Trápi ma môj vzťah, mám 29 a môj priateľ 30, sme spolu 6 rokov a stále sme sa nepohli nikam. V lete sme si prerobili u mňa izbu, že tu budeme bývať kým postavíme dom, no môj sa nechce ani presťahovať, ani zasnúbiť, deti nerieši. Ako dôvod uviedol že otec pije a on musí byť doma, lebo sem tam strelí mame a nadáva jej, no keď sa jej zastane tak môj je najhorší a nemá vyskakovať do otca, potom tiež jeho brat pije a mama mu vyvoláva aby ho chodil môj hľadať po nociach. Mame raz povedal, že čo bude robiť keď raz odíde bývať ku mne - povedala že sa zabije. Čo ja mám teraz robiť keď je psychicky donútený bývať doma. To aby ja som šla bývať k nim neprichádza do úvahy, z toľkých hádok a alkoholikov by som asi skončila na psychiatrii.
Po 6 rokoch stále nič...
Miška44
Miška44
No bývať k sebe to je nereálne, ja by som jej skôr odporučila rozvod, no keby som jej to povedala do očí asi by mi strelila facku že čo to rozprávam. Nerozumiem ženám ktoré tolerujú svojich manželov alkoholikov, obskakujú ich a pritom si za zásluhu občas vyfasujú facku...
Miška44
No áno tá rodina je čistá sodoma gomora. Je mi ľúto skončiť ten vzťah, viem že ma ľúbi, je to naňho nátlak pretože mama ho vychovala, nechce aby sa jej dačo stalo a na druhej strane ja. Povedala som že do 30 chcem byť vydatá a mať deti, no nevyzerá to moc reálne.... To naozaj iná možnosť neexistuje ako zakopať ten vzťah?
shklf
Zoberte mamu byvat k sebe.
Jax
Pekná partička. Osobne by som sa na neho už dávno vykašlal. Chceš čakať kým budeš mať 50 a zomrie jeho matka, aby ste sa konečne niekam posunuli? Dievča zlaté, otvor oči a rozhliadni sa naokolo...
