Dlhšie som mal v hlave myšlienku, že by som sa oddelil od spoločnosti v ktorej som. Myslím tým, že by som išiel na určitý čas napr. do kláštora alebo niekam kde by som v sebe vytvoril vnútorné šťastie, našiel sám seba, našiel nejaký zmysel života a zobudil v sebe človeka ktorý by mal viac energie. Mojou motiváciou je, že som “pokazený“ človek za čo môžem ja a okolie v ktorom som žil. Normálne, že mi ľudia dodrbali hlavu a som kvôli tomu chodiaci zombie. Ako dodrbali mi ju už niekoľko rokov dozadu keď som ešte chodil do školy a to kvôli tomu, že som nebol otvorený, nebrániaci sa, stresovaný a atď. Nebol som naučený k tomu, aby som bol človekom akým sa patrí byť a málo som toho vedel. Minulosť rozoberať nebudem a som s tým vyrovnaný. Len v tejto zmutovanej prítomnosti by som chcel zo sebou niečo spraviť pretože ak to nespravím, tak prídem o veľa. Moja dodrbaná hlava ma brzdí. Aby ste vedeli, že ako je dodrbaná, tak sa to pokúsim načrtnúť: mám bloky a neviem sa riadne vyjadrovať, nedokážem si k sebe pripustiť dievča, aj keď som bol do jednej strašne zamilovaný a bola výborná spoločníčka, mohol som ju mať, len ja som mal ten vydrbaný blok ktorý mi zabránil sa s ňou dať dokopy,,, pri niektorých ľuďoch s ktorými mám komunikovať, tak mám pri nich stres. Ale kurňa tam ja chcem byť s ľudmi pretože sa s nimi cítim lepšie. Možno keď som napitý, tak sa dejú zázraky, ale to nie je riešenie. Ďalej niekedy myslím na to, že ukončím svoj život a kolobeh života bude pokračovať aj bezo mňa. O samovraždu som sa pokúsil. Zbytočne sa budem ďalej rozpisovať, ale toho by som naozaj vedel napísať a capnúť to sem, ale neviem kto by reagoval na taký dlhý text. A ešte sú dni keď milujem život a všetko živé, potom sa to vystrieda na dni keď v skutočnosti myslím na zabíjanie niektorých ľudí a úplne inak rozmýšľam, ďalej myslím na samovraždu a proste ja neviem kto som. Raz taký, potom iný. Ako keby som mal viac osobností v sebe a pri niektorý ľuďoch sa raz takto správam a inokedy inak. Kokos, ja som s toho niekedy v riti a to nie len ja. Moje správanie je niekedy šibnuté a j.bnuté a nič ma skoro netrapí. Emócie nemám dostatočne silné alebo skoro vôbec ich nemám a veľakrát sa pretvarujem, som falošný, ale snažím sa byť dobrý a srandovný. Som v riti a preto by som chcel byť tam kde sa rozdávajú múdre slová a určite nie náboženstvo alebo nejaká viera v boha do boha. Je prosím vás nejaké také miesto? ak ste to prečítali celé, tak ďakujem za to a vopred ďakujem za všetky odpovede ak nejaké budú a ak nie tak to skrátim a vytvorím novu tému. Ale myslím, že je to v pohode. Inak toto je časť mojej osoby ktorá chce niečo zo sebou robiť a žiť šťastnejší život. A pravdepodobne musím pochopiť nálady a emócie a atď.
