Ahojte, mám 19 rokov študentka obchodnej akadémie a už sa rozhodujem na akú VŠ. Učila som sa dobre aj sa učím dobre. Mám svoje ciele, ktoré chcem dosiahnúť v živote. Nikdy som nejak extra nerobila problémy vždy ako chceli rodičia, ako rozkázali tak aj bolo. Vždy som to rešpektovala. Keď som mala 15 rokov a chceli aby som bola o 20 hod. doma tak som aj došla. Nechodila som sa opíjať ale na kávu, do kina alebo len sa prejsť po meste. Teraz mám 19 rokov a chcela by som chodiť na oslavy narodením, rôzne akcie s dievčatami alebo len niekedy si proste výjsť na kávu o 8 večer. Lenže aj teraz môžem byť iba do 20 hod. von ak náhodou meškám oco mi volá kde som veď je neskoro. Tento rok som chcela ísť na silvestra niekam do mesta, rodičia mi to zakázali. Prehovárať hodinu sa mi nechce "pustíte maaa prosím" POkúšala som sa o takéto prosenie keď som mala 18, s tým že si dám pozor. Párkrát ma pustili do 23 ale to som už musela byť doma o 23 hod. proste je to hrozné, cítim sa byť neslobodná a psychicky ma to deptá a stále si menej a menej verím. Len by som chcela aby to bolo normálne aby som šla von večer, veď niesom ake tie dievčatá ktoré sa opíjajú každý piatok. Ak im dám rozumný argument moji rodičia ma vysmejú a brat provokuje takže už ani nemám chuť nejak to riešiť ale ten pocit, že prichádzam o take "užívanie si" mladosti a spoznávanie ľudí ma trápi. Často mámbmyšlienky, že vyštudujem, odídem a neozvem sa im iba raz za rok alebo vôbec. Podotýkam, že nemôžem chodiť s chalanmi von. Trápi ma že im v tomto musím klamať, veľa krát by som chcela radu od rodičov. Ale viem čo by ma čakalo tak to nechám tak a pritom mám pocit ako keby môj život mi unikal...Čo mám robiť? Ďakujem
prísny rodičia
Ja som si včera kúpil ešte jedného chameleóna. Mám aj tarantulku. Normálne si okolo mňa pobehujú. Ráno som sa zobudil a do jedného oka mi pozeral jeden chameleón a do druhého oka ten druhý, pritom obidvaja krútili tými očami dookola, tak som krútil aj ja. A už keď sme si tak pekne točili očami, tak z ničoho nič (asi zo žiarlivosti) mi po tvári prebehol ten pavúk, fuh, toto ťažko zvládam, ja som bol v sekunde tuhý ako prútik na mraze.
V tom mi do izby vtrhla žena a ona na mňa: čo,,, zabávaš sa zase s tou háväďou??? A ja že nie, nechaj ma tak, lebo som kompletne stuhol.
A ona na mňa: teraz si tuhý, teraz??? Pri tej svojej hávädi stále stuhneš, ty kôň.
Ahoj gabi rodicia ta lubia chcu s teba vychovat dobru a slusnu zenu a preto ta tak strasne chrania. Ja som sa tiez v tvojom veku hnevala no dnes som im vdacna ze som sa vdaka ich vychove vyhla v zivote zlemu vplyvu zlych priatelov ze ma naucili rozlisovat co je pre mna dobre a co zle.aj ked uz budes sama bud opatrna a davaj si pozor vo svete je fakt vela zla a nastrah hlavne zlych ludi preto sa tak rodicia boja oni maju odzite viac i viac skusenosti
Ahoj, neviem, či ti poradím, ale mne sa osvedčilo si popri prísnej mame raziť si cestu vlastným spôsobom a nereagovať príliš na to, čo hovorí moja mama, ktorá bola prísna a doteraz ma pokladá za decko. S mamou sa tiež proste nedá argumentovať. Ak sa inak nedá argumentovať s rodičmi, skús sa zamyslieť aj trochu nad ich inteligenciou. Niekedy sa môže stať, že sú to ľudia, ktorí ani nerozmýšľajú, ale len zakazujú a prikazujú (pretože to vedia najlepšie a vedia, že to funguje) a nedávajú voľnosť svojim deťom. Ja by som ti inak odporučil kamarátku, s ktorou sa dá o všetkom hovoriť,a by si mohla v nej nájsť svoju istotu a mohla sa aspoň zčasti odpútať od rodičov.
Mala by si sa naučiť povedať rodičom: Mama , otec, ja už som dospelá a ja teraz rozhodujem o svojom živote viac ako vy. Ak sa budete ku mne správať, ako k decku, tak potom sa mi nečudujte, že vás budem poslúchať. Lebo ja už nie som decko. Ak sa ťa opýta: A čo si myslíš, že si už dospelá? T y odpovedz: Nie som ešte dospelá, ale som už dospelšia a je ten správny čas, aby som ja viac rozhodovala o sebe, než doteraz. Treba im dať čas na to, aby to pochopili.
