SMola

Ahoj no pre mna je tento rok uplne o smole..kazdy den sa mi volaco zle stane a stale sa to zhorsuje a uz som z toho uplne na nervy .. vcera som dostal smik a vletel som z autom do pola pred 2 dnami som zas natankoval benzin miesto nafty..dnes som sa uz stihol popalit som asi prekliaty

Ani neviem prečo ale práce sem sa mi hodí tento príbeh :)

Vtáčik šťastena

Do chovateľských potrieb vletel muž. Bol netrpezlivý alebo skôr strašne rozrušený, jednoducho nebol vo svojej koži. Predavač, ktorý sa práve chystal vyčistiť papagájovi amazonskému, zavrel dvierka a ponáhľal sa k zákazníkovi.
,,Čím vám môžem poslúžiť?,, spýtal sa a pozorne si prezrel mužovu rozrušenú tvár. ,,Máte vtáčiky Šťasteny?,, ,, Vtáčiky Šťasteny? To závisí od toho, čo myslíte tým šťastím,, odvetil predavač. Muž naňho vrhol dlhý nechápavý pohľad. Predavač bol postarší, a skôr by sa dalo povedať starý. Bol to taký starček v modrom plášti s logom obchodu VAŠE MALÉ ŠŤASTIE - tak sa ten obchod volal - na vrecku na prsiach mal saténové náplecníky a na hlave čiapku - tatársku štvorhrannú ľubelejku.
,,Čo by som tým mal myslieť?,, spamätal sa konečne muž. ,,Nič tým nemyslím. Proste som mal vtáčika Šťastenu a zrazu mi uletel. To je všetko,, ,, A kedy vám vaša Šťastena uletela?,, opýtal sa súcitne starček. ,,Počkajte, hneď to bude. Marína! Marínka!,, Zo skladu vyšla žena a idúc si utierala ruky do handry. ,,Marína, vezmi to v obchode na chvíľku za mňa,, poprosil ju starček. ,,Ja sa postarám o mladého pána. Je to...zvláštny zákazník.,, Marína mlčky prikývla a postavila sa za pult. ,,Poďte za mnou, takpovediac, dovnútra,, povedal starček. ,,Rozhovor o vtáčikovi Šťastene si vyžaduje pokoj. Dáme si čaj a vy mi všetko porozprávate. Súhlasíte?,, ,,Dobre,, vzdychol muž a v očiach sa mu objavil výraz porozumenia. Poslušne sa vydal za starčekom.
Vnútri bolo tesno, ale útulne. Medzi vrecami s granulami pre psy, stohmi škatúľ s mačacími záchodmi a s vtáčími klietkami bol vtesnaný stolík a kreslá, kam starček muža usadil. ,,Postavím vodu na čaj a potom sa nerušene porozprávame. Ste za? ,,Som,, prikývol odovzdane muž a rozplakal sa. ,,Len si pokojne poplačte. Slzy sú prirodzenou látkovou premenou. Odvádzajú z organizmu soľ zármutku a kamene žiaľu. Vezmite si vreckovku... čaj je už hotový. Sladíte?,, ,,Áno, sladím, povedal muž a vysmrkal sa do vreckovky. ,,Prepáčte, akosi som sa neovládol,, ,,To nič. Dokonca aj vtáčikom niekedy prasknú nervy. A ešte ako!,, ,,Myslíte si, že aj ten môj... sa nervovo zrútil?,, spýtal sa s nádejou v hlase muž. ,,Dá sa to liečiť?,, ,, Niekedy dá,, začal opatrne starček. ,,Tu máte ten čaj. S cukrom. Povedzte mi čo sa stalo. Na stanovenie presnej diagnózy mám zatiaľ veľmi málo informácií...,, ,,Mám tu vo fľaši ešte trochu koňaku, kvapnite mi z neho do čaju. Nemôžem predsa len tak...,, ,,Ničoho sa nebojte. Aha, už som vám tam nalial, len pokračujte.,, ,,Mal som Šťastenu,, začal muž, ,,ale odletela mi. Neviem bez nej žiť. To je všetko.,, ,, To ma mrzí, povedal úprimne starček.