Problém-nálady, emócie, "pokazená" osobnosť
Mayaaaa24.znie to celkom zaujímavo a nad takýmto niečím som už aj ja rozmýšľal. Vedel by som si to predstaviť. Ak to človek nevyskúša tak nevie. Len nebývam blízko BA a ak by to bývalo pravidelne, tak by som si to nemohol dovoliť. Alebo ako často sa to organizuje? Možno keby som sa tomu budhizmu venoval, tak by som niečo vymyslel. Musím si naozaj premyslieť, že čo ja vlastne chcem a čomu sa chcem venovať. Sem tam som sa aj ja venoval čítaniu nejakých filozofických kníh. Samozrejme som sa nevenoval tomu tak, aby som všetkému rozumel. Prestal som sa tomu venovať a márnil som svoj čas. Ďakujem za príležitosť a ešte uvidím čo spravím. A veľa šťastia v tom
Marion78-ahoj. Myslím, že psychológ by bola správna cesta. S tým súhlasím. Bol som tiež u psychologičky u ktorej som bol len na troch sedeniach. Ja sám som to ukončil pretože z mojej strany som chcel stále hovoriť o minulosti pretože chcel som sa vyrozprávať a uvoľniť to čo sa mi stalo v minulosti. Myslel som vtedy, že ak sa to uvoľní, tak budem energetickejší a otvorenejší k novým veciam. Ona chcela robiť autogenny trening a potom so mnou komunikovať. Poslala ma aj k psychiatričke pretože by to skombinovala s liekmi. Ona vie čo robí a musí nájsť ten správny spôsob ako pomôcť. Len z mojej strany som neviedol správnu komunikáciu a pokašľal som to. Vzdal som to. Vzdal som to aj preto lebo som niekedy mal pocit, že by som nepotreboval nejakého odborníka. Chcela, aby som ešte ostal, len ja debil som bol v týchto veciach nesvoj a nebol som na to zvyknutý. Tušil som, že ak by som ostal u nej, tak na niečo by sa prišlo a vyriešilo by sa to. Lebo vedel by som spolupracovať a byť čo najúprimnejší. Ale moje zábrany boli silnejšie a dosť ma ľudia ovplyvňovali. Motivačné knihy som prestal čítať pretože vždy som hľadal niečo viac a viac. Toľko kníh čo som zháňal a mal na pláne prečítať, ale nechcel som byť nejaký filozof alebo neviem čo. Možno len chyba môjho uvažovania alebo cítenia. Chcem byť chlap ktorý bude v sebe pevný, sebavedomý a robiť to po čom túži. Robil som také veci v ktorých som mohol byť úspešný. Ale najprv som riešil seba, aby som to v sebe vyriešil a išiel za tým čo som chcel. Len nemal som to v hlave poriadku. Psychologička povedala, že mám pravdepodobne traumu a to isté povedal ešte jeden človek s ktorým som sa rozprával pred pár mesiacmi. V minulosti som mal problémy ktoré mi “dodrbali“ hlavu. Ale to je na dlho. Ciele momentálne nemám a v posledných mesiacoch som márnil čas. Nerobil som nič užitočného, žiadny šport, len hranie pc hier, chlast a tak. Ano, súhlasím s tým, že ten strach treba prelomiť a otvoriť sa. Určite by som dal vedieť ak by sa na niečo prišlo, len neviem na čo by sa prišlo. Som rád, že si napísala a aj vďaka tebe teraz môžem písať. Myslím, že vieš čo chceš a držím palce.
Ja som na tom dosť podobne... istý čas som premýšľala nad budhizmom, lebo princíp tejto viery spočíva v hľadaní šťastia a prečítala som o tom aj nejaké knihy a veľmi sa mi to pozdáva, dokonca je v BA aj také posedenie a v utorok príjimajú nových ľudí... takže silno uvažujem že to vyskúšam, pretože to nie je ani náboženstvo ale skôr taký štýl života, dosť meditácií a hlavne hľadaní toho šťastia.... inak pochádzam z kresťanskej rodiny, toho náboženstvo nijako neodcudzujem ale mna nijako nenapĺňa preto hľadám ďalej...ak ťa to zaujalo tak sa ozvi, môžem ti o tom napísať viac... a ľudia si myslia že budhizmus je o uzatváraní sa do seba samého ale je to skôr opak, ide o vnímanie života do najmenších detailov.. no je to ťažké takto vysvetliť, tak ak budeš chcieť tak ti napíšem viac o tom :)