Ahoj, neviem, či ti poradím, ale mne sa osvedčilo si popri prísnej mame raziť si cestu vlastným spôsobom a nereagovať príliš na to, čo hovorí moja mama, ktorá bola prísna a doteraz ma pokladá za decko. S mamou sa tiež proste nedá argumentovať. Ak sa inak nedá argumentovať s rodičmi, skús sa zamyslieť aj trochu nad ich inteligenciou. Niekedy sa môže stať, že sú to ľudia, ktorí ani nerozmýšľajú, ale len zakazujú a prikazujú (pretože to vedia najlepšie a vedia, že to funguje) a nedávajú voľnosť svojim deťom. Ja by som ti inak odporučil kamarátku, s ktorou sa dá o všetkom hovoriť,a by si mohla v nej nájsť svoju istotu a mohla sa aspoň zčasti odpútať od rodičov.
Mala by si sa naučiť povedať rodičom: Mama , otec, ja už som dospelá a ja teraz rozhodujem o svojom živote viac ako vy. Ak sa budete ku mne správať, ako k decku, tak potom sa mi nečudujte, že vás budem poslúchať. Lebo ja už nie som decko. Ak sa ťa opýta: A čo si myslíš, že si už dospelá? T y odpovedz: Nie som ešte dospelá, ale som už dospelšia a je ten správny čas, aby som ja viac rozhodovala o sebe, než doteraz. Treba im dať čas na to, aby to pochopili.
No áno snažím sa vybrať VŠ popripadne prácu v zahraniči v takej krajine kde oni nebudu mať "dosah" . Viem, že majú o mňa strach ale niekedy už ani nemám slov ani snahu pochopiť ich činny. Som rómka a vyše roka som sa stretávala s bielym s 24 rocnym,bol prijemny,mily,slusny ale nevidali sme sa casto lebo je vojak. Nikomu som o nom nevravela doma až raz to zistili a ich reakcia bola taká,že brat mi dal facku a oco tiež a viackrat so slovami ze som hlupa lahka a ze som naivna ked som sa dala dokopy s bielym. Mne ani jemu na tom nezalezalo ale nechali sme to tak. Oni proste nechcu pochopit ze ja niesom taka ako zvysok dievcat v nasej rodine. Ja chcem spoznavat samu seba, svet a nie vydat sa za hned prveho leniveho róma.Ja sa rozhodnem ktory je pre mna ten najlepsi
S prísnymi rodičmi je to ťažšie, ale pokiaľ chceš fakt dosiahnúť. Musíš sa jednoducho spriečiť, si už dostatočne veľká a nenechať so sebou zametať. Prípadne už si staršia zrejme 4-táčka tak môžeš trochu počkať a budeš žiť si už podľa svojho. Tiež som mal takých rodičov, ale rodičov som naučil už v 16tich, že za svoj život si zodpovedám sám a mám právo na svoje vlastné rozhodnutia, aj keď s nimi nemusia vždy súhlasiť. Budem niesť si následky za to len sám. O mojich rozhodnutiach sa nediskutuje len im to oznamujem. Po čase si zvykli na to, že mňa baví sa učiť na vlastných chybách a dosť svojej mladšej sestričke isté vecí uľahčil, lebo dopadla by tak ako ty... :D Samozrejme nie vždy mi vyjde všetko ako má, ale tak mám svoju hlavu...
Gabika. Si dobre mudre mile a urcite aj pekne dievca. Sama vidis ze tvoje argumentacie s rodicmi nikam nevedu a ich strach o teba ber, ze ta miluju a chcu ta chranit az takou tou opicou laskou. Pre takychto rodicov budes "mala" aj ked budes mat uz 30r 40r ci vlastne deti rodinu.
Pozri Gabi. Cochvila zmaturujes. Chces ist na VS. Pojdes na prijimacky. Tak hladaj taku VS aby si mala moznost ist byvat na intrak, bola dalej od rodiny a nestudovat niekde blizko domova, lebo budes doma a zas sa vsetko bude opakovat ako doposial. A ak nechces ist na VS tak skus pracu uplatnenie v zahranici - zarobis si a zaroven ziskas skusenosti prax otukas sa a budes mimo rodiny, budete si vzacnejsi a aj vas vztah sa casom zlepsi.
Tak ci tak (VS ci praca) sa udeju pre teba uz tento rok. Tak to ber optimisticky ze uz tu chvilu doma s prisnym rezimom vydrzis a po mature bud hura VS ci joob vonku a tym padom aj sloboda volnost o ktoru ti tak ide (PS. Baxa potom na tu volnost slobodu aby si sa vyhla zbytocnym problemom a nastraham, sklamaniam, ktore s tym mozu suvisiet. Nic totiz nebyva len tak ci zadarmo, vsetko si pyta svoju dan tak bud opatrna a davaj si na seba pozor. Vela stastia ti prajem).
na jednej strane ti urcite nechcu zle ale na druhej strane si musis u nich vybudovat doveru, nech ti raz dovolia dohodnite sa ak nesplnis co slubis tak budis ked ta nabuduce nepustia ale ak to splnis tak kludne na kompromisoch to moze fungovat
