Ahojte ľudia
Niekedy si musím vytknúť to, že bývam submistívna. Tento problém už je od detstva. Mala som tvrdšiu výchovu. Otec ma mlátil a ponižoval a to isté robil aj matke. Čo som bola aj niekedy svedkom.
Neurobila som to čo chcel, napríklad vyniesť smeti prišla facka, povedala som si svoj názor čo ho vytočilo a tiež prišla facka. A niekedy prišlo aj k tomu, že ma zmlátil aj s opaskom. Bála som sa ho. Robila som to čo chcel on aby som ho nerozčúlila. Niekedy bol z neho cítiť alkohol. Mix piva a vína. Ja som sa síce sťažovala v škole ako sa ku mne správa, ale učiteľka si ho zavolala a povedala mu to a zase ma doma zbil. To nemalo cenu. Tak som trpela. No niekedy bol na mňa aj dobrý a pomáhal mi s učivom. Ale mala som k nemu strašný rešpekt. Toto všetko skončilo keď som začala chodiť do 8 triedy a zase potom prišli slovné ponižovanie každý deň a každú minútu a sekundu. A keď sa mala rozhodovať na strednú tak ja som v tom nemala hlavne slovo. A ani právo.
Vybrala sa tá škola kam som nechcela ísť. Dobre zvykla som si veľmi ťažko. Viete, nemohla som jesť, či sa mi ťažko zaspávalo alebo som spala veľmi tuho.. Schudla som veľmi kg.
Keď som zmaturovala, tak nikto sa doma netešil a hneď bolo násilne nútenie do fabriky za pás, mala som to každý deň na tanieri. A tak som sa aj nervovo zrútila a nevidela som v ničom zmysel. Život bol pre mňa ako väzenie. Síce som chodila po pohovoroch ale bola som z toho zdeptaná.
Teraz môj problém je v tom, že síce som trochu submistívna ale sú tam aj také príznaky dominancie, ale bojím sa to prejaviť. Nie je dominancia u žena dosť čudná a neprirodzená? Tá tvrdá výchova mi dala, len to, že sa neviem rozhodovať. Ale sa rozhodujem príliš unáhlene a zle. Že mám rešpekt pre mužmi. Robí mi niekedy vyjadrovať to čo si myslím. Bojím sa reakcii druhých ľudí. Prvé stretnutie a potom aj prvý mesiac som neoponovala a so všetkým som súhlasila s priateľom aj keď som s tým reálne nesúhlasila. Bála som sa, že mi dá facku alebo ma zbije. Viete bojím sa, že ma bude aj môj budúci manžel byť. A hlavne pri ostrej výmene názorov, lebo som aj trochu hysterická a prchká. A nedám si.
Viete, neviem čo mám robiť a ako reagovať. Ako rozprávať s ľuďmi tak aby neprišlo ku konfliktu a agresivite s druhej strany a hlavne čo sa týka mužov. Dávam si pozor na to čo hovorím a cítim taký tlak a neslobodu. Ale chcela by som aby môj priateľ, keď sa zoberieme dominantný a viedol rodinu ale nie aby ma bil a ponižoval.
Ďakujem