ahoj,ja to mam podobne..Ja mam bloky hlavne z ludi,na ktorych mi zalezi,cize sa zacnem spravat uplne naopak,dostanem strach zo zblizenia a snazim sa toho cloveka odplasit ako sa len da :)Vdaka tomuto bloku som prisla o cloveka,na ktorom mi nesmierne zalezi.chodil okolo mna ako okolo horucej kase 2 a pol roka,snaziac sa nejako preburat moj murik.Neslo to.Nakoniec som odisla ja,co najdalej od neho,doslova usla,lebo mi z toho hrablo.A ked som si uvedomila,co som napachala ,snazila som sa ho nakontaktovat,stretnut sa,vsetko to slo super,kym neprisiel moj blok a pohnojila som to druhy krat.Bohuzial z jeho pohladu to vyzera,ze sa s nim zahravam,Vela veci ma naucila tato situacia o mne aj o tom,ako niekedy mozem svojim spravanim niekomu ublizit,mysliac si,ze predsa mna aj tak nemoze mat nik rad.Navstivila som psychiatra,rovno hned takto zhurta :) moc to nikam neviedlo,lebo mi len povedal,to co davno viem,ale co s tym to bohuzial neporadil,lieky mi nechcel dat,co si aj vazim..odporucil psychologa.chcelo by to terapiu,ale naozaj dobru.Mozno aj u teba,nie psychiater,ale len psycholog,dobry,ktoremu doverujes.Ja mam tiez problem s komunikaciou,neviem vyjadrit,to co chcem.nakoniec to vyznie uplne inak..moc som ti neporadila,ale keby si prisiel na to,co s tym,daj vediet :)asi treba len prelomit ten strach,otvorit sa,vsetko to,co tie motivacne knizky pisu,hlavne zvysit sebavedomie..vela stastia
LMarika- Niekedy ak mám povedať na tému svoj názor, tak by som vedel niekedy povedať 3 rozdielne názory na jednu tému. A niekedy som si neistý, tak radšej súhlasím s tým druhým. I keď by som vedel občas k tomu niečo poveď. Väčšinou neviem byť sám sebou a väčšinou sa aj preto hrám na niekoho iného alebo súhlasím čo mi povedia. Súhlasím nie len preto, že nechcem, aby sa mi vysmiali za môj názor, ale aj preto lebo som napätý a neviem sa vyjadriť rečou, tak ako by som chcel. Niekedy ma napadajú také veci ktoré neviem pri komunikácií sformulovať do vety a povedať to. Síce ma niečo napadane a pokúsim sa to vysvetliť, ale nie vždy tak ako by som chcel. Pri niektorých ľuďoch viem byť celkom uvoľnený a viem povedať sebavedomo aj ten svoj názor, ale vtedy musím mať náladu a energiu. Ak sa na to cítim a cítim sebavedomie, tak to aj poviem a keď to poviem v tom naladení tak to stojí za to. A keby som to mal povedať v horšej nálade, tak to nezaujme. Proste neviem byť priebojný, môj hlas nie je taký sebavedomý a chcem vedieť zaujať. Samozrejme chápem, že nie vždy sa to dá. Väčšinou som v horšej nálade. Ako nie som smutný, skôr vyrovnaný len mi chýba nejaká emócia alebo neviem sa normálne hnevať. Nemá to energiu. Ako keby som bol zablokovaný.
Ak si to mám priznať, tak bude niečo na tom, že chcem, aby ma mali všetci radi. Ani som si to neuvedomoval. Bude to pravda lebo by som vedel napísať dosť príkladov. Chápem, že nie všetci ma môžu mať radi.
A ak spoznám nejakého človeka, tak väčšinou mi ľudia povedia, že so mnou sa dobre komunikuje a potom poď tam a tam. Poď k nám na intrák, na akciu, pome si niekam sadnúť a tak. Vždy odmietam. Stane sa, že sem tam pôjdem. Ale ak mám ísť potom s niekym niekam, tak som napätý, energia sa mi stráca a potom to už nie je ono. Nemám rád plány, že vtedy sa pôjde tam a tam. Vždy som sa bál toho dňa, že budem v inej nálade a k tomu ešte napätý. Už si viacerí všimli, že som skoro stále iný. Ale mňa to už netrápi a niektorí mi už veľmi neveria.
Viem o niektorých ľuďoch ktorými by som sa chcel viacej spoznať, ale ja to nedokážem. Prvýkrát sa viem baviť s človekom ktorého som spoznal, ale druhýkrát to už je slabšie a mám s tým väčšinou problém. Možno preto lebo nie som veľmi vzdelaný. A kedysi som čítal motivačnú literatúru, aby som bol pozitívne naladený a aby som nebol depresívny a tak. Ak by som to nečítal, tak na 100% by som spáchal samovraždu. Teraz viacej toho chápem a dosť vecí mám na háku. Mal som kedysi všelijaké plány a skúšal som nejaké veci robiť ktoré celkom išli, ale ja som zlyhal. Prepáč mi za to, že sa takto rozpisujem a ďakujem za rady. Ešte sa možno budem opakovať, ale dosť často sa stáva, že poviem niečo a potom to dosť ľutujem alebo ešte dosť často sa mi stáva, že ak sa komunikácia skončí, tak ma napadajú veci ktoré som mohol povedať. Nerobím si s toho až takú ťažkú hlavu, ale bol by som rád keby som povedal to čo som povedať mohol. Keď sa snažím premýšľať o tom čo by som mohol povedať, tak mi to niekedy nefunguje a ako keby som mal prázdnu hlavu a pripadám si dosť hlúpy. Alebo ak ma niečo v hlave napadne, tak to neviem dobre rečou vyjadriť. Som dosť často napätý pri komunikácií. Pri niektorých ľuďoch viem komunikovať, ale ak tam príde nejaký človek pred ktorým som napätý a mám pokračovať v komunikácií, tak už s napätím komunikujem.
