Ahojte, neviem už čo mám spraviť... Pred asi piatimi dňami som oslavovala 18tku.... Normálne nie son taká, že chodím po baroch/diskotékach každy piatok, sobotu...Skôr som taká, že som si hľadala brigady a snažila si privyrobiyť lebo samozrejme rodičia mi nedajú na všetky veci, ktoré by som chcela ...po piatkoch a sobotach som robievala ako čašníčka v bageterii a kaviarni/bare zároveň ...ani to sa rodičom nepáčilo...pretože občas som končievala o 3tej v noci a tak som si od otca vyslúžila oslovenia podobné tomu, že po nociach chodia len kur*y... Ale o inom som chcela....v robote som mala kolegu o pol roka staršieho odo mňa ...skvele sme si rozumeli... Každá služba s nim ušla rýchlo...Boli sme ako súrodenci...chodievali sme na výlety, autom len tak, na diskotéky....len tak sme šli von pokecať, vymeniť si objatia ;) ...kolkokrat mi zaspal po službe na kolenách ...ani jeden z nas však toho druhého nechcel a aj sme si to povedali... No prišla moja 18tka....s partiou sme boli oslavovat v podniku kde robil DJa (ale nehráva na diskotéke )....všetko bolo cellom fajn, kamaratky ma prekvapili dost krasnymi prekvapeniami, kamarat hral na želania...pozval ma na pohárik....moje 3najlepšie kamarátky však vypili iba deci vínka a vôbec sa nebavili...zrazu sa tam objavili ďalšie moje spolužiačky a.zrazu bolo na stole kopec pohárikov....samozrejme brzdili sme a vcelku mu nič nebolo...len baby tie tri moje kamošky (ktorym som vybavila odvoz....že ich zavezie ten moj kamarat ked skonči) sa zrazu schytili že idu domov....že vidia že sa chc baviť že chcem ist na diskoteku a odišli...nechali ma tam s ostatnymi spolužiački aj ked ame boli mesiac dopredu dohodnuté že oslavujeme hlavne my 4 ...odišli a my sme sa potom so spolužiačkami vybrali do klubu....pri vychode som neštastne spadla ale nedala som na sebe znať lebo trapas proste ešte aj kamarat ma videl... Cestou do klubu bolo všetko fajn....potom sme tancovali...pamatam si asi dvadsat minut....potom ma totálne vyplo... Prišlo mi zle ....letela som bon pred klub....potom som dlheee minuty bola na zachode zamknuta a ponižena pred ostatnymi sama v kabinke a nechcela som spolužiačk ani otvoriť....v klube som si narobila hanbu....no to zďaleka nebolo všetko...kamaratky sa o mna starali a nakoniec si pamatam ako som videla auto kamaráta....nechcela som don ani nastupit....nastupila som...nepamatam so ako sa tvaril kamarat a ani nechcem.... Pohlo sa auto....prišlo mi opäť zle....otvorilla som dvere na aute a zase.... Potom som sa zobudila o dve hodiny neskor v kamaratovom aute na našom oblubenom mieste ...na sedadle vedla kamarata sedela aj moja spolužiačka ktora sa o mna akotak postarala....ako som chvilku zachytila ako sa rozpravali....mala som pocit že asi dobre nepočujem.... Nechala som to tak....mala som pocit že o mne kamaratka nehovorila práve lichotivo... Naviac som mala pocit že chce mať ku kamaratovi akosi blizko...kamaratka ho hladila po vlasoch... Začala som sa s nimi rozpravat ...nakoniec kamarat išiel na cigu von ...zostala som v aute so spolužiačkou....začala do mňa rypat že stále sa spravam ako keby som nejaka hanbliva voči kamaratovi ale že vidi ako zavidim, ako mi to neni jedno....nuž ja som si nanho moc navykla a ona by k nemu ani nepasovala a aj vždy hovorila že by ho nechcela, že vyzerá ako deviatal nie ako maturant, že sa chová ako decko a teraz toto.... To je prvy problem...prestala sa so mnou rozpravat a boli sme ticho asi polhodinu kym kamarat zaviezol spolužiačku domov....preto sa naštvala tiež....že ju kamarat zaviezol prvu... Ale najväčši problem je to čo bolo potom.... A kamaratom sme sa rozpravali dost rozpačito...ja som sa citila po tom všetkom trapne...ved ma videl na kašu....prišla som domov a odvtedy je to hrozné....u kamarata som strašne klesla, prehodnotil si pár vecí o mne... Navyšr ma takú zrichtovanu videl už druhy krat....len ma so mnou starosti...neviem...nechcela som aby sa to stalo... Kamarat mi neodpisuje... Nečudujem sa.... Plačem lebo mam pocit že som ho stratila a on...mi bol ako bratom... Som strašna krava, mrzí ma to....obviňujem sa...znenavidela som sa.... Kamaratky to nechapu.... To prave preto že nevideli čo sa stalo potom ako odišli....Citim sa ako handra...nroapravedlnuje ma to že som oslavovala 18tku....zachovala som sa ako krava....kamarat bol smutny pretože mu ani nemohol zablahoželat tak som vyzerala....trápi ma to...bojim sa že mi to kamarát neodpusti...navyše spolužiačka je na mna tiež stale naštvana...zosypalo sa to...nechcem sa na seba divať už ani v zrkadle a usmievam sa len tak aby sa nepovedalo...a vnutri ma tu všetko zožiera... AMEN. (Prepáčte za sloh....)
