z rukamy ako kridla som brazdil po ihrisku a krical som :) bolo to strašne super , to bol asi ten okamih kedy sa mi to zapáčilo , postupom času som fajčil viac a viac , stále suché bongá a jointy ,potom takzvane vedrá, neskor ked som nastupil na SŠ sa to rapidne zhoršilo , fajčil som každý deň , samozrejme som si to musel kupovať , ruinoval som svojich rodičov , za čo mam doteraz nenormalne vyčitky , celu strednu školu sme z "bandou" fajčili , chodili poza školu , ale nikdy sme sa nevydali na kriminalnu cestu , niečo nás asi brzdilo a za to som vdačný :)
Ako začiatok tohto všetkeho si stale pripisujem odmietnutie na vztah od mojej spolužiačky ešte na zakladnej škole , vybrala si ineho , chalana čo huli a pije denodenne , asi som bol vtom že ked budem ako on tak ma bude chcieť , žial som sa mýlil , a stiahlo ma to.
Prave vdaka tomu neviem nadviazať žiadny vztah z opačnym pohlavim od svojich 15rokov , som tichý ale rád sa porozprávam ak je potreba a je očom , pripadam si tolerantny a mily , ustretovy , rad vsetkym vyhoviem pokial je to v norme, ale mojou najvacsou slabinou je to že som silny introvert uzavrety do seba zo svojimy problemamy. Ludia naokolo mi pridu strasne jednoduchy , blabosia o vareni a o tom ako kto dnes vyzera a tom kto aky skandal sposobil , namiesto riešenia svojich problemov ich vešaju na inych a toto ma neskutočne irituje . Niekedy si pripadam že sem nepatrim , som ja vobec človek ?
Zamyšlam sa nad historiou , nad tým ako znamy manipaluju , nad tym prečo musia slovenske rodiny žiť z ruky do ust , a hlavne sa zamyslam nad buducnostou , čo nás čaká , ako sa viac zaradit do spoločnosti , ako si najst ženu ktora ma bude chapat , z ktorou sa budem moct porozpravat o všetkom možnom aj nemožnom . Ale vždy sa to niekde stratí , a ja , a ja si o5 zase zahulím , a opustím sa od týchto problemov , marihuana sa od mojich 18tich stala nastrojom ktory mi umožni svet nevidiet tak sivo , ked si zahulim nemyslim na zle veci okolo , netrapia ma politicke kauzy :D , netrapi ma vobec nič , iba to čo zjem :D
Avšak v poslednej dobe sa somnou deju čudne veci , ked si zahulim , myslim na veci ktore som robil v triezvom stave , pripadaju mi strašne trapne a hanbim sa za ne , a potom ked som triezvy tak sa mi to deje naopak , pripada mi choré že stále myslím aky som trápny ked som triezvy .
Ešte minulý rok som prestal na mesiac fajčiť , neviem presne , myslim že v novembri , vydržalo mi to mesiac a to len vdaka mojim super kamaratom ktory ma každy , ale každy jeden den nutili si snimi opat dat (toto im neodpustim nikdy) .
Najradsej by som snimi prerusil kontakty , ale poznam sa snimi už od školky a nikoho iného na trávenie volneho času nepoznám , nechcem tráviť všetky svoje volne dni doma a preto sa snimy stretavam ešte doteraz :)
Dalši problem je že viacero mojich znamych FETUJE , čo už moja hlava nedokaže pochopiť ako ich to čo ilen mohlo napadnuť , dokonca ked im poviem že by stym mali okamžite prestať tak to začnu obhajovať ake je to super ... no chápete to ???
No to je asi jadro celej veci , možem doplniť že som hulil denne , fajcil som po každej zmene v praci niekedy aj dvakrat , niekedy dokonca aj v praci , pred pracou , ešte aj po nočnej ráno aby sa mi lepšie spalo.
Teraz mám 22rokov , a chcem sa už konečne zbaviť tohto hnusneho zlozvyku . Abstinujem dnes už siedmy den , vybral som si 1.februar ako odrazovy mostik . Dokonca skušam aj prestať fajčiť cigarety , je to už tretí deň čo nefajčím , ale stým si celkom verím kedže som už raz na rok prestal :)
A vas odbornikov ale aj laikov sa chcem opytat na nejake rady , ako prekonat abstinecne priznaky (hlavne post-akutny syndrom), ako sa zbavit kamaratov ktory ma tahaju dole ale zaroven travit zmysluplne svoj volny cas niekde v spolocnosti , liecit sa urcite nikde nejdem , kedže na to nemam čas , a musim sa starat spoločne z rodičmy o domacnost a chodit do prace (a čo by vravelo okolie keby zistili že som zavisly na to ani nemyslim ) :) za vyjadrene nazory dakujem
