Tlačia ma do svadby

Svadba kľudne stačí o 6 rokov, dieťa o 7. Ty dobre rozmýšľaš, ale oni nie. Naozaj ak si teraz nastúpila do práce, tak sa treba počas najbližších štyroch, piatich rokov venovať práci naplno a robiť ju najlepšie, ako len vieš, nevynechať ani jednu možnosť urobiť nadčas, pomôcť zamestnávateľovi, ako sa len dá, aby si si v práci urobila dobré meno - podľa možnosti čo najlepšie, lebo to ti môže (nehovorím, že musí, ale určite môže) zaručiť stabilnú pracovnú pozíciu, z ktorej keď aj o nejakých 6 až 7 rokov kvôli materskej zrovna rok, dva stráviš doma, tak zamestnávateľ na teba nezabudne a neodkopne ťa ako špinavú handru, ale bude si pamätať, čo všetko dobré si pre firmu urobila a na tvoj opätovný nástup do práce sa bude tešiť a s radosťou ťa privíta opäť ako dobrú pracovníčku oddanú firme. No nech by si sa tak teraz vydala a do roka otehotnela pod nátlakom svokrovcov, o dva roky mala druhé dieťa a o tri roky tretie (tiež pod nátlakom svokrovcov), tak prídeš o prácu, kde ťa ešte ani poriadne nestihli spoznať a po materskej môžeš očakávať akurát tak výpoveď a potom sa zožierať a trápiť ešte aj s deťmi na krku... A kto ťa už potom s tromi deťmi do roboty vezme? - Katastrofa! Ale toto svokrovcom nevysvetlíš, lebo keď boli oni mladí, vtedy bola iná doba, bol komunizmus, keď sa oni brali, všetci sa vydávali a ženili ako 18-roční a najneskôr do dvadsiatky každý už mal dieťa, po vysokej škole málokto túžil, veď načo aj, keď aj so základnou dokázali slušne vyžiť a byty boli lacné vzhľadom na zárobky, nie ako teraz. Aj rodinu uživiť bolo ľahšie. Jedna vec je, keď mlieko stojí 2 Kčs a človek zarobí 1000 Kčs a druhá vec je, keď mlieko stojí 2 € a človek zarobí 300 €. Ešte ma napadlo, že možno ti tvoji svokrovci štedro ponúkajú veľký dom, kde môžeš bývať a od teba za túto láskavosť akosi podvedome očakávajú, že budeš po celý život tak skákať ako oni pískajú (držať hubu a krok) a keď zapískajú, že musíš mať tri deti, tak budeš musieť mať tri, lebo tak im to bude po vôli, aby z teba urobili žienku domácu, ktorá okolo detí bude chodiť a okolo svojich vážených svokrovcov tiež a slúžku im robiť, pričom ale ja z tvojich príspevkov cítim, že si ambiciózna, inteligentná a máš záujem niečo v živote dosiahnuť. Ja by som si ťa skôr vedela predstaviť ako vynikajúcu a šikovnú pracovníčku, ktorá bude neskôr v práci povýšená a bude sa venovať kariére, pričom svadbu si urobí v 30-tke a dieťa porodí ako 31-ročná, ale len jedno, maximálne dve a finančne sa bude o deti viac-menej s mužom starať sama bez pomoci svokrovcov týkajúcej sa postavenia veľkého domu aj za cenu toho, že by sa mala hypotéka brať... Asi by k tvojej povahe viac sadlo niečo takéto, že sama sa o seba finančne starať a sama za seba aj rozhodovať a nie nechať sa kúpiť. Neviem, či ten veľký dom za to stojí, hoci aj bude získaný zadarmo vďaka sobášu. Tiež by som asi z toho bola na nervy a ľudí, ktorí sa mnou snažia neustále manipulovať (presviedčať ma, aby som urobila opak toho, čo naozaj chcem), by som radšej zo svojho života vymazala zvolila by som si rozchod. Tvoj priateľ a jeho rodičia by asi potrebovali mať namiesto teba neambicióznu naivnú dedinskú husičku bez chuti a bez záujmu o vzdelanie, bez chuti a bez záujmu chodiť do roboty, so základným vzdelaním (možno aj tmavšej pleti), ktorej hlavným cieľom je sedieť doma a rodiť deti.

