citovo vyprahnutý

Príspevok v téme: citovo vyprahnutý
Diean

Takže som sa rozhodol, že Vám rozpoviem môj príbeh.

Približne do 13 rokov môjho života všetko prebiehalo v poriadku až nastal zlom. Matka vážne ochorela mne začala puberta a do toho ešte otec začal piť. Nebol to síce extrém, ale nebolo to zase ani v rámci normy normálneho chlapa. Rodičia sa prestali o mňa zaujímať. V tomto období som sa veľmi uzavrel do seba. Dá sa povedať, že sa stal so mňa ultrahardcore introvert. V tom čase to bolo hrozné nevedel som čo sa so mnou deje. V škole si ma začali kvôli môjmu temperamentu a povahe doberať, možno niekedy to bola až šikana. Ja som tomu, ale nedokázal čeliť. Celé toto sa so mnou ťahalo aj strednou školou. Dokonca to aj gradovalo, ale ja som s tým zase nič nedokázal urobiť, doma som nemohol hľadať útočisko, a tých pár kamarátov čo som mal som tým nie, že nechcel zaťažovať, ale bál som sa o tom rozprávať. Počas celého môjho života som nemal žiadnu frajerku. Trápi ma to, pretože verím, že ženy sú to najúžasnejšie stvorenie na svete, ktoré mužov neustále napÍňajú energiu a motivujú k činom. Mám 21 rokov. Pracujem. Dá sa povedať, že som hrdý na svoju prácu. Ale prečo vlastne píšem sem na fórum? Mám strašné problémy s komunikácou, nie s formálnou, ale osobnou. Ťažko sa dokážem uvoľniť spoločnosti. Alkohol mi síce dokáže pomôcť, ale týmto smerom sa uberať rozhodne nechcem. Strašne ťažko začínam ľuďom dôverovať, keď aj niekomu začnem vždy sa mi stane, že ma v najhoršom momente podkopne (možno sú to niekedy len maličkosti, ale mňa to dokáže veľmi raniť). Celkovo nevie čo zo sebou robiť ako mám vedieť, ktorým ľuďom dôverovať a ktorým nie ako sa mám naučiť naučiť komunikovať (aspoň tie plytké kecy)? Bráni mi to v tom, aby som napredoval dopredu. Napredovať v zmysle, že robím vecí ako robot a nie som vôbec šťastný. Čo mám robiť ďalej mám vyhľadať odbornú pomoc? Bol som párkrát u psychológa, ale robil som tam iba bezmyselné testy a občas sme sa porozprávali, to mi, ale nepomohlo. Sklamalo ma to, lebo vymámil odo mňa iba peniaze a nepomohol mi, verím však, že sú aj iný. Prežíval, alebo prežíva niekto niečo také ako? Už som vážne na pokraji síl a budem veľmi vďačný ak mi poradíte.

Diean

-ano tieto zoznamovcie veci ako tak viem, skor mi ide o to, ze chcem prist aj za 2 ludmi, ked sa rozpravaju, ale totalne neviem s cim zacat...

-no a na napriklad s tymi nasledkami, sedim v bare a pride za mnou niekto zdatnejsi, ci uz psychicky, ale aj fyzicky (napr. nejaky boxer, vacsinou taki si dovoluju) a zacne ma trhat za tricko, aby som vypadol, co mam robit vtedy? mam sa ist s nim pobit a byt v pohode s tym, ze dostanem, ale prekonal som to?... zatial vdaka za rady

ivobrick

Mas noveho cloveka tak sa pytas zakladne veci nie? To co chces vediet. A potom dalej a dalej. Chytat sa mozes toho, co odpovie. A dostat, teda ju, tam kam chces (kontakt nanu, zistit ci ma frajera, co robi, kam chodi). Napriklad dobra otazka je; Kde si predtym robila? - a mozete vykladat aj osem hodin v kuse. Ak zapoti ze nieco vie, niekoho pozna, alebo ma daco co chces ty, pytaj si hned kontakt :D Tj. dobra zamienka.

A su aj take, a je uplne fuk ako vypada, co si s nou proste nebudes mat co povedat. Taku by si asi tazko chcel.. to zistis po case, takeho "vztahu".

Hej presiel a mam 29.

"ci im mam odbit hned a niest potom nasledky zato (napr. ma podcenuju, maju hlupe narazky atd, ale su socialne vyssie nadomnou a proti nim nic nezmozem), alebo to radsej neriesit a spokojne ist dalej" - ja ignorujem, na hlupe narazky odpoviem este hlupejsou, alebo proste nedam sancu nanu. Neviem kde to je, ci v praci ale univerzalna odpoved je "dobre".

Michael067

ĽUDIA NEROBTE DETI AK NA TO NEMÁTE.

Tu máte jeden dokaz toho čo sa stane keď si správíte dieťa keď na to nemáte: "do toho ešte otec začal piť. Nebol to síce extrém, ale nebolo to zase ani v rámci normy normálneho chlapa. Rodičia sa prestali o mňa zaujímať. V tomto období som sa veľmi uzavrel do seba."

SPAMETAJTE SA!!!!!! Ničíte ľuďom životy v už tak mladom veku.

