Máš nízke sebavedomie. Pravdepodobne to vyplýva zo zlej výchovy, ktorú si dostal doma. Asi ťa rodičia ako dieťa bili, možno si mal opilého otca, ktorý ťa mlátil ako žito a možno ani nie, ale pravdepodobne sa tvoji rodičia dopustili pri tvojej výchove minimálne tej chyby, že ťa nikdy za nič nepochválili a vždy ťa za všetko iba hrešili. Napríklad ťa nepochválili za to, že si umyl podlahu, ale ťa vyhrešili, že si nevyniesol smeti. Nevideli na tebe to dobré, ale len to zlé. A ak si mal 20 rôznych ľudských vlastností, z toho 19 dobrých a jednu zlú, tak len tú zlú si vzali do papule a rozprávali o nej, vytrubovali kade-tade, ale tie dobré ako keby ani nevideli, nech by boli hoci aj každú nedeľu v kostole sedeli. Nepochválili ťa, ak si doniesol zo školy dobrú známku, ale vyhrešili ťa, ak sa pritrafila známka zlá. Nepochválili ťa, že si umyl okná, ale ti vynadali, že nie sú umyté dokonale. Nevedeli oceniť tvoju snahu, nevážili si, čo pre nich robíš a ak to bolo naozaj tak, že sa ti pochvaly žiadnej nedostalo, ale len kritika, zväčša neoprávnená sa ti dostávala od nich, potom to malo za následok, že ti kleslo sebavedomie na bod mrazu a tam aj zostane, až kým od takých rodičov neodídeš. Ďalším dôvodom, prečo má človek nízke sebavedomie, môže byť to, že jeho rodičia nikdy nič neriešili rozumnými diskusiami, ale len bitkami, krikom a nadávkami, ponižovaním a nespravodivým obviňovaním. Napríklad ak je rodina chudobná, je sobota večer, rodičia dostanú výplatu až v pondelok, ich peňaženky sú takmer prázdne a je v nich už iba pár drobných na cestu z dediny domov, matka s dvoma deťmi práve odchádza od svokry, ktorej sa bolo blahoželať k narodeninám a babka dala deťom 20 €, ale mala len modrú dvadsiatku a povedala im, nech si to rozdelia, tak tie deti to dali mame, nech im to rozmení a ona to zhrabla a navrieskala na ne, že im nič nedá, lebo boli zlé a neposlušné (čo ale nie je pravda, lebo zlé a neposlušné určite neboli). Toto nespravodliivé obviňovanie deťom znižuje sebavedomie. Keby som ja bola matka, tak by som veci riešila rozumnou diskusiou. Sadli by sme si k stolu a najskôr by som sa im ospravedlnila za moju neschopnosť uživiť rodinu a za moju neschopnosť v živote sa obracať. Potom by som im vysvetlila, že ma to naozaj veľmi mrzí, ale nemôžem im tie peniaze dať teraz, lebo výplata bude až v pondelok, chladnička je prázdna a treba ísť kúpiť nejaké mäso, aby bolo čo v nedeľu navariť a do hrnca vložiť, ale by som im sľúbila, že im tie peniaze určite vrátim v pondelok po výplate, takže im ich nekradnem, ale si ich od nich iba požičiavam s tým, že v pondelok po výplate každému z nich dám nie 10 €, ale 11 €. Toto by mi deti odsúhlasili a v rodine by bol pokoj a harmónia a nie len napätie, stes, nespravodlivé obviňovanie detí z toho, že sú zlé, hoci nie sú, nesplnené sľuby, bitky a ponižovanie, kradnutie peňazí, ktoré patria im. Lebo keď rodič kradne peniaze, ktoré patria deťom, vychová iba vystrašeného a nesebavedomého zlodeja, ktorý raz ukradne peniaze z peňaženky jemu. Rodič neschopný ospravedlniť sa za svoje chyby vychová vystrašeného a nesebavedomého človeka neschopného ospravedlniť sa za svoje vlastné chyby, ktorý tiež raz bude na deti vrieskať, bude ich biť a ponižovať, nespravodlivo obviňovať, nebude schopný akejkoľvek rozumnej diskusie, nebude mať pre ne pochopenie, hoci vyžadovať bude, aby tie deti mali pochopenie vždy preňho. Vyžadovať bude, aby tie deti jeho počúvali, keď im on o svojich problémoch rozpráva, ale neochotného počúvať deti, keď mu chcú rozprávať o problémoch svojich. Alebo podivných čudákov, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, či s facebookovými špehúňmi (tam už ale v rámci tvorby humoru nie všetko, čo povedia, je pravda, niečo je aj vymyslené:)), lebo nemajú na tomto svete nikoho, komu by mohli o svojich problémoch porozprávať, hoci aj veľa ľudí poznajú, ale iba ľudí takých ktorí ich zneužijú a odkopnú, kamarátky, ktoré sa ozvú, len keď niečo potrebujú, ale o komunikáciu nestoja a ak sú to dcéry, s najväčšou pravdepodobnosťou ako nesebavedomé chuderky vstúpia do vzťahu s agresívnymi tyranmi, alebo z rozumu vycítia, že šťastné manželstvo by aj tak nemali, že muži by nestáli o komunikáciu s nimi, ale len o sex, zostávajú samé, ale keďže od rodičov ich to ťahá preč, túlajú sa svetom. Moja rada pre teba je, že ak máš naozaj takýchto rodičov, ber nohy na plecia a utekaj od nich, kade ľahšie! Lebo kamkoľvek pôjdeš, všade ti bude lepšie ako doma a ver, že je to zároveň aj jediná šanca, ako dosiahneš, že ti stúpne sebavedomie aj bez toho, aby si musel kade-tade po psychošoch chodiť, u ktorých akonáhle prejavíš náznak záujmu o komunikáciu, hneď ti bude zvýšená dávka liekov a radšej ťa psychiatri ťažkými liekmi zabijú, ako by sa s tebou rozprávať mali. Radšej napíš sem na fórum, keď máš problém, tu ti určite dobrí ľudia poradia, aj keď sa im finančnej odmeny za naozaj dobré rady nedostane žiadnej, lebo peniaze by na tebe zarobili len tí, ktorí sú krutí a neľudskí, neochotní vypočuť si, čo ťa trápi, radšej ťa antidepresívami intoxikujú, či dokonca zabijú, ale pochopenia žiadneho sa ti veru od nich nedostane. Zmizni do zahraničia, tam ti bude lepšie!