Keď máš možnosť ísť niekde bývať chod preč na jeden týždeň a nikomu sa neozývaj možno im to potom klepne. Keď to ty ešte nechceš a ty sa na to ešte necítiš oni nemajú právo teba do niečoho tlačiť a vnucovať čo ty nechceš nežijeme predsa ako moslimovia kde rodičia všetko organizujú

Ďakujem za doterajšie názory. :-)

Nejde mi o to, že sa nikdy nechcem vydať, to nie, ale jednoducho aj keď mám veľmi rada svojho priateľa, nie je to najvhodnejšie obdobie pre mňa.

V júni som skončila VŠ a od júla pracujem. Nie je to práca snov, robím dosť veľa a ako absolvent vysoký plat nemám. Niekedy pracujem aj v soboty, nedele, alebo sviatky a ak chcem niečo dosiahnuť, tak musím preto aj niečo spraviť.

Mám 24 rokov a tiež necítim, že by som sa musela vydávať. Môj priateľ má 26 rokov a konečne je po štátniciach. Prácu zatiaľ nemá, takže nemyslím, že svadba by mala byť to čo práve potrebujeme. Moji rodičia bývajú v rodinnom dome a aj jeho rodičia, takže bývať jedine s nimi. Vlastné bývanie nemám ani ja a ani priateľ. Okrem toho priateľov otec si nevie predstaviť, že by sme bývali niekde inde ako oni. On vraj postavil druhý rodinný dom v ich záhrade práve kvôli synovi.

Ja sa márne snažím rodičom môjho priateľa vysvetliť, že svadba nás počká, ale ja sa zatiaľ nechcem vydávať a necítim sa nato, jeho mama mi odpovie, že ona porodila dcéru keď mala 20 rokov. Môj "budúci" svokor obiehal so synom bez môjho vedomia klenotníctva, kúpili obrúčky, organizuje svadobnú hostinu, každému sa chváli,.... Už som naozaj zúfalá, lebo každý deň vysvetľovať niečo niekomu dookola ma naozaj nebaví. Môj priateľ mi vraví, že on sa chce ženiť.

nuž dievča, jednoducho sa nedaj! A nech si hovoria čo chcú a plánujú a kupujú tiež. Aký kompromis môžeš priateľovi ponúknuť? Chceš sa vôbec niekedy vydať alebo to pre teba dôležité neni? Máte vyriešené bývanie, ukončené školy, dobrú prácu.. ? TERAZ sa na svadbu necítiš. Ak je to pre tvojho priateľa životne dôležité a on už chce rodinku a kočíkovať, tak sa vaše cesty asi naozaj rozchádzajú. Potom je asi fakt lepšie si s ním sadnúť, vážne sa porozprávať a rozísť sa.

Wiki, koľko máš rokov? Chodíš ešte do školy, myslím na vysokú?Len nepovedz, že si vo veku medzi 18 až 20, lebo ak áno, tak potom rodičia tvojho priateľa asi nemajú v hlave všetkých pokope. Svadbu celkom stačí urobiť v tridsiatke (alebo nie skôr, ako po skončení vysokej, ak teraz študuješ), prípadne pred plánovaním tehotenstva, aby sa dieťatko narodilo už zosobášeným rodičom, nech majú všetci traja to isté priezvisko, a podobne. Aspoň veľká väčšina mojich známych to tak urobila, no neviem, či vôbec poznám osobne nejakú spomedzi môjmu veku primeraných a o pár rokov starších, čo sa vydala skôr ako v tridsiatke. A do roka po svadbe takmer všetky otehotneli. Preto si myslím, že ak náhodou nemáš viac ako 20, tak máš času na svadbu habadej. Ale hlavne to musíš cítiť ty sama, že už by bolo dobre sa zosobášiť, že už nastal ten správny čas. A nie len tak narýchlo aby ťa niekto postavil pred hotovú vec bez záujmu poznať tvoj vlastný názor. Toto naozaj vyzerá na rozpad vzťahu, pokiaľ sa svokrovci nestiahnu a neprestanú ti rýpať do života a starať sa do vecí, do ktorých ich nič nie je. Musíš byť neoblomná a trvať na svojom, lebo ak dnes pristúpiš na svadbu, zajtra ťa prinútia vysadiť antikoncepciu a nadiktujú ti, že máš bezpodmienečne okamžite otehotnieť, lebo oni si želajú vnúča. Ale či si aj ty už želáš dieťa, sa ťa nikto neopýta a či si želáš svadbu, sa ťa tiež nikto nepýtal. Osobne by som zvolila radšej rozchod ako neustále podriaďovanie sa ich vôli, ak je v rozpore s vôľou mojou.

