Odpor voci vztahom, nedovercivost

Príspevok v téme: Odpor voci vztahom, nedovercivost
antilove

Zdravim.

Som 16-rocne dievca a mojou brzdou je nedovercivost voci ludom. Nedokazem sa pri ludoch uplne uvolnit, nedokazem ich brat normalne, neviem byt doverciva a pokojna medzi ludmi. Akykolvek pohlad n mna (napr v buse) ma znervoznuje, hned zneistiem, a zacnem byt nepokojna. Takmer vobec sa nesmejem, vzdy som zamracena, ale aj ked sa tvarim neutralne a nemracim, tak zevraj vyzeram nepriatelsky. Neverim na lasku, hnusi sa
mi to, ked vidim pariky na uliciach, tak ma

len strasie. Neviem si predstavit, ze by som
si niekoho pripustila k telu. Asi by som sa
hanbila aj sama pred sebou. Je to normalne?

Ale s komunikaciou, podotykam beznou komunikaciou nemam problem.

Jax

Túžiš po láske ako všetci ostatní, len sa jej tak bojíš že si si vybudovala všetky tieto obranné hradby. Nuž poviem ti jedno, raz príde chalan, ktorý ti ich aj tak všetky rozbije na prach, či chceš alebo nie. :) Zatiaľ to pusti z hlavy a rob čo ťa baví, alebo keď to v tebe vŕta a nevieš sa na to vykašlať, choď mu oproti. Každopádne neminie ťa to, môžeš sa schovávať a brániť koľko chceš :P

PS: Bojovať nie je riešenie. Nad strachom sa nedá vyhrať bojom ale tým, že ho akceptuješ. Čím viac sa mu brániš, tým viac ho posiluješ. Zober si napr. smrť. Bojíš sa jej? Raz určite príde, nikto nevie kedy a aká. A predsa sú ľudia, ktorí žijú akoby smrť neexistovala. Vedia o nej, prijímajú ju a užívajú si. A sú naopak ľudia, ktorí sú paralyzovaný, ktorých smrť ovláda pretože na nič iné nemyslia a život je preto pre nich peklom.

Teba tak ovládajú ostatní. Paralyzuje ťa čo si myslia, špekuluješ o tom, nie si pri nich sama sebou. Záleží úplné hovno na tom, čo si myslia! Väčšina na teba serie a ani nevedia že existuješ. Každý má toľko problémov, že myslieť na ostatných a tobôž neznámych alebo len "známych" je úplne mimo realitu. Ty keď ideš po ulici rozoberáš ostatných? Nie, ty rozoberáš len seba a to, ako sa im javíš. Oni rozoberajú len seba a teba ani nevidia.
Daj tomu čas a zatiaľ rob čo ťa baví.

antilove

Toto nieje zalezitost puberty. Odjakziva som bola samotar, nevedela som a dodnes neviem co je to opatovana laska, co je to chodit kazdy den von s kamaratkami, neviem ake to je rozpravat sa s ludmi opacneho pohlavia. Nikdy som nemala moznost vobec ist niekam von s nejakym chalanom, ci uz zavazne alebo nezavazne. A mam z toho strach, obavy, neviem si predstavit zivot s nejakym muzom, nechcem mat deti, svadbu, tato predstava ma desi az na smrt. Niesom vobec spolocenska, a asi ani nikdy nebudem.

Aj ked sa niekedy smejem, je to vacsinou len zakrytie mojich obav a nechuti. Ine dievcata polahky zbalia hocikoho, lahko si najdu kamosky, ale ja si to neviem ani predstavit. Snad nikto by dobrovolne so mnou netravil cas. Vzdy som oblecena v ciernom, neznasam farebne veci, - cierna je fakt super farba. Ludia preto odomna bocia, pohrdaju.. Ale mne to nevadi. Ja aj tak k ludom nemam vztah.

timuska4

antilove je pravda že na ľudí si musíš dávať sakra pozor pretože hlavne v dnešnej dobe je hrozne ťažké nájsť aj nefalošné pravé kamarátstvo nie ešte to partnera naozaj spoľahlivého a verného. aj ja som si strašne prežila s ľudmi a preto už všetko beriem radšej tak povrchne a snažím sa radšej nemať očakávania som milá aj s ľudmi komunikujem ale už by som si nikoho takto k telu nepripustila mala som partnera ktorý sa javil ako super chlap a bol somnou len preto aby ma oberal o peniaze potom som mala strašne veľa priateľov ktorý sa ozvali len ked niečo potrebovali.. ľudia sú sebecké svine treba si dávať extra pozor bohužiaľ ja už po mojich skúsenostiach každého človeka okrem rodiny beriem povrchne aby mi nebolo ľúto keby ho náhodou stratím vždy je lepšie držať si radšej odstup a dať priestor spoznávaniu bez očakávaní

michael067

Chcel by som byť taký naivný že by som dokázal niekomu veriť.
Nedá sa, keď nikto, žiadny človek s ktorým sa stretneš nedokáže udržať v tichosti určité veci ktoré by mali zostať len medzi nami dvoma.
Či už je to otec, sestra, spolužiaci, alebo spolupracovníci v robote.

Neverím, NIKOMU nedôverujem.
Využívať druhého je heslo.

bodocka022

nie si ani prva ani posledna co ma takyto problem musis ale vyjst zo svojej ulity a nauit sa ludom aj doverovat

marion78

dospievas a uvedomujes si podvedome,ze netreba kazdemu hned doverovat.len asi presne nevies este odhadnut,ze komu ano.tak to je taka tvoja podvedoma obrana ten odpor.Si myslim

marion78

ahoj,tiez si myslim,ze to moze byt sposobene vekom,pokial si neprezila nejaku traumu..Tiez som mala vselijake divoke pocity v 16ich :) zatial treba vydrzat a neskor sa uvidi :)

LiriDona

Tak co citam pribehy a diskusie ludi, v puberte a v tokom veku sa zvykne vyskytovat hocico, rozne psychicke vykyvy,, fobie nie si asi sama co tym prechadzas...