Aby som nebol občas takým prchkým človekom, tak by som nemohol mať to napätie alebo by som sa naozaj mal naučiť premýšľať. A podľa teba sa dá napätie nejako odstrániť? Viem, že by som na internete nájsť niečo vedel, ale či náhodou nevieš o niečom. A ezoterická (skoro som napísal erotická) hudba by bola pravdepodobne kľúčová a asi aj tá meditácia. Tá hudba je príjemná ale nevenoval som jej svoju pozornosť. Občas by to určite padlo vhod.
ešte včera som odpoveď písal v noci len som išiel už spať a neviem či som tam dal čo bolo treba
a som baran
Neviem ako ďaleko som sa dostal a neviem, že podľa čoho to mám posudzovať.
Môžem to asi chápať rôzne. Budem svet vnímať bez všetkého čo človek vytvoril a budem vnímať to čo tu na svete bolo ako prvé. Život samotný bude pre mňa v tej chvíli podstatný. Svet, vesmír vnímam ako náhodu a bol by som rád keby som viac toho spoznal. Proste sme tu ako nejaký organizmus a odlišujeme sa od zvierat tým, že vieme prísť na to ako svet funguje. Na jeho zákony podľa čoho sa my musíme riadiť, aby sme si mohli vytvoriť svet ktorý by fungoval. Musí to byť v súlade s tým čo tu už bolo vytvorené prírodou.
Neviem čo všetko sa dá spoznať a neviem v akom v nevedomí žijem. Možno by sa dalo špekulovať rôzne a jednoducho sme tu.
Ten kláštor alebo nejaké miesto som chcel pretože neviem fungovať, tak ako bežný človek. Možno by som len potreboval so sebou niečo spraviť a napraviť moje správanie, aby som mohol byť otvorenejší a energetickejší medzi ľuďmi. Nie som uvoľnený a mám s tým väčšinou problém. Potreboval by som sa naštartovať
A ďakujem za odpoveď a celkom si to zaujímavo napísal
Problem je asi v tom, že si nedokazal byt pri ludoch sam sebou. Stretavas ludi s roznymi nazormi a ty nechces, aby ta za tvoj nazor niekto vysmial, tak si radsej vypocujes nazor toho cloveka, potom prikyvujes hlavou a opakujes, inokedy stretnes cloveka ineho, ktory ma na danu vec celkom opacny nazor, zase prikyvujes hlavou a opakujes ako maly papagaj, ale potom si clovek bez nazoru, ktory nevie, co chce a chce vlastne len to, aby ho mali naozaj uplne, ale uplne vsetci radi. A to nejde. Vzdy tu budu ludia, ktorym nebudes sympaticky, vzdy sa najdu taki, ktorym sa tvoje nazory pacit neudu a vzdy sa najdu taki, ktori sa urazia, ked im povies pravdu do oci. Ale zapamataj si, ze nech uz by si sa snazil byt akokolvek dobrym clovekom, nikdy nevyhovies kazdemu. Lebo vyhoviet kazdemu a dosiahnut, aby ta kazdy mal rad, to sa proste neda a kto sa o to snazi, ten sa snazi o nedosiahnutelne a zbytocne tym robi len sam seba nestastnym. Zivot v klastore je tiez zivot s ludmi, s inymi mnichmi. A aj tam je to rovnako ako v inych kolektivoch. Tiez sa najdu taki, ktorym nebudes sympaticky a nebudu ta mat radi. Asi ako vsade. Netreba verit, ze to tam bude uplne bez chyb a uplne super a uplne bez problemov, lebo ak toto cakas, budes sklamany. Najdolezitejsie pre teba bude ujasnit si v hlave, ake mas nazory a neoblomne si za nimi stat - vtedy si silna osobnost, ktora si vie stat za svojimi nazormi a nenechava sa ovplyvnovat inymi. A ti ini sa neurazia a ani nenahnevaju na teba, ze mas na niektore veci odlisny nazor. Ak s tebou chodili na pivko doteraz, budu chodit aj nadalej, neboj sa. O samovrazdu sa uz nepokusaj. Ktokolvek ti ublizil (tvoja samovrazda by mu padla vhod), nezasluzi si, aby si mu urobil taku radost, ze skoncujes so svojim vlastnym zivotom. Radsej sa prejdi vedla neho so stastnym usmevom na tvari, dokonca az provokacne stastnym, nech radsej on odide z tohto sveta, ze ho slak trafi :), ked ta takeho stastneho uvidi - a bude spravodlivost naplnena :) Co by som ti poradila? Kup si nejaku ezotericku hudbu, skus si ju pustit, vypni hlavu a nerozmyslaj vobec nad nicim, pripadne skus trosku meditovat a popremyslat, ako sa k ludom budes spravat, ako sa v ktorej situacii zachovat, aby si nebol ako "schizofrenik", ktory sa chova raz tak, raz tak, ale aby si sa v urcitych a tych istych situaciach choval stale rovnako. Ak ti mozem poradit, tak ked zazivas urcitu situaciu, nebud prchky clovek, ktory bez rozmyslania rychlo kona, ale bud rozvaznejsi, najskor rozmyslaj a az potom konaj. Povedzme, ze vzdy, ked nastane urcita situacia, pocas ktorej bude prilezitost sa k nejakemu clovekovi nejako zachovat, tak sa zamysli, ako by si chcel, aby sa k tebe niekto zachoval, keby si bol na jeho mieste a potom uz budes vediet, co robit. Tri sekundy rozmyslania pred kazdym skutkom, ktory vykonas, znamenaju mensiu ujmu na tvojej psychike ako neuvazeny cin, ktory neskor lutujes, lebo minulost sa uz neda vratit spat a neda sa zmenit. Nie si nahodou vodnar?
