Ahojte, neviem sa psychicky vysporiadať s tým, že som v rodičoch konkrétne v mojej mamke stratila oporu. Je už staršia a vplyvom veľa problémov sa zmenila. Keď sa jej túžim zdôveriť vyžalovať potrebujem pomoc, nakričí na mňa a privádza ju to do zúrivosti. Celkovo hocikedy vybuchne..a čím viac túžim po jej láske podpore a citlivom prístupe, dostávam presný opak. Niekedy sa mi potom aj ospravedlní ale to len vo výnimočných prípadoch. cítim, že sa jej nesmiem zdôverovať ani v nej hľadať podporu.
Problém je že trpím asi depresiou, nulovým sebavedomím, sústavným stresom zo školy. Som úplne osamotená lebo ma nechal priateľ a s ním som stratila aj kopec iných vecí. Bývanie osamote tiež moc dobre nezvládam.
Bojím sa ísť k psychiatrovi, lebo priateľ ma nechal práve pre toto ked sa to dozvedel, že on s psych. chorou osobou nebude. čiže toto nedokážem aj keby som chcela po takejto traume. Na druhej strane cítim že nevládzem. Každý deň si dávam nové a nové predstavzatie hľadám silu vo viere, snažím sa jesť spať (aj ked sami nedarí) ale neustále ma premáha bolesť pocity beznádeje. Nemám nikoho s kým by som o tom mohla hovoriť. Neivem sa pozbierať..aj bežné činnosti ma stoja veľa síl. Všetko robím s nesmiernou námahou a s donútením.
Myslím, že možno aj mám depku ale no nedokážem to po tom čo sa mi stalo.
Strata opory v rodičoch
prasiatkokvik - nikdy, naozaj nikdy nikto nepochopí, že máš psych. problémy aj napriek tomu, že ich má 3/4 obyvateľstva planéty.
Na Slovensku je to stále tabu, presne tak, ako homosexualita či nejaké tie iné úchylky. Tak isto sú považovaní za vadných ,,introverti,, a sú často postavený mimo spoločnosti len preto, lebo im ľudia nerozumejú.
Nikdy nikomu nehovor, že máš psych problémy - ani v rodine, ani priateľovi a už vôbec nie v zamestnaní, pretože ťa ani nikde nevezmú ak s tým niekam na pohovor prídeš.
Vždy to bude odsudzované a vždy aj bolo, tak sa s tým zmier. A ktokoľvek ti bude tvrdiť, že je to v dnešnej dobe normálne a akceptované, tak klame.
Never takýmto pseudo - analytikom.
Vždy sa budú na teba ľudia dívať cez prsty!
musis sa snazit ju aj ty pochopit
Ahoj, myslím, že máš úplnú pravdu...Má zničené nervy, lebo ocko pije, a kvôli iným veciam. Je pravda, že ja tomu tiež moc nepridávam, ale neviem sa vysporiadať sama so sebou. chodím k psychologičke....ale je to len raz do mesiaca a mám pocit, že za týc 60 min prejde jak nič a proste len poviem že čo, ona poive, že robte ako cítite a neviem no :/
A tiež trpím takou hroznou fobiou, po tom čo sa mi stalo s priatelom že pre to aká som ma všetci opustia a nemám šancu u žiadneho chalana :( neviem sa toho zbaviť...
Bud rada, ze si sa toho svojho "priatela" zbavila. A ked sa neda zdoverit mame, tak skus si zas len vybudovat priatelstvo s niekym inym, skus si najst noveho frajera:) Tvoja mama bude mat dost svojich problemov, nezazlievaj jej taketo spravanie, a taktiez nezatazuj ju este aj svojimi problemami. Zjavne aj ona by mozno potrebovala sa s niekym zdoverit, teraz akoby to drzala v sebe, a preto niekedy aj vybuchne atd...
Este ma napada, mozno skus sa najprv ty pytat ju, ako sa ma, ako dopadlo toto a tamto, ci sa jej neda s niecim pomoct. Urcite by sa ti to potom vratilo, a zacala sa ona starat o teba :)
