Už po nespocitatelne roky ma trapi 1 vec.
Moja mama. Nedokaze ma chapat a casto porusuje moje resp. prava dietata napr. vyjadrenie nazoru.
Vzdy vsetko prekruti na svoju stranu.
Nikdy si nezoberie to co chcem , je protivna a stale si mysli, ze ja si potrebujem rypnut do niekoho.
Aj z najmensej hovadiny dokaze spravit hovadinu.
Napr. dnes rano umyvam riad, a v pucici na cesnaky boli zasusene zvysky. Chcel som sa spytat ze kto to neumyp, na coz ona zacala ze preco potrebujem niekoho stale otravovat a ked so povedal ze ja umyvam ten riad z mojej vole, tak jej zrazu zasa preplo, a nahukala na mna.
Potom isla za tatinom mu povedat ze som ju poucoval ze na nu hadzem hnusne pohlady a hovadinky ...
Najviac ma trapi to, ze to je ako psychicke vydieranie.
Lebo kebyze jej nieco poviem, tak na mna nahuka a zasa budem mat zaracha.
Uz teraz nechodim von lebo mam vela skoly a kysnem doma, pomaly tucniem.
Keby mozem, tak si na nej s chutou vylejem srdce, ale neskoncilo by to dobre. Vsetko so berie tak ako to nema byt a som psychicky na dne... Jediny normalny v byte je asi tatino. A este 1 vec. Keby ma aspon zavola a porozpravame sa o tej urcitej veci co zasa prekruca, este by sa to dalo. Ale teraz si skor myslim, ze do 3 dni sa na nu vykricim a to nedopadne dobre.. Prosim ponozte mi s nejakymi radami ohladom tohoto.
Necapem co s mojou namou je
Nazdar Clovek v nudzi
Tak lajicky povedane, ked sa rodime, tak zvacsa spociatku mame filtrovane vnimanie sveta, vnimame svet len dobry.
Casom zacneme vnimat ze mnohi ludia su zli, a nerozumieme tomu, popierame to.
(lebo spociatku sa nam videli ako dobri, a celkovo byt zly nema zmysel).
No a vlastne toto sa ti zrejme deje :)
Z mojej skusenosti pomaha byt sam sebou, slobodny, prejavovacny, vnimavy : )
Napríklad citis sa pri niekom zle? Povedz mu ze to robit nechces, ze sa citis zle a odid.
Mozes ovladat vzdy len seba (nemozes prinutit mamku aby bola dobra, ale mozes zachranit seba aby si "ostal stastny"
V zivote je dobre hladat spojencov, nie akoby nepriatelov. Skus to prijat, to je akoby taka prva zasadna vec : prijmi ze mamka je zla (lebo ona je zla ... dovtedy ju budes nenavidiet za to ze je zla, dokial neprijimes ze prosto zla je ....
Vo svete sa nic nezmeni, mamka sa nezmeni, je/bude stale rovnaka, avsak zmenis sa ty ... tvoje vnimanie, tvoja vôľa .... už nebudeš bojovať (proti zlu), vzdas sa toho ked ta to dostatocne vysili.
Ak mozem, vola sa to aj citovy chlad .... Ze niekto kto vytvara zlo (nenavist) ho citime velmi intenzivne (sucasny stav). A toto narasta casom ...... az sa rozhodnes vzdat sa / Pustit / ked budes dostatocne vysileny z boja - vtedy to nahradi citovy chlad.
Z mojej skusenosti je to velmi zly pocit, taky z tych najhorsich ..Da sa to predstavit ako dvere, v ktorých od malicka bolo len same dobro, hranie, spokojnost .... casom vsak v týchto dverách zacalo byt zle, neprijemne .. mozes tie dvere upozornit na to ake su, ale oni mozu pokracovat v tom ze su zle ... takto to tolerujes, avsak casom tie dvere zatvoris a nebudes do nich chodit ... sem-tam ich po case znovu otvoris, aby si dveram pomohol ... ak su dvere este horsie, tak ich znovu uprimne zatvoris, ak sa dvere polepsili nechas ich otvorene dlhsie.
Vztah ma tieto urovne : dobry, zly, ziadny ..... napr. ak sa na mamku hnevas, v skutocnosti este je medzi Vami vztah, chcete byt spolu :) casom sa vsak velmi nebezpecne roztvaraju noznice pochopenia, a moze to zajst az tam ze sa na to vykaslel (to je uz ziaden vztah, citovy chlad).
Finta v zivote, je sa citit dobre, spokojne a pokojne, slobodne, prejavovacne.
Mozes sa na to skusit pozriet aj tak, avsak skus si vsimat seba, ci ides k tomu co chces / alebo naopak ci ides od toho co nechces.
Napr. tvoja mamka je v pohode :) Akurát potlaca svoje pocity, a potom sa to prejavuje napríklad na teba ... Napr. chce ist na dovolenku, chce byt s tatkom, chce si trochu oddychnut atd atd ale potlača tieto dobre pocity spokojnosti, cize je nespokojna, cize to sa prejavuje potom aj na teba :_)
Nespokojnost ide ruka v ruke so stresom. Stres je "utekanie je od šťastia", stres sam o sebe je vlastne "vonkajsia zavislost".
Je to akesi neprijatie, napr. sa mamka nahneva na niekoho v robote (lebo niekto spravil nieco zle) a ona keby povedala "zuza, vyrusujete ma tym ze tu vypisujete korespondenciu" alebo ked to neprejavi, nahneva sa na to, potom pride domov a "je vsetko zle".
Vsetko zlo sa samozrejme robi nevedome (alebo aj vedome ale to uz je prakticky sebasabotaz) , ale to neospravedlnuje nikoho. Ospravedlneny je kazdy kto sa ospravedlnuje.
V podstate: zabavaj sa, zabavaj aj druhych, chran sa od tych co sa chcu hnevat.
Drzim ti palce Clovek v nudzi a prajem vela radosti spokojnosti a vsetkeho co si len prajes
Porozpravaj sa s otcom sam, ked mama nebude doma. Povedz mu, co ta trapi a povedz mu vsetko ale v klude, bez zlosti. Neviem, kolko mas rokov ale ked som ja bola v puberte, mala som pocit, ze vsetci v rodine su proti mne, ze mama da len na sestru,(je starsia) ze ma nikto neberie vazne a pod. Pritom to vobec nebola pravda ale ja som to vtedy tak vnimala.
