Ako vypnut mysle,myslenie,premyslanie

Zaujimave odpoveda.Dakujem skusim vsetko.
Liecitel: ja si aj hovorim ze to bude premna skusenost a atd.
no problem je ze ja mam problemy uz od 17 rokov teraz mam 24 a stoho som mal 1.5 roka svetlu chvilku a moje mlade casy su v prdeli a ktovie kolko to este potrva.Je pravda ze po 2 rokoch sialenych stavov v mojej hlave sa asi pred mesiacom stal zazrak a dokazem sa orientovat vo svojich myslienkach cize dokazem uz logicky uvazovat a riesit prioblemy ktore su kazdodenne.A hlavne ma prestala po 2rokoch boliet hlava v prednej casti hlavy"Celo" boli to silne tlaky ked moja hlava isla na 200% a prehrievala sa.Snad to bude uz lepsie.Stale premyslam co som komu urobil alebo co take zle som spravil vedomky ci nevedomky ked sa mi toto stalo..

-Prepac ale neviem nick tu pri pisani odpovedi sa neda nahliadnut kto mi prispel do Temy ale k veci.K tomu spalovaniu papierov ze odpustam a tak ja som napisal cely svoj pribeh cca 2-3 strany A4 vsetko co ma trapi co sa mi prihodilo v nadeji ze to pomoze ako vyrozpravanie sa a napokon som to zapalil.Prosim ta vedela by si mi blizsie napisat ako a co mam napisat na tie papiere ?
-k tomu usmevu predvcerom vo stvrtok som bol s dotycnym manipulatorom v nemocnici pretoze to je dochodca a som k dispozicii tak musim ist.No a pri odchode z nemocnice stala mlada Baba na kraji cesty pri priechode pre chodcov ja som soferoval tak reku pustim ju.Som sa nanu usmial takym krivim usmevom a ukazal som jej nech prejde a ona sa namna tak pekne usmiala ze este dneska mam s toho dobry pocit coz su uz 3dni...Nie zeby som sa zamyloval ako to niektory robia citia ale jednoduucho to bolo take pekne,mile som to necakal pretoze som sa nanu ani pekne neusimal.Doma to je len odute tvare vzdychy unavy.A tiez neni prijemne ze kazdy koho som poznal si o mne mysli ze som divny a ze som mozno Upír :) pretoze som prevazne doma a v izbe mam cierne zavesy.Ktore som 2 roky nodostrel.V tme mi je lepsie..

ako pise Mesacny princ,,mysel je dar,, ale jedine ak ju clovek vie pouzivat,ovladat a nie ked mysel ovlada cloveka (ako v tomto pripade teba) vtedy je mysel prekliatie a nie dar...a problemy na urovne myslenia sa nedaju vyriesit myslenim to neexistuje.neda sa to vyriesit ani potlacanim,nevsimanim si myslienok,pretvarovanim,maskovanim nicim takym to vsetko nebude fungovat a mozno bude len kratkodobo (ako urcite,,lieky,,)jedine co potrebujes je priat vedomie.alebo inak:musis pochopit ze nesi to co ti mysel (ego) hovori ani to co citis...si ten co dokaze pozorovat svoje myslienky a pocity (a to s myslou nema nic spolocne)je to tvoje prave,,Ja,,(vedomie) a ty napriek tomu vsetkemu co tu pises (tie problemy) si na dobrej ceste k uvedomeniu lebo sa plne nestotoznujes so svojou myslou kedze chces pomoc resp.oslobodit sa od toho,,hlasu v hlave,,...a to ako ironicky pises ze,,mam to stastie toho cloveka vidiet kazdy den,, tak raz pochopis ze je to skutocne stastie mat takych ludi kolo seba a ucit sa od nich (viem o com pisesm)...a vrelo ti a vsetkym co tu pisu ze maju podobne problemy precitat si knihu NOVA ZEM od Eckahrt Tolle.on to tam vsetko pekne vysvetluje....

