Dva roky sa zmietam kdesi v tme. Akosi v jednom tanci s depresiou. Zamilovala som sa. Nebolo to obojstranne. Zlomilo ma to. Dlho mi trvalo, kym som jeho nezaujem pochopila. Potrebujem najst samu seba. Kto som? Ako sa tesit zo zivota a ako neodcerpavat z inych energiu, ale ju davat?
Ak mate tip, ako vybudovat znovu pevne zaklady, budem rada. Potesi ma aj odkaz na nejaku literaturu, sposoby ako zacat.
Dva roky sa zmietam kdesi v tme
Hanka6
Ahojte Hanka6
Mno toto je ta finta: ty uz si sama sebou a vzdy si nou bola.
JA si mozes predstavit ako male vnutorne nieta.
JA v skutocnosti nie si ty, ty si akoby "telo", ja v skutocnosti "duch".
Ty mozes ovladat len telo.
Preto napríklad "co musim" je vlastne opacny smer - telo sa snazi predsvedcit ducha aky ma byt.
Jedna sa skor o prejav, toho aka si navonok. (telo-cize "ty", nie je zmyslom potlacat ducha, zmysel je ho prejaovat):
Ked sa hnevas hnevaj sa, ked sa tesis tes sa, je to prejav zvnutra von, nie naopak
(naopak sa to vola potlacanie, odpor, bojovnost)
Je to viac prejav, ako potlacenie ..... ten prejav nabera na dlzobe, cim viac sa hromadi ... ja nvm napríklad clovek potlaca ze sa mu nieco paci, bum potom sa to prejavi v extreme ze sa mu to paci ... ja nvm clovek potlaca ze sa hneva, potom sa to prejavi extremne ze sa na nieco hneva ... je to prosto neprejavenie zivota, co sa potom prejavuje v tom, ze sa nic neprejavuje.
Zivot JA je vlastne v prvom rade JA. Ak cakame na nieco, cakame v podstate na JA (preto nic neprichadza .... lebo tu uz vsetko je : )
Prajem Vam Vela stastia radosti pohody zabavy vsetkeho co si len prajete Hanka6 :)
Filip TT
Zlomene srdce pocuvaj:
Ziadny clovek nie je pevny bod o ktory sa mozes opriet, na ktoreho sa mozes 100% spolahnut, ktory ta vzdy prijme, pochopi a ktory ta bude len milovat. Kazdy clovek je slaby, omylny, pochybujuci o sebe, nestaly a skor ci neskor pominutelny...
Laska medzi muzom a zenou je krasna, ale podstatou toho vztahu je poslanie. Poslanie vybudovat rodinu. To poslanie nemame na to, aby sme nejak naplnili cas s milovanym partnerom, ale toho partnera dostavame pre to poslanie. To poslanie je to podstatne. O toto poslanie si neprisla. To stale mas.
Krasne je milovat svojho partnera a byt nim milovany, prijaty a pochopeny, ale u cloveka je to vsetko len ciastocne, neuplne a vzdy rizikove.
Absolutnu doveru a istotu moze clovek zverit iba tomu, ktory je dokonaly, pozna ho dokonale do hlbky duse, vie co potrebuje lebo mu rozumie viac ako clovek rozumie sam sebe....ked clovek ziska istotu u Neho, prezije aj stratu milovaneho cloveka.
