Viete mi poradit co robit s mojim problemom??
Ide oto..ze priatel ma psych problemy, pred casom som bola stale u neho, lebo to ako tak zvladal a ked mu aj bolo x krat zle, bola som pri nom v tazkych casoch a pomahala mu, teraz zacal mat nespavost, v noci nespi a cez den je KO, neustale spi a proste je bez nalady dlhodobo. Ked volame si, poriadne sa s nim ani neda debatit lebo nie je s nim rec....Ja chapem vsetko, beriem tiez dlhodobo antidepresiva a tiez som presla peklom. Ale co mam robit teraz s tymto?Ked je nonstop unaveny?a kvoli vycerpaniu pot ma paniky,depresie je to zacatovany kruh. Lekarka mu povedala ze to prejde. A ja uz si zacinam mysliet ci ma nechce vidiet....naschval.
Neviem co si uz mam mysliet, a ajked viem co preziva, snazim sa mu pomoct teraz aspon slovne...No mna to robi nestastnou, ze nemozem byt s clovekom kt mam rada a ajked som s nim je proste nonstop unaveny :-/
Co mam robit s priatelom???neviem si rady :-(
No stretavali sme sa 2-3x za tyzden, bol tam odstup aby sme neboli nonstop spolu. Ale zas telefonovat a rozpravat sme sa vedeli vela a o vsetkom.Teraz je to omnoho horsie...
Dobre, tie zaluby viem obnovit naspat.Aj stretavanie sa s inymi ludmi. Ale neviem co sa zmeni.....
Podla toho,co pises sa aj natiska otazka,ci mate vo svojom vztahu aj primerany odstup od seba. Lebo ked si budete prilis blizko,tak to Vas vztah zadusi a ked prilis daleko,tak to tiez skonci. Na zaciatok by bolo fajn,keby si sa premohla a robila aj nieco pre seba ako tie zaluby, kamarati a pod.,aj ked nie dlho,ale aspon nejaky cas,no a postupne si zvyknes.
Dokazem byt sebecka v inych veciach....v tomto nie a neviem preco....
A este aby ste vedeli celu story. Ked telefonujeme a ja fakt mam zly den a som bez nalady, vtedy ani nemam chut,naladu nieco hovorit na tie jeho slova....ze zas nespal atd atd uzkosti,depky....velakrat uz nemam na to nervy, je odomna starsi o 5 rokov a sam nevie co zo sebou a ja od mojich 20 rokov bojovala som s bipolarkou,uz uspesne. A ked nastane takato situacia s volanim, ze len jednoduche otazky odpovede normalne mam s toho potom ja vycitky !!!kolkokrat ma to zrallo cely den! Ze ja som ok, musim tu byt prenho a aspon mojimi recami ho rozveselovat. No nasilu uz to nedokazem. Vzdy som optimistka s dobrou naladou, ale uz dochadzaju sily a moja nalada stagnuje, ako aj rady a ta neustala podpora.
Mne je fakt dost blbe, ist sa zabavit s babami, co uz mega potrebujem ale ja hlupa nejdem lebo pozeram nato neustale ako sa on ma, a je mu tazko...
Asi je to chore uz ze??
Mate pravdu....chyba mi nejaka ta cinnost co by som robila okrem toho ze skola, kamaratky v podstate nic take nerobim. Cely den len cakam na telefonaty a dufam vzdy ze mu uz konecne bude lepsie. 2tyzdne do zadu sa tak neopustal, teraz nonstop lezi,spi....A ja sa samozrejme trapim,rozoberam to hladam asi zbytocne sposoby ako mu pomoct.Bola som s nim u jeho lekarky, lebo bol v zlych stavoch predtym,lezal aj v nemocnici. A som to ja riesila hlavne s nou co sa vlastne deje,ako to vnimam. Podla mna to je aj slabymi liekmi,aj pocasim ale ona mu az po novom roku hodla to znenit. A na! Nech sa dalsie 3tyzdne s tym trapi a rodina spolu s nim.
Je toho moc uz!!!
Ja som s toho viac utrapena ako on, tazke to je. Chcem len dobre,nebyt sebecka svina a byt trpezliva,starat sa o neho a byt aj dobrym priatelom komu moze vsetky pocity myslienky povedat....a vsetko mi to teraz ako sa nestretavame pripada zbytocne!!!
Presne, nechaj ho oddychovať a ty sa zariaď podľa seba. Je to sebecké ale je to tvoj život a tvoje šťastie. Takto budeš za chvíľku obalená pavučinami a aj tá posteľ a telefón ak budeš čakať kým mu bude lepšie či nebude unavený.
Ja by som na tvojom mieste zavolal jeho doktorovi a spýtal sa nato. Povedz mu toto isté, čo si napísala sem, alebo mu to ukáž. Ok, možno za to vôbec nemôže ale tak ty na neho nemôžeš takto čakať. Rok, dva sa ešte dá ale....aj to je dlho.
Najdi si nejaku cinnost,cim sa zamestnas alebo sa obklop inymi ludmi, ak si tak uz neurobila, aby ta to tak neubijalo. Navyse,budes mat aj pre neho potom viac energie. A urci si nejaku hranicu,ale nie jemu,iba sebe. Je fajn byt pre druheho oporou pokial to vyrazne nenaburava aj tvoju rovnovahu.