Jedno čo mne ešte napadá je to, že im skús odpustiť čokoľvek urobili a to je veľmi ťažké, napíš to niekde na papier a keď budeš pripravený tak to spáľ, nejako sa od nich citovo odpútaj nech ťa neťahajú k sebe dole... Poďakuj (Bohu alebo komukoľvek/čomukoľvek v koho/čo veríš) že si mal s nimi danú skúsenosť, a zober si z toho to najlepšie čo sa dá, minimálne ťa to určite posilnilo ako človeka a vieš ako sa nesprávať k iným a ako napísal Malý princ tak buď rád za dar rozmýšľania, len sa ho pokús nasmerovať iným smerom, vo svoj prospech, zameraj sa na možno malé ale aspoň nejaké veci, ktoré ti urobia radosť a hľadaj nové... Ak nechceš byť doma, choď niekam do knižnice, zber si knihu a v tichu len čítaj, neviem akú prácu máš, ale skús v nej nájsť niečo prečo si ju začal robiť, alebo si tam pridať niečo nové, čo sa ti bude páčiť napríklad si kúp nejakú vtipnú hračku a daj si ju na stôl, tak aby keď sa na ňu pozrieš stále sa aspoň pousmial a mne čo sa tiež osvedčilo to bol úsmev na aj úplne cudzích ľudí, pár ma síce považovalo za blázna, ale na druhú stranu už sa mi aj stalo, že sa ľudia usmiali na mňa späť :) ... A ešte čo mi napadlo, poznáš seriál Scrubs? Ak nie, tak by sa ti mohol páčiť, hlavná postava tiež dosť rozmýšľa a ten seriál zhmotňuje jeho predstavy, ja to robím tiež, keď ma niekto naštve tak si len predstavím ako ho kopnem krásne do zadnice a on zdúchne...

ono je aj v tom problem ze mam okolo seba negativnych ludi ktorym sa neda vyhnut pretoze byvam snimi v jednom dome.Ja uz som natom tak ze ked toho dotycneho zbadam alebo pocujem ide mi hore tlak,tep a potom zacne moja hlvava chaoticky mysliet.Ja potrebujem sa nejako nad nimi povzniest ale neda sa to.Ina moznost neni lebo snimi budem este dlho byvat.Skusal som aj terapie ale tak skoncilo to pri 2 sedeni ked som videl ze mojho terapeuta moje problemy rozosmievaju.Ja pozrem na toho cloveka su konkretne 2ja a hned si prectavim co vsetko sa stalo aj ked to bolo uz 2.5 roka dozadu a pocitujem ten isty hnev a odpor knim.Mozno by pomohlo keby sa ospravedlnili coz sa stava iba v "rozpravkach" a je im jedno co sa somnou deje. Jeden je Manipulator skrz city a druhy je Hlupy clovek ale velmi hlupy clovek ktory si mysli ze vie vsetko je tak hlupy ze mi je ho az luto ale tak strastne hlupy ze keby snim pridete do osobneho kontaktu tak len cumite a nemamte silu mu nieco povedat no ale ja mam to stastie ze je pravidelne u nas aj ked u nas nebyva ale stym nenarobim nic.Ja nedokazem meditovat ja sa nato nedokazem sustredit.A zo spankom som skusal podobne veci pocitanie myslenie na uplne odveci vec co chvilu pomahalo ale nepomohlo.Je to hrozne citim sa trapne ze kvoli tomu ani do roboty nechodim.To je podpora od rodiny.Furt si hovorim ze to raz prejde a na kazde dojde.Tak hadam jedneho dna sa aspon toto splni.A mozno vtedy sa mi ulavi.