,,Aj mne sa to kedysi stalo. Čo som sa kvôli tomu natrápil...,, ,,Aj vám odletela Šťastena?,, prudko sa zdvihol muž. ,,Nie, to nie. Iné vtáky, no tiež boli veľmi vzácne.,, ,,Iné vtáky, to nie je také strašné. Iné nech si lietajú, kde len chcú. Aj tie vzácne. JA potrebujem svoju Šťastenu. Zvykol som si na ňu,, muž si vložil tvár do dlaní a zastenal. ,,A bola vaša?,, spýtal sa starček. ,,Samozrejme, že bola moja,, uistil ho horlivo muž. ,,Strávili sme spolu veľa rokov. To si ani neviete predstaviť,, ,,Prečo vám teda uletela? Ako sa to stalo?,, ,,Pretože je hlúpa,, povedal zúfalo muž. ,,Kde sa už bude mať lepšie?,,
Nešťastný muž si odpil zo svojej obľúbenej ploskačky. ,,Tomu nerozumiem,, zdvihol obočie starček. ,, Lepšie ako kto?,, ,,Nie kto, ale s kým,, opravil ho muž. ,,Lepšie než so mnou. Pomôžte mi prosím. Ste predsa odborník.,, ,,To som,, súhlasil starček. ,,V tomto obchode pracujem už vyše tridsať rokov. Skúsime s tým niečo urobiť. A ako vyzerala tá vaša Šťastena?,, ,,Bola...no taká...krásna. Pekne stavaná. Oči mala, myslím, hnedé. A krídla. Určite mala krídla,, ,,A farbu peria?,, ,,Počkajte, to sa musím zamyslieť. Bola taká jasná. Žiarila. Aspoň spočiatku. A potom... neviem si spomenúť. Myslím, že bola sivá. Alebo béžová?,, ,,Neskôr si spomeniete, to nie je dôležité. A nejaké zvláštne znamenia?,, ,,Celkovo bola jedinečná. Na nič konkrétne si nespomínam. Boli sme spolu tak dlho, že som si to prestal všímať. Už viem, mala krúžok. určite mala krúžok,,
Mladý muž to je márne. Keď si prestanete vtáčika všímať, vždy ho to vyvedie z miery, niekedy z toho dokonca aj ochorie. Alebo odletí. A krúžok majú skoro všetky vtáky, verte mi,, ,,To som nevedel. Myslel som si, že keď so mnou býva, nikde mi nezmizne,, ,,A zmizla...takže na to musela mať dôvod. je možné, že už jej s vami nebolo dobre?,, ,,Nemala na to dôvod. Správal som sa k nej stále rovnako. krídla som jej nezastrihoval, nohy som jej nezväzoval. Všetko bolo ako vždy,, pokrútil zdrvený muž hlavou a znovu odkrúcal vrchnák ploskačky. ,,A ako ste ju kŕmili? Pravidelne? Dávali ste jej, čo mala rada?,, ,,Sama sa kŕmila, ja som sa jej neplietol. Mohla si robiť, čo chcela.,, ,,Možno ju urazilo práve to, že ste sa jej do ničoho neplietli. Mala málo pozornosti a lásky.,, ,,Akej pozornosti? Veď bola dospelá! Musela predsa pochopiť, že som hneď vedľa...mala ma na očiach, nebol som s nikým iným, iba s ňou.,, ,,Určite by neuletela len tak, pre nič za nič. Vtáčik Šťastena bez dôvodu neodletí. Museli ste si všimnúť, že niečo nie je v poriadku. Väčšinou to dávajú všelijako najavo - a pomerne dlho. Odlietajú, až ke´d je to už naozaj neznesiteľné. Naozaj ste si nič nevšimli?,, ,,Nie. Úprimne povedané, ani som sa veľmi nepozeral. Zvyčajne prídem domov, dám si jeden alebo dva panáky a som šťastný. Ona poletuje po dome, stále niečo šteboce, ale ja ju veľmi nepočúvam. Pre mňa je hlavné, že je doma. Že je so mnou. Vari vy každý deň počúvate všetky svoje vtáčiky?,, ,,Áno, každý deň všetky počúvam. Čo by som to bol za majiteľa chovateľských potrieb, keby som ich nepočúval? Svoje vtáčiky si vážim. Spýtajte sa ma na hociktorého z nich, poviem vám o ňom všetko. Vek, zvláštne znamenia, aké má zvyky, čím je jedinečný. Každý deň sa s nimi rozprávam, aby sa nenudili, aby neochoreli.,,