Cawes [autor]
Thaa si frajer dostal si sa uz riadne daleko / blizko v zivote.
V podstate az ked vycerpas fyzicnu vrstvu zacinas vnimat komplet novu vrstvu, "psychicku vrstvu" za ktorou je dalsia vrstva "duchovna" a dalej je neviem co zatial som ja dosiel sem : )
Mno, tak jednoduchsie povedane, preto sa ti svet zda ako "chaos" lebo sa nan divas skreslene, zaujato, odfiltrovane:
(sam vnimas svoje filtry, svoje pravdy, svoje posudky, svoje nazory, nazory ktore nieko iny povedal - prosto nekonecny neporiadok mnohorakych nazorov).
Graficke (priestove) znazornenie by sa dalo chapat, ze ked zatvoris vonkajsi svet (fyzicku vrstvu) zacnes vnimat vnutorny svet (psychicku vrstvu), zacnes zacnes nimat este pred seba - pocity (duchovnu vrstvu).
Z mojich skusenosti to mozem opisat graficky, ze Život (Boh/Vesmir/Zdroj) zacnes vnimat akoby v sebe. Najskôr ako pisem vykasles sa na vonkajsi svet, cim zacnesviac vnimat nutorny, svoje predstav, myslienky ... toto casom vycerpas tiez (pretoze sa budes cyklit v mozgu, vsetko sa bude opakovat).
Tu pride Zivot samotny, ktory ta prijime (je to srandovna situacia - budes riadne prekvapeny a stastny ale hlavne prekvapeny :D A budu kvazy take "casovky" ze vojdes do neho, on ti nieco , potom ty jemu nieco, a potom zase pojdes zit dalej ... ale casom zitie bude zase nuda preto sa k nemu znovu vratis atd atd.
Ono tvoj zivot dostane velky nadhlad ... tak lajicky povedane Zivot ta pozyva aby si ho spoznal. (spoznas nove bytosti ktore si uz v zivote stretol ale nerozumel im, spoznas principy ktore zijes ale málokto im chape, spoznas Boha samotného, resp. na zaciatku ho "najdes".
Tak superlajicky povedane, spoznas dalsie vrstvy tohto sveta (dimenzie/vesmiry).
Ako napr.ked sa narodime a spoznávame napr. fyzicku vrstvu,ze napr. skusame gravitaciu .. alebo rukou skusame sporak .. alebo ked sme ako mali papali strk.
Si na ceste do hlbsieho/jednoduchsieho vnimania života. Ak na zaver mozem: Budu to tie najkrajsie, najfyzickejsie, najpsychickejsie, najpocitovejsie skusenosti ktore budu diamerelnne niekde uplne inde oproti tomu "ako v sucasnosti zijeme".
Ten klastor je mozno zaujimavy napad, poskytne ti to na zaciatku vonkajsi klud, umozni ti to intezivnejsie vnimat ticho (ktore samozrejme vzrasie). Ale nie je to podmienka, je to skor prostredie vhodnejsie pre vnimanie. Na zaciatok to moze byt lahsie, ale psychiku a pocity vycibris aj v "beznom" prostedi ak by si nechcel nikam ist.
Vela stastia zabavy radosti a spokojnost ti prajem [autor]
