Mam 18 rokov a trpim tymito vsetkymi problemmi. Mam par kamosiek s ktorymi si rozumiem, ale vsade dokonca v skole pocitujem pocity uvedene vyssie. Neviem sa nikam zaclenit. A navyse si pripadam velmi hlupa nic mi nejde mam same 5ky :( v nicom nevynikam tak nemam ziadnu motivaciu neco robit.
Hanblivost, komplexy menejcennosti, nizke sebavedomie, strach pred ludmi, vlastna hlupost
Iwy00
vian
ahoj.
z tych charakteristik vacsina sedi aj na mna, hoci som starsi. ale zacalo sa to tiez niekedy na strednej. pises, ze v nicom nevynikas... urcite v nicom? ja som napr. mal zachranu v knihach, v pisani /umeni vobec/, nevravim ze v tom nejako vynikam, ale bavi ma to. urcite sa nenajde nic, co by ta tesilo? napr. si skus malovat... je to mimoriadne upokojujuce (samozrejme, mozno ti to nebude po chuti, kazdy sme iny) a pri tom nie je dolezity vysledok ale ten proces tvorby. skus to. alebo nieco ine. nejaku arteterapiu.
ludi, ktori su na tom podobne ako ty je mnoho, ver mi, niekto kedysi napisal, ze dospievanie je peklo, do ktoreho by sa ziadny clovek nechcel vratit. s tym aj celkom suhlasim. nie je to take ruzove, ako si to neskor malujeme. ak vsak citis naozaj velku tazobu, smutok, apatiu, az tak velmi, ze ti to stazuje kazdodenny zivot, potom sa neboj vyhladat psychologa. ak sa depresia / depresivne nalady podchytia vcas, je prognoza velmi dobra.
drzim ti palce
