Problém s realitou

Zdravím, chcem sa opýtať či ide o prejavy začínajúcej úzkosti.. v podstate ide o to, že sa mi rozbila rodina koli matke ktorej preplo (nechcem to dalej konkretizovať) nekomunikujem s nou od jula. Na konci novembra som sa odstahoval do podnajmu, všetko bolo v poriadku, pracujem ako skladník, mám aj 12tky pár krát do mesiaca a posledné dni je celkom dosť roboty kedze idu sviatky ktore vlastne tento rok ani mat nebudem ale to je jedno. Problem spociva v tom, ze posledne dni.. neviem ako by som to opisal.. hlavne v čase ked si idem lahnut a zaspať alebo ked sa zobudzam mam čudne stavy.. ako keby to proste nebolo skutočne, ako keby na nejakej periferii mojho mozgu sa brodila myšlienka, ze toto vsetko vlastne neexistuje, ze byvam uz inde, ze som stratil domov a odrazil sa z hniezda za dost škaredych okolnosti, naposledy ked som sa zobudil tak som sa zlakol, ze kde to som.. a vcerajsiu noc som nevedel zaspat, zas som mal take tie stavy ze toto nie je skutocne a pocit ako keby som sa trochu triasol aj ked mi vobec nebola zima ako keby som jemne brnel ani oka som nezazmuril iba sa mi zda ze som mal nejake preludy z driemania a nocnu moru s matkou na ktoru si neviem spomenut a asi ani nechcem.. nadranom som isiel do prace na 12tku ako troska.. v praci som sa opustil v hlave lebo to robim casto a potom nastal koniec smeny, stal som blizko zastavky potahujuc z cigarety si v hlave hovorim "ked pridem dom... sa tak osprchujem fajne konecne" proste som sa v slove "domov" totalne zasekol a mimovolne vystruhal akusi znepokojenu grimasu.. uvedomujem si ze mam problem povazovat sucasne byvanie za svoj domov, asi ma sklucuje myslienka ze ziaden domov nemam.. strasne chcem aby sa to nejak utriaslo, mam trochu obavy aby to nejak v mojej hlave neprerastlo a nezhorsilo sa to, ja som zatial zazil strasne vela zlych a tazkych veci, boli to veci pri ktorych by mnoho ludi uz siahlo po pilulkach atd ale mam velmi silny pud sebazachovy a som strasne psychicky silny, odolny.. vzdy som vsetko vyriesil sam svojou hlavou ale prvy krat v zivote mam trochu obavy lebo z toho co zazivam aj ked to nie je silne ale zatial take slabsie nepatrne mam ztoho neprijemny pocit , pocit taky ako keby slo o nejaky "tichy virus" ktory sa potichučky živy a rastie a potom prepukne naplno, chcem to zabit kym je to v zarodku, nemozem proste stratit seba a svoju zdravu mysel lebo to je nie len ze proti mojim zasadam ale to je proste to si nemozem dovolit.. posledne dni len pracujem a spim nestretavam sa s nikym okrem jedneho super kamoša akosi som sa asocializoval.. neexistuje nejaka prevencia? nejaky čaj alebo nieco? žiadna farmaceuticka chemia..