Vzťah dieťa - ja - priateľ

Príspevok v téme: Vzťah dieťa - ja - priateľ
lienkalenka4

Neviem čo s tým, poradte. Som rozvedená 3 roky, doteraz som bola s deťmi sama. Mám však zopár mesiacov priateľa, deti o nom vedia, volajú ho ujo. Boli sme už spolu aj na výlete.

Problém mi robi mladšie dieťa, ktoré je stále dosť naviazané na svojho biologického otca.Samozrejme, že to je v poriadku, som tomu rada. Nebránim im v stretávaniu sa.

Na mna je naviazané tiež, myslím že až enormne. Odmieta spať v detskej a spí so mnou na veľkej posteli, má 8 rokov.

No zažívam zo strany dieťaťa žiarlivostné scény..., neviem si veľmi vysvetliť a zdôvodniť to správanie. Nikdy nie sme s priateľom pri sebe ani len blízko v prítomnosti detí, aby sme ich náhodou svojím správaním sa voči sebe, nevyprovokovali. Je mi na zúfanie.

Inak ked nie som blízko, tak sa vedia spolu pekne hrať aj porozprávať s ním, ale situácia a atmosféra sa mení ked prídem ja. Mal niekto podobnú skúsenosť?

Mám svoje deti veľmi rada, venujem sa im, ako najviac je to možné.

A nechcem na druhej strane prísť o priateľa, ktorého veľmi ľúbim.

Prosím o názora alebo návrhy na riešenie situácie. Ďakujem

lienkalenka4

kafe a Fleur- de-lis - patrí Vám veľké ĎAKUJEM,

fakt ste mi pomohli uvedomiť si, aké su tie detské pochody v hlavičke a že oni veci neberú tak ako ja, ale chápu ich po svojom. Ozaj deti potrebujú vidieť a cítiť lásku a mať v rodičovi istotu. Ak to necítia, robia si veci po svojom, búria sa a nerešpektujú žiadnu autoritu.

ďakujem kafe - ty si mi už pomohla viackrát :)

kafe

nuž ano, deculo to má trochu iné ako v bežnej rodine, ale stále si myslím, že to neni zlá situácia alebo nejak traumaticky pôsobiaca. Radšej ako ustúpiť dieťaťu, že len aby chúďatko netrpelo a nerobilo žiarlivostné scény, daj mu pocítiť, že TY si si v tomto istá, vieš čo robíš a že je to dobrá vec. Šťastná matka dá deculu viac ako len spokojná mama, zmierená s nemastno neslaným životom. To maj na pamäti.
Moje staršie deculo malo tiež obdobie, asi 10-12 ročná, kedy žiarlila a nenávidela o 5 rokov mladšiu ségru. Asi aj oprávnene, lebo som nevládala aj robiť, aj domácnosť, aj každému decku zvlášť sa venovať... staršia bola zdravá, aj školu zvládala ľavou zadnou, tak som ju trochu prehliadala. Trvalo to pár rokov, kedy sa ani nehrali spolu, nechcela ísť s mladšou von, "vypadni z mojej izby" a "neznášam ťa" fakt sa na to zle pozeralo ako hnusne sa k mladšej správa. Nechala som to tak, netlačila na ňu, že je to tvoja sestra a musíš ju mať rada. Ked boli krpaté, strašne krásne sa spolu hrali. A ona si tým odporom a zlosťou k ségre prešla, pustila to zo seba von a teraz sú opäť normálne, stará sa o ňu, kúpi jej niečo, stískajú sa, rehocú spolu... obidve sú na základke.
Možno je niekedy lepšie nerobiť nič extra a ono sa to upraví časom samo. Deculo vyzreje trochu alebo sa zaplní niečo vo vnútri, čo žiarlivosť spôsobovalo. Staráš sa o ne, ľúbiš ich, tam fakt neni nič viac, čo by si mohla pre ne urobiť. Podľa mňa. A tvoj pevný postoj - že aj ja mám právo na partnera a byť s ním šťastná - dieťaťu pomôže raz rozvinúť vlastný pevný postoj. Iba mäkkosť a ňuňuňu láska robia z detí neschopákov. Niekto môže tvrdiť, že dieťatku ubližuješ, ja naopak tvrdím, že ho učíš byť silné.