Ja mám to isté, tiež neviem vôbec vypnúť, stále mám niečo v tej hlave. Naučila som sa to využívať, tak (možno je to nejaká forma meditácie), že večer, keď už naozaj neviem zaspať z toho ako furt premýšľam nad minulosťou alebo budúcnosťou tak si poviem, že v mojej hlavne nie sú žiadne myšlienky, nič, vôbec nič, úplna prázdnota a predstavím si vesmír alebo ničotu, len čierne pozadie a funguje to. Dokonca sa mi aj uvoľnia svaly, ale bohužiaľ to vydrží fakt krátko ale pracujem na tom stále. Skús to aj ty, že presmeruješ tie myšlienky na niečo iné. Alebo som si začala v hlave rátať príklady, čo ma napadne, alebo si opakujem násobilku, vybrané slová. Alebo ako radili podo mnou, dosť mi pomáhajú knihy, filmy, seriály, písanie poviedok, kreslenie, varenie, pečenie, cvičenie. Musíš len myseľ zamestnať na niečo iné. Teraz som sa napr. začala učiť cudzie jazyky japončinu, taliančinu a dokopávam sa do nemčiny....
A ešte teraz čítam dobrú pozitívnu knihu, kde sa autor venoval aj týmto "návratom do minulosti". Pravdepodobne tvoj aj môj problém je, že vnímame minulosť príliš živo, akoby stále prebiehala, aj keď už ide len o spomienky. Ak spomínaš spomínaš na niečo čo sa stalo, čo už nezmeníš, tým pádom by to pre teba nemalo mať žiaden význam. Nesmieš k tomu cítiť žiadnu emóciu lebo minulosť už neexistuje. Preto nemá zmysel sa ňou zaoberať, ak si spravil chybu, povedz si, že sa poučíš a ďalej na to zabudni, lebo si sa s ňou vysporiadal. A tak, nechcem ti tu písať romány, ale takto to nejako funguje. Dúfam, že ti to nejako pomohlo, lebo mne to "otvorilo oči" a minulosť už riešim menej. A pre "budúcnosť" je veľmi náučné toto www.youtube.com

Ja som mala niečo podobné keď som bola mladšia, len nie až v takej intenzite, ja som zas napríklad ani po nociach nemohla spávať pretože som videla všade veci, hociaké, či už som zavrela oči alebo ich mala otvorené, potom som začala hrať na gitaru napríklad a to mi staršne pomohlo sústredila som sa iba na ňu a ešte, bude to znieť možno divne, ale na matematiku... Sústredila som sa na príklady a gitaru, tak som zabudla na okolie a na všetko nelogické okolo mňa, či už vzťahy, ľudí a situácie po čase som k tomu pridala ešte beh, keď som už nechcela počítať alebo ma boleli príliš prsty od hrania tak som si šla zabehať a bolo... Tiež som rpedtým brala slabšie antidepresíva, ale nepomáhali mi a nechcela som nič silnešjie lebo už mi to neprišlo normálne a tak som sa sústredila na niečo iné, a musím priznať, že som aj zmenila ľudí okolo seba, vlastne zmenili sa oni sami tým, že som žila inak, dovtedy som mala okolo seba dosť negatívnych ľudí, ale už nie a aj tí mi pomohli, stále keď som začala niečo hlbšie zase rozoberať našiel sa niekto kto mi povedal: Nerieš to, zbytočne si namáhaš mozog na takú hovadinu :D Pointa asi taká, že skús si niečo nájsť čo ťa zamestná a niekoho, kto ti povie, že je hovadina nad všetkým príliš rozmýšľať :)

Práveže by si mala premýšľať skôr naopak. Ono ak premýšľaš, tak máš vlastne dar. Koľko je takých, ktorí konajú a vôbec nepremýšľajú?

Ale aj s darom treba vedieť zaobchádzať a naučiť sa ho používať. Ako to dosiahnuť? Ešte intenzívnejším premýšľaním a triedením myšlienok, rozoberaním jednotlivých pochodov a pochopením toho o čom premýšľaš a prečo.

Ak budeš potláčať dar, tak ťa to neskôr pohltí

Nastuduj si nieco o meditovani... Videla som o tom jednu dokrutku, kde ludia opisovali priaznive ucinky tejto aktivity...

Vykašli sa na tabletky! skús si nájsť nejakú činnosť čo ťa bude baviť, trebárs čítaj knihu, viac sa prechádzaj vonku.