Ja poznám ľudí v tvojom veku, ktorí sú v oveľa horšej situácii, ja ťa chápem, ani nechcem zľahčovať tvoju situáciu, mám kopec kamarátov, na invalidných dôchodkoch, psychicky chorých, ktorí majú dôchodky v priemere okolo 200 eur, nič nedokážu robiť, niektorí len ležia v posteli, chodia niekoľkokrát do roka na psychiatriu, prípadne majú dennodenne bludy, napriek tomu, že berú dosť liekov, ale snažia sa, bojujú. Ti máš dobré školy, si predpokladám celkom zdravá, všetko sa dá podľa mňa, aj partner nájsť, viem, že je to ťažké momentálne, strašne ťažko sa hľadá dobrý kamarát/kamarátka, o partneroch ani nehovorím, väčšinou na túto dobu vo vzťahoch doplácajú citlivejší ľudia, ale v tvojom veku sú už ľudia pomerne rozumný, takže skús nejako prehodnotiť život a niečo zmeniť, ak dlhodobo táto situácia nevyhovuje.
Ja mám napr. sen ísť do zahraničia, spoznávať tam nových ľudí, napriek tomu, že mám ťažkú formu sociálnej fóbie, zlú finančnú situáciu, ale kde je viera a sny, tam to musí výjsť, ja mám dennodenne pred očami, to čo chcem, a snažím sa ísť si za tým. Viem, že som ti nedal žiadnu super radu, len ti chcem povedať, že keď veríš v svoje sny, plány, túžby, tak sa musia splniť, možno nie za mesiac, dva, ale raz sa musí ukázať to, že si na sebe pracovala vo viacerých oblastiach a nájdeš to, po čom túžiš. Je kopec inšpiratívnych príbehov, kde to ľudia dokázali a žili aj 10 rokov v úplnom srabe a nemali sa ani ako poriadne odraziť, nemali žiadnych správnych ľudí okolo seba, ale predsa si ich nejako našli, lebo verili, že to je možné.