Zhnusila som sa sama sebe
Ahoj. Ona ťa zliala? Zviazala ti ruky a nohy a nasilu do teba liala alkohol? Nútila ťa? Vyhrážala sa ti, že ak nevypiješ, neviem čo?
Sama si pila, sama si si na vine, tak nevymýšľaj. Život ide ďalej a sú aj dôležitejšie veci, čo si kto o tebe pomyslí kvôli tej jednej noci, keď si sa zmaľovala pod obraz a museli ťa lifrovať domov. To sa stane hocikomu. Nerozoberaj to už, nešír reči, nepočúvaj sprostosti, komu a čomu to pomôže? Venuj sa naozajstným veciam v živote a nerob si starosti kvôli somarinám. Uč sa, upratuj doma, choď pomáhať do hospicu alebo čo, buď niekomu a niečomu užitočná, v tom je tvoja dôležitosť, a nie či si sa opila a kto s kým paktuje. Hore hlavu, buď dáma, čo ťa nezabije, to ťa posilní.
...ja už som sa poďakovala... Spolužiačka povedala iba hm... A odišla domov... Kamarát sa so mnou ani nechce rozprávať...povedala aom mu že ma to mrzi...že ma to fakt serie... Nič...ľudia sa na mna ani nechcu pozret....hlavne kamarat...no a nakoniec mam aj obavy či mu nenatárala niečo spolužiačka lebo som započula dost zvlaštnych veci...a aj som di na čo-to spomenula...a ono to vyzera teraz že na mňa žiarli spolužiačka, že máme taký vzťah s kamošom ako máme (teda mali sme) a teraz to, že som dopadla ako som dopadla využila....natárala mu o mne blbosti a dokonca že ona bola tá čo ma zliala...spolužiačku mám rada...ale viem, že ona by bola schopna kvôli chalanom niekedy spraviť hocičo....
Celý čas pri čítaní tvojho dlhého príspevku som sa desila toho, čo preboha príde na koniec. A nič. Proste si sa schumelila, ako si len vládala. A oni ťa nenechali rozbitú na cárach na kraji chodníka, aby sa ti dačo stalo, ale sa o teba postarali. Jasné, že pohľad na teba nebol to najkrajšie, čo človek v živote vidí, a komenty k tomu boli asi adekvátne. Vari ťa mali chváliť? Nakoniec ti aj tak pomohli, tak si to váž. Najlepšie urobíš, keď to predýchaš, poďakuješ sa im, čo pre teba urobili, ospravedlň sa, že ťa to mrzí a povedz im, že si to veľmi vážiš, že ťa nenechali v takom stave, aj keď si si to zavinila sama. Spýtaj sa, ako sa im môžeš za to odvďačiť. Mohlo to dopadnúť veľmi zle, ale vďaka nim do dopadlo relatívne fajn. Nezabudni na to a nabudúce sa kontroluj.
Dievca zlate, kamaratstvo nie je o chichotani sa vtedy, ked je dobre ale o podrzani vtedy, ked je zle.
Tamti dvaja sa o teba postarali a podrzali ta, nie? Nevyzera to ze by ta odkopli, to len ty mas mindraky a vycitky. Sa s nimi o tom porozpravaj a ked to nechces zazit znovu, nepi tolko.
