Ahojte, za posledné dva roky od ukončenia školy som vystriedala 4 zamestnania. Vždy, keď som niekde nastupovala, myslela som, že ma to bude baviť, ale po čase som zistila, že tomu tak vôbec nie je. DOmov som chodila frustrovaná, tak som zmenila robotu, išla som na diametrálne odlišnú pozíciu, o ktorej som si myslela, že má zmysel a že ma bude baviť, ale po čase to bolo to isté, ak nie ešte horšie. V žiadnej práci nevidím zmysel, všetko mi príde ako strata času. Mojich kamarátov ich práca baví a naplňa, hovoria, že chodia do roboty s úsmevom, čo si neviem predstaviť. Ja som mala z každej depresie, každé ráno som mala kŕče v bruchu, že tam musím ísť.. mám už z toho depresie, že v podstate v ničom nevidím zmysel..Preto sa vás chcem opýtať, či vás práca baví a ak nie, ako sa vysporiadavate s tým, že tam musíte každý deň chodiť?
Robíte prácu, ktorá vás napĺňa?
jasne mam skvelu pracu :)
ja mam nastastie pracu ktora ma bavi..
Ahojte,
Ono je to tazko uz z pohladu,ze clovek je tvor nespokojný.
Moj príklad: vyštudovala som VŠ,a hneď po skole som mala veľké šťastie. Práca, ktorú som dostala bola sice hrozna, ale pracovala som v super firme a vďaka mojej snahe a usilovnosti som sa po roku posunula na skvelú pozíciu. Práca ma bavila, rozvíjala som sa, skvelý kolektív.
Kedze mi všetko šlo ľahko, začala som špekulovať či neskúsiť niečo iné. A to som aj spravila. Odišla som za velkymi peniazmi, úžasnými benefitmi. A v novej firme som zistila čo je pracovať pod šéfom psychopatom, co je ľudská závisť, neprajnost a pod. Všetky peniaze a benefity mi boli nanic. Po pol roku som to zabalila a nasla si kludnu pracu. To ma bavilo len chvilu a tak som hladala dalej. Dnes mam pracu, ktora je ťažká, ale baví ma. A ja kazdy den prosim Boha aby sa nic radikálne nezmenilo.
Takže ak ma clovek vzdelanie a moznosti, treba skúšať co Ta baví...
Nina nahodou to mas super ze si aspon dokncila skolu lebo niekto ich uz vystriedal zopar a aj tak kazdu nechal lebo zistil ze ho nenaplnaju ale naopak deprimuju:D
Nebaví ma, resp. si neviem predstaviť, že by som to robila celý život (alebo ako ty, viac než pár mesiacov, viac než rok), lenže treba platiť, ak nechcem byť vyhladovaná a pod mostom. Motivuje ma finančné ohodnotenie, ktoré je vyššie než na podobných pozíciách v iných firmách. Dokážem v práci vydržať 4 hodiny, to dokonca s úsmevom na tvári, ale ak tam mám byť dlhšie, počítam minúty do konca. Vyrovnávam sa s tým tak, že vo voľnom čase riešim možnosti, ako sa oslobodiť od tohto otrockého spôsobu zarábania, a chystám sa začať vlastné podnikanie, ale kým sa to rozbehne a uživí ma to, musím chodiť do práce. Byť sám sebe pánom je pre mňa najlepšie riešenie. Aj teraz v práci by som kopec vecí zmenila, ale ako podriadený pracovník nemám slovo.
Ano , mam pracu , ktora ma naplna . Pracujem s mentalne postihnutymi zenami . Nie vzdy je to prechadzka ruzovou zahradou , ale neviem si predstavit , ze robim nieco ine :)
nina33 podla mna velmi zalezi na tom preco mas tie problem. Ja som len raz zazil pracu ktoru som nemohol dlhodobo robit. To bola manazerska pozicia a velmi vela stresu. Robil som to rok a fakt je ze kebyze ma do takeho niecoho dotlaci sef znova tak jednoducho odmietnem. Inak ja idem na to uplne normalne:
rano pridem idem sa hned vysrat to je tak 15minut hned v keli. potom si precitam maily a nejake urgentne veci vybavim pokecam s kolegami zase precitam maily. Medzitym si pozriem spravy, sukromne maily obcas nejaky amazon nieco si kupim a koncentrujem sa na to co prave robim a tie ostatne veci napr to ze mam vela prace a ze ma to nebavi ignorujem... Potom pride obedova pauza tam som tak hodku a vsetko dokola....
Na stene mam calendar kde si znacim kolko dni do najblizsej dovolenky a kolko % uz mam za sebou. A uz sa nesnazim v praci zaziarit ale uhrat to tak aby sa na mna nikto nestazoval co sa mi zatial dari :)
tak je normalne ze to zamestnavael vyzaduje, ved ta praca sa nebude prisposobovat tvojmu tempu
Ja mám problém len so zamestnávateľmi v tom že vyžadujú všade aby si sa rýchlo naučil veci čo v tej robote treba.
Mne to totižto dlhšie trvá kým sa niečo naučím a im to nestačí.
Musím niekoľko krát zopakovať tu istú vec, aj ju niekoľko krát pokazím hoci ju už opakujem po neviem koľký krát.
Musím nad tým dlhšie premýšľať kým zistím ako to funguje a pochopím pracovný proces, postu, kým ostatný to vedia za štvrtinu toho času čo nad tým premýšľam ja. Atď atď.
Keď mi to oni ukážu ako to robiť, ako pracovať tak áno to viem, ale sám na to neprídem, alebo až vééééľmi neskoro, čo mi radšej ukážu ako to správne robiť, ale myslia si o mne že som dementný
Aku robotu by ste odporučili takémuto človeku?
Uz len to, ze mate pracu, by vas malo naplnat. Luxus, ze praca je aj konickom, ma minimum ludi a to mozno taki, ktori si dokazali urobit z nudze cnost. Nehladaj to, co ta bude bavit, ale nech ta bavi to, co robis, lebo ak pracujes, znamena to, ze mas hodnotu a si produktivny. Je smutne, ze tych, ktori pracovat chcu a su dobri, nikde nechcu a ti, co prd vedia a nevazia si pracu, ju maju. Koho pracovat nebavi, predsa pracovat nemusi. Uz nie sme v komunizme, ze pracovat musite. Z coho budete zit je uz ina.