Fleur-de-lis

Poradiť ti asi neporadím, ale chcela som povedať, že mne to nepríde nejak prekvapujúce. Deti milujú a potrebujú istotu. Potrebujú rásť v prostredí, kde vedia, že mama a ocko sú tam vždy a vždy budú, že ma ľúbia atď...
Takže je úplne pochopiteľné, že rozdelenie rodičov sa u detí nejak prejaví. U niektorých navonok, niektorí si to nechávajú pre seba...
Ďalej, deti žiarlia aj na nových súrodencov. Je to normálne. Je dosť možné, že ste najmladšieho rozmaznávali (ono sa to tak nejak vždy stane...) a po rozvode ešte viac, s obavou aby veľmi netrpel... A zrazu už láska a pozornosť rodičov nie je len jeho/ich. To je stres pre dieťa. Je to niečo nové. Tu je vždy úloha rodičov viesť dieťa k tomu, aby nebolo sebecké ale sa učilo deliť a ľúbiť. Úloha rodiča je nájsť si aj čas a vyčleniť ho pre jedno dieťa. Aby dieťa malo občas rodiča len pre seba. A to vybalancovať s časom spoločným, kedy vedieme deti aby sa mali navzájom radi a učili sa o lásku deliť... Neviem, či vieš čo chcem povedať. Dieťa nevie automaticky, že ho ľúbiš naďalej rovnako hoc je tam teraz nový človek. Zrazu máš naň menej času a dieťa prirodzene zneistie a slová samé o sebe jeho neistotu nezmenia...
Máš zložitú situáciu, určite. Výchova detí nie je sama o sebe ľahká a po rozvode sa to ešte komplikuje. Každopádne je určite dôležité pochopiť svoje dieťa. A hľadať ozaj tú rovnováhu medzi tým, aby ho človek nerozmaznával (nerobil z neho egoistu), ale aby dal dieťaťu najavo, že stále má rodičovskú lásku (ako vravím, je najlepšie si vyčleniť čas a byť niekedy s každým dieťaťom osamote a venovať sa mu...)
Exmanželovi by si mohla skúsiť navrhnúť, aby si to takto vedel zariadiť a mal aj čas vyhradený vždy len pre jedno dieťa.

lienkalenka4

kafe - dakujem za podporu a ....odborník?? kedy? nemám ani čas na to aby som si urobila preventívku u zubára alebo gynekologa a nieto ešte riešiť nepredvídané veci. nepoviem keby deti ochoreli, tak ok idem a riešim to...takže preto som zvolila túto možnosť.
No...žiarlivosť kôli babätku tu je, kedže môj bývalý už stihol mať dieťa s tou svojou, aj tak zostal sám nakoniec, ale malé deculo si berie k sebe vtedy ked sú u nho aj naše spoločné deti. Viem asi je to komplikované, ale dúfam, že chápeš.
Potom už len dostávam telefonáty, nech prídem , že chce ísť domov ku mne, neznesie ked jej otec venuje viac pozornosti tomu svojmu tretiemu potomkovi. Takže ....no zamotané, viem že to vôbec neni pre nu lahké, otec - viac pozornosti inému dieťatu, mama teda ja - vzťah s priateľom..aj ked u nás nebýva a chodí len možno raz za dva týždne, ale aj tak...

lienkalenka4

Little B. - normálne ti závidím tvoj postoj, nech ti to aj dlhoooooo vydrží :o) budem ti fandiť. Tiež som si povedala, že ak sa niekedy vydám ešte raz...tak do toho pôjdem viac rozumom ako srdcom a nebudem myslieť nikdy na nejaké zadné dvierka....pretože rozvod NIKDY viac!!
Prečo ma nechal? nechcel ukončiť svoju známosť, ťahal to s nou rok a pol kým som na to prišla, povedal že potrebuje zmenu, tak ju má -
dopadol tak že jej spravil dieťa, ona ho vyhodila a on zostal znovu sám. Teraz sa chce vrátiť speť ku mne a k deťom. Takže tak.

lienkalenka4

syslik740 - viem čo to je mať pubertiaka neboj sa, moje prvorodené dieťa je v puberte ale nerobí takéto scény a problémy ako toto mladšie dieťa. Už je samostatné a chápe že tiež potrebujem mať niekoho kto pri mne stojí.

kafe

:D :D nuž odborníkov je tu hodne. Ak chceš radu psychológa, normálne je asi za ním zájsť a nestrieľať na slepo, že sa zjavi na nejakom fóre.
Ale názor laika: keby robilo deculo žiarlivostné scény kvôli novonarodenému súrodencovi, tiež by sa muselo s novou situáciou len zmieriť a hotovo. Neni o čom. Vždy sa deculo musí prispôsobovať rodine a nie aby rodina tacovala decku okolo zadku. Podľa mňa robíš všetko perfektne - deckám sa venuješ, majú kontakt s otcom a žiješ aj svoj život s priateľom. Presne tak je to normálne. Neprovokujete ich, možno potrebuje len trochu viac času. Rozchádzať sa kvôli tomu s priateľom mi príde vadné. O 5 rokov už budú decku prednejší kámoši, a ty budeš chodiť len do roboty a domov? Neblázni. Deculo si musí zvyknúť, ak si nezvykne, vyrastie z toho. Takže pevné nervy a nedajte sa.

LittleB.

Ja Ti odpoviem presne a kompetentne. Musíš brať ohľad na 8-ročné dieťa. Nemôžeš sa správať horšie ako pohan. Kým sa mu zmenia jeho reakcie, musíš počkať.
Teraz je to na pizzu doba, všetci sa rozvádzajú. Ja sa s mojou druhou ženou nikdy nerozvediem. To by som už neustál. Nech mi nakladá koľko chce, nikdy. Nič jej nikdy nepoviem. Milujem ju a to je všetko.
Žiť bez ženy to je ako byť ober-koko. To sa nedá. Možno to niekto dokáže, to neviem, ale klobúk dole. Zase vešať plienky v podkroví by tiež nebolo asiK normálne:-)
Musíš sa dohodnúť s partnerom, aby deti nemali traumu.
A ten čurák Ťa prečo nechal??? Narobí deti jak taký koko. a potom zuteká??? Ja by som ho dal vykastrovať, debila u.ebaného.