Ahhhhaaaa viem vy si poviete: "Však nech to prekoná"

A nepoznáte ľudsku psychiku a všetko čo sa s dieťaťom deje od jeho narodenia po 16-18 rokov prosím Vás nerobte deti"

Ak by ste to vedeli snažili by ste sa mu vytvoriť čo najlepšie prostredie medzi rodinou.

pistek

...ak ty si citovo vyprahnuty...tak potom ja poznam krala vsetkych vyprahnutych. Ver, ty mas k nemu daleko. Nastastie pre teba. A pre vsetkych okolo teba ci tych..co ta maju radi a prechovavaju k tebe city

LiriDona

Ahoj, precitala som si tvoj príspevok, ja som mala pubertu tiez velmi tazku okolo 14-15 sa mi zrutil svet. Bolo to vsetko cele zle az kym som nevyhladala psychiatra a mi nedal lieky, lebo mozno ta potesim ale existuju lieky ktore nemusia zabrat mozno kazdemu ktore dokazu cloveka tychto neprijemnych stavov zbavit a zo mna sa uplne to napatie po nich uplne uvolnilo ale ako som pisala tie lieky zaberaju rozne. Ale ja som uz bola naozaj v dost zlom stave ze to bolo vidiet ze pod takym tlakom clovek nemoze existovat. Neviem ci to vsetko sposobovali nejake nerovnovahy v mozgu ale nejak som sa z toho vysekala. Myslim si ze kazdy problem ma nejake riesenie a aj ten tvoj ho bude mat lebo svet je nekonecna priehrst moznosti raz niekto mudry povedal.

Diean

pre ivobrick: no preco plytke kecy, jednoducho, ked nemam nic pripravene na komunikaciu neviem vobec o com rozpravat a pripadam si ako totalny chmulo, pretoze sa tak lepsie zoznamuje s ludmi a viem eliminovat tych, s ktorymi mozem nieco riesit, alebo nie (myslim teraz na zeny), ale celkovo kvoli lepsej komunikacii,

ivo ty si si presiel niecim podobnym? kolko mas rokov?

- co sa tyka toho co si moze kto ku mne dovolit, ja to skor riesim ignoraciou, ale nie pri kazdom sa to da, musim vychadzat s ludmi, ktory ma maju za nulu a tu si neviem rady, ci im mam odbit hned a niest potom nasledky zato (napr. ma podcenuju, maju hlupe narazky atd, ale su socialne vyssie nadomnou a proti nim nic nezmozem), alebo to radsej neriesit a spokojne ist dalej

- mozno som tu popisal hluposti, ale mam v hlave strasny gulas z toho, musim si este utriedit myslienky..

kazdopadne dakujem za rady

Kýčera

Dieon, tak Ty rozhodne nie si citovo vyprahnutý, naopak, si až príliš citlivý - prekypuješ citmi. V tom jedinom sa mýlíš a nakoľko si introvert, tak všetko dusíš v sebe. Musíš občas vypustiť paru, aby Ťa to neprevalcovalo. A tí, čo Ti robia zle, vedia vycítiť, že si to môžu k Tebe dovoliť, čerpajú z toho energiu. Musíš sa im postaviť, nedovoliť, aby Ti to robili.

ivobrick

Dieon - ty si si hned sam aj odpovedal.

" Napredovať v zmysle, že robím vecí ako robot a nie som vôbec šťastný. "

" ako sa mám naučiť naučiť komunikovať (aspoň tie plytké kecy)?"

A preco by si sa mal ucit "komunikovat plytke veci?"

Radsej hovor co si myslis, tym hned vytriedis ludi ktori ta budu mat radi a ktori nie.

"že ma v najhoršom momente podkopne (možno sú to niekedy len maličkosti, ale mňa to dokáže veľmi raniť)." - niektorych ludi sa budes musiet naucit odstrcit od seba ty prvy.

Dalej neviem co ti napisat, doktora nepotrebujes, skus sa pytat konkretnejsie..

Dieon

No mna najviac stve, ze vela ludi to dokaze vycitit, ze si moze k tebe viac dovolit, pretoze som v spolocnosti chladnejsi a veci si rad riesim sam. No v tom pride niekto kto ma chce akoby ovladnut a predsa len tie socialne zrucnosti ma ovela lepsie ako ja a samozrejme sa mu to aj podari, pretoze samemu sa zle bojuje, najprv su to len malickosti a potom to zacne prerastat. V takychto pripadoch vobec neviem co robit.

Dari5

Ja viem, čo prežívaš. Teda ja si niečím podobným prechádzam (aj keď v menšom). Naši sa rozvádzajú a robia strašné scény. To ma prinútilo sa uzavrieť do seba. Je to strašné, keď napríklad sedíš u lekára a vtom sa ti prihovorí niekto a ty len rozmýšľaš, čo odpovedať. Ja pri každej "neplánovanej" konverzácii prežívam strašné stresy. Takto sa proste nedá fungovať. Treba s tým niečo robiť. Obdivujem ťa, že si to riešil psychológom. Ja sa na to nie a nie prehovoriť. Hádam sa to nejak eliminuje. Ja s tým bojujem tak, že sa snažím byť viac a viac medzi ľuďmi, pomáha to, aj keď to nie je veľmi príjemné. Držím ti palce, nech ťa to nepoloží. Vždy choď za svojim cieľom :)