Ahojte ľudia
Problém ktorý by som si sama sebe vytkla je, že niekedy som submisívna a veľmi mi znepríjemňuje aj život. Bojím sa pred vysokopostaveným človekom vyjadriť názor to čo si myslím. Bojím sa čo mi povie, že ma urazí, že bude na mňa arogantný a tak.
Toto už tak vnímam s detstva. Ja som mala tvrdšiu východu. To bolo v tom, že niečo som nechcela urobiť a otec mi vrazil facku. Za každú neposlušnosť prišla facka alebo bitka. A keď som vyjadrila svoj názor tak, povedal, že s kým som husi pásla a jednu mi vrazil. Byť ticho, byť poslušná, a neotvárať si ústa kým nepríde povel. Čo kedy a ako.
Dosť čudná forma výchovy. A keď som šla von tak boli presne stanovené hodiny a keď som prišla o hodinu neskôr tak prišiel výsluch a facka.
Sebavedomie? To neviem neriešila som to. Len som mala pocity, že som nikto. A koľko krát už o malička som videla ako otec mláti matku. Alebo jej len tak vylepí facku. A jedni chalani ma mlátili a fackovali a druhí ma ochraňovali a mali radi. Takže v tom som bola vyrovnaná. Nehádžem všetkých mužov do jedného mecha.
Potom, keď som bola ôsmačka bitie prešlo ale prichádzali slovné urážky a ponižovania. Keď som sa chcela rozhodovať a ja som si vybrala školy to nebolo pre nikoho podstatné. Ako keď neveste vyberajú ženicha a ona na to nemá právo k tomu niečo povedať, len ,že je sympatický ním. A to isté bolo aj so školou.
Chodila som tam s nechuťou ale zvykla som si.
Nemala som právo sa rozhodovať. Tak neviem sa do tejto doby rozhodovať. Ale sa rozhodujem rýchlo a nesprávne.
Pred mužmi som vždy mala rešpekt. Neviem to bolo ale v sebe som dusila agresivitu, niekoho zbiť. Niekoho ovládať a robiť si z neho fackovacieho panáka. A vyústilo to do psycnických problémov. A mala som aj pocity bezmocnosti a utrápenosti. Do toho sa pridalo to, že som sa mala rada a príliš. A kto ma urazil tak toho som zbila. Ale na samovraždu som nemyslela. To mi ani neprichádzalo na um. Bola som ako zranené zviera ktoré nemá podporu a ochranu a každí ho prenásleduje a keď je chytené tak je bité a strašne moc ponižované. Túžila som tým ľudí zabiť. A hlavne tých čo mi robili zo života peklo. Skoro som mňa urobili psychopata a vraha. Ale mám aj jemnú stránku. V mysli zabiť a povedať je iné ako vykonať. To mi verte. Nie som nejaký maniak.
Bojím sa proste toho, že s niekým sa rozprávam, ale je to cudzí človek je mi sympatický a ja neviem či je agresívny alebo mierny. Rozprávame sa a zrazu poviem niečo čo ho poníži a ten človek mi môže vraziť facku či ma ponížiť. Vrátiť mi to späť. Ale práve preto ustupujem. Nemám rada konflikty. Prišlo ráz aj k danej situácii, že prišlo k výmene názorov. Ja som si stála za svojim názorom a druhá strana na svojom názore. Vtedy človek začne inklinovať aj k násilnosti. Ale ja som sa stiahla a to isté urobila proti strana. Ale onedlho na to sme urobili kompromis a vydiskutovali sme si to navzájom. Bolo to veľmi inteligentné.
Neviem som síce aj submisívna ale prichádzajú aj príznaky miernej dominancie. Nie som agresívna ale príliš moc citlivá.
Keď nemám argumenty tak som ticho. Ale chcela by som veľmi dobre vedieť argumentovať.
Neviem čo mi dala tá tvrdá výchova? To, že sa na svet nepozerám tak ako druhí ľudia.to znamená, že ženy v dnešnej dobe sú dominantné typy, čo ja nie som. Muž musí byť dominantný a viesť rodinu, byť hlava a živiteľ rodiny. Byť tým čo drží rodinu pohromade. Ale bez násilia a ponižovania. U nás to bolo ako rodina araba. Manžel mlátil manželku a aj deti skôr dcéry ako synov. Na dcéry sa pozeral ako na nič podstatné a nezaujímavé čo nevie dať životu. U nás to tak bolo. Som aj komunikatívny typ ale aj tichý tip.
Lebo horlivo o niečom hovoriť a hádať a presvedčovať mi nerobí ani na dobre na zdraví.
Síce som trochu prchká a tvrdohlavá , ale nerozhodná a neistá v tom čo hovorím a robím .
Povedzte mi ľudia čo si o tom myslíte? Ako sa mám zmeniť? Čo mám robiť? ja viem, sme takí ako sme boli vychovávaní a akých sme mali rodičov. Nechcem aby ste ma tu súdili, lebo ma nepoznáte. Ale chcela by som váš názor a pohľad na túto vec. Možno, že aj vy ste mali takú výchovu ako ja a viete mi aj vy napísať vaše skúsenosti a vás postoj k životu.