,,JA však nie som majiteľ chovateľských potrieb, som obyčajný človek. Musím sa niekedy uvoľniť. A koňak je výborný spôsob...,, ,,Mali ste predsa Šťastenu. To vám na uvoľnenie nestačili jej pesničky?,, ,,Nestačili. Na jej spev som si už zvykol. Stále len spievala. Vlastne si už ani nespomínam, či to bol spev. Podľa mňa iba štebotala. Ustavične niečo štebotala.,, ,,Mladý muž, nehnevajte sa na mňa, ale vy ste sa k svojmu vtáčikovi nesprávali veľmi pekne. Vôbec ste sa mu nevenovali. Veď Šťastenám treba vytvoriť tie správne podmienky. Vy ste to však odflinkali...vôbec nerozumiem tomu, prečo ste boli taký zdrvený, keď ste vleteli do môjho obchodu.,, ,,Akože prečo? Vari to nie je jasné? Ja ju potrebujem!,, ,,Nechápem načo.,, ,,Akože načo? Aby mi nosila šťastie!,, ,,A skúšali ste niekedy priniesť šťastie aj vy jej?,, ,,Ja? Prečo ja? Ja som jej priniesol šťastie, keď som si ju vzal domov. Potom to už bolo na nej. Veď preto som si ju vzal.,, ,,Máte dopitý čaj?,, ,,Áno mám,, ,,Tak dobre. Prepáčte mi, mladý muž, ale bohužiaľ, neviem vám pomôcť. ,,Ako to? prečo nie? Ste predsa odborník.,, ,,To som. Možno, že sa u vás Šťastena ešte niekedy objaví. Možno vtedy, keď pochopíte niektoré veci a zmeníte sa. Ak budete chcieť vedieť, ako sa o ňu treba správne starať, som vám k službám. Podelím sa s vami o všetko, čo viem. No zatiaľ...nerobte si falošné nádeje. Nevráti sa.,, ,,Prečo?,,
,,Pozorne som vás počúval a môžem vám povedať jednu vec: Chcela vám dať šťastie. je to jej prirodzenosť, aby ste vedeli. Vy ho však neprijímate. Ak pre vás Šťastena začala byť len letmým zvukovým pozadím a jej spev štebotaním, nemáme sa o čom ďalej rozprávať.,, ,,Čo so mnou teraz bude?,, ,,Keby ste sa aspoň raz spýtali, čo bude s ňou!,, ,,A čo s ňou teda bude?,, ,,Bude v poriadku. odletela hľadať niekoho, kto na ňu čaká. Určite ho nájde. Netušíte, koľko slušných mužov hľadá svoje šťastie.,,
Starček odprevadil muža k dverám. Ten mával fľašou a bľabotal: ,,Nič to. veď ja si ťa privábim. Dobre viem, ako privábiť v táčika. To nie je nijaká veda. Na vábničke ti zapískam, nasypem ti proso, vyčistím klietku...Ešte budeš ľutovať a vrátiš sa. Šťastie je predsa len v tom, aby si bola so mnou, nič viac.,,
Starček zabuchol dvere a otočil sa k Maríne, ktorá stála za pultom. ,,Bež si oddýchnuť, šťastie moje. Uvaril som nám čaj, láska. Choď si ho dať, JA to tu zatiaľ upracem. O chvíľu zatvárame. Mohli by sme ísť domov peši. Nechceš sa prejsť?,, ,,Chcem,, zažiarila Marína. ,,Rada si dám čaj a ešte radšej sa s tebou prejdem.,, Marína odišla dozadu a starček zamieril k najvzdialenejšiemu radu klietok. Jednu z nich otvoril a vybral z nej vtáčika. Mal prižmúrené oči a perie bez lesku. Vyzeral unavene a choro.
,,Dievčatko moje, slniečko , vtáčik môj nádherný. Hne´d ti očistím perie, nalejem ti vodičku a nakŕmim ťa. Dosť si sa natrápila. Už je to preč, urobila si dobre, že si priletela sem. Tu si odpočinieš, vrátiš sa do pôvodnej formy a znova sa rozžiariš. Aj hlas sa ti vráti. Vtáčik môj, život sa iba začína!,, Vtáčik sa naňho úkosom pozrel svojím podlhovastým očkom a oprel si hlavu o jeho láskavú ruku. Starček očividne veľmi dobre vedel, ako sa treba správať k vtáčikom Šťastenám.
,,Ak si zaobstaráte Šťastenu, nezabúdajte ju pravidelne kŕmiť radosťou, napájať láskou, čistiť jej perie nežnosťou a nabádať ju k spevu dobrým slovom. len vtedy bude vaša Šťastena krásna, veselá, bezstarostná a zostane s vami dlhé roky. Až do konca života!,,