Je zle zdoverit sa niekomu zo svojimi problemami?

Presne takyto problem dnes riešim ja,preto som sa nahodou dostala na tuto stranku,ja trpim uz dlhsi cas uzkostou,navstevujem psychoterapeuticku a velmi mi to pomaha,hlavne tie rozhovory s nou,ale obcas mam chvile ked sa potrebujem o svojej chorobe a pocitoch s niekym porozpravat a nemam prave sedenie u doktorky,s mojim muzom mam krasny vztah,prekeciame kazdy den ale o tejto chorobe som mu nepovedala,neviem ci sa bojim ako by zareagoval,pretoze staci ze mam nadchu a on je schopny utekat somnou na pohotovost :-) asi by si robil velke starosti a ja potrebujem niekoho kto by pri mojom zachvate uzkosti nerobil paniku ale bol by rozvazny a snazil by sa ma upokojit...pokecat si s niekym kto ma nebude odsudzovat by mi velmi pomohlo...

Nebudem to sem písať, pretože by ti to mala vysvetliť Anjelik*.

,,Vyvracať,, sa na niekoho je síce fajn, ale malo by to mať svoju mieru. A ak nemáš nikoho a tá interakcia vedie k jednému jedinému človeku ,tak na neho väčšinou vysypeš všetko a on utečie. A opäť začína kolobeh.

Nieje to zle, len nebezpecne. Na SVK urcite. Mozno skus napisat sem, aka to je diagnoza aby sme ta vedeli lepsie pochopit.

Ja sama dobre viem, ze stigmatizacia psychiatrickych pacientov je obrovska. Akychkolvek diagnoz. Vsetci sa tvaria, ake je uz normalne chodit k psychiatrovi, ale ked pride na lamanie chleba a chces sa o svojom probleme rozpravat, ludia navokol sa rozutecu ako svaby. Je fajn najst cloveka, ktoremu je to mozne povedat. Len ono dlho trva, kym si toho cloveka takpovediac otestujete a zistite ake ma nazory na zivot a ako velmi je chapavy a empaticky a hlavme inteligentny, aby vedel, ze sa dotykom od psychicky chorych ludi nenakazi, omg. Uz davno som rozmyslala, ze by som urobila osvetu medzi ludmi. No, stretla som sa iba s tym, ze ludia o psychiatrickych diagnozach nechcu pocuvat. Radsej tam budu cumiet na Vila v telke. Pricom jednou z nich je napriklad aj nespavost :) Mam skusenost, ze radsej sa ludia porozpravaju s vrahom ako so schizofrenikom. Je mi z toho na grc. Z tejto falosnej a pomylenej spolocnosti, kde ludia zabudaju, ze ochoriet a dostat sa na psychiatriu moze kazdy. Aj lekar, aj kozmonaut, aj smetiar...

Ako sa vravi v nudzi poznas priatela.

Moja bilancia priatelov: 0 .mal som v minulosti odkedy som zenaty nemam uz nikoho a za niekym kto ma poriadne nevidel xy rokov ist sa neda a toho co som myslel ze priatel je vlastne nie je.

dakujem... mozno to bolo preto, ze sama o sebe blizkeho cloveka nemam. mam kamartov co s nimi chodim von, spoluziakov ale s nikym nemam vztah natolko, aby som ho povazovala za velmi blizkeho. vlastne ani ked premyslam nepridem na to, ze som vobec niekoho takeho mala. ale mam pocit, ze som si uz na to zvykla. lebo ked sa povie slovo najlepsia kamaratka, tak sa mi nevybavi nic. jediny clovek, ktoreho mam naozaj uprimne rada, je moja mama, ale to je ine jej sa neda povedat, co ma skutocne trapi a ako sa citim

Určite nie je zlé sa zdôveriť so svojím problémom. Je to dobré sa neuzatvárať. Je dobré aby aj tvoje tajomstvá niekto poznal. Lebo viem z vlastnej skúsenosti že keď má človek nezdieľané tajomstvo, tak sa potom nedokáže inak cítiť ako sám. Len nie každý to pochopí alebo reaguje primerane... Ale sú aj taký ľudia ktorý chápu alebo sa snažia chápať, či neodsudzovať. Prajem ti aby si takých našla. Ak chceš nemusí to byť tvoj blízky, môžeš napísať aj napr. sem na zdravie email a ja, možno aj iný ti odpíšeme.