LMarika je na tomto fóre ako posol čiernych správ. Čo komentár, to najhoršie možné scenáre :DDD

Wiki_P stoj si za svojim názorom a jednoducho treba z plného hrdla povedať ako to chceš. Nenechaj za seba rozhodovať druhých. Myslím, že chyba je v tebe a, že si svoj názor na svadbu očividne nepovedala dosť jasne. Sprav posedenie pri káve a povedz, čo si myslíš, tak aby to pochopili, pevný hlas a očný kontakt a už by im to uniknúť nemalo. Držím palce.

fíha, prvé čo mi napadlo "stredověk ještě neskončil, stredověk trvá?" , toto čo sú za spôsoby nútiť ťa do niečoho čo nechceš? a ten tvoj "priateľ" - no ďakujem pekne za takého necitlivého chruňa, ktorý vôbec nerešpektuje tvoje pocity a názory, ak teraz ustúpiš, bude stále horšie a horšie.... ozaj, spýtaj sa ho či ti spolu so svokrom nedohodli presný termín súlože na splodenie vnúčika aj s online prenosom.. skrátka chceš žiť s niekým kto ťa nerešpektuje a neberie vážne???

Už mi chýbala LMarika :D

Manzelstvo z donutenia je aj tak neplatne. Ked ta pridu pytat o ruku, tak nepovedz ano. :-)

Bojis sa, ze sa vztah rozpadne a veru sa aj mas coho obavat. Lebo to, ze si im povedala svoj nazor, ale oni sa spravaju, ako keby ho prepoculi a nadalej si robia po svojom, to znamena asi len tolko, ze aj po svadbe to tak bude. A bude to tak vzdy a vo vsetkom. Priklad: ty budes chciet ist na dovolenku do Tatier a tvoj manzel s rodicmi kupia zajazd do Tuniska a spravodajstvo sledovat nebudu, tvoje obavy z mozneho teroristickeho utoku nebudu brat vazne a nakoniec vas tam vsetkych postrielaju. Alebo ty budes s nadchou a s menstruacnymi bolestami lezat v posteli a oni ta budu nutit, aby si isla s nimi na ples, lebo uz kupili listky (samozrejme bez toho, aby sa ta opytali, pripadne sa ta aj opytali, ci na ples chces ist, ty si povedala, ze nechces a aj tak tie listky kupili, nerespektujuc pritom tvoj nazor a tvoju volu). Dalsi priklad: Ty uz v case chodenia tvojho dietata do skolky vycitis, ze tvoje dieta je mimoriadne nadane a v pedagogicko-psychologickej poradni, kde mu zmeraju IQ, to aj potvrdia a odporucia ti dat dieta do zakladnej skoly pre mimoriadne nadane deti, no bude musiet byvat na internate. Svokrovci rozhodnu o tebe bez teba a o tvojom dietati bez teba, ze dieta musi chodit do zakladnej skoly vo vasej dedine, ktora bohvieaku uroven nema a na tvoj nazor a na tvoju volu sa ta nikto pytat nebude a ak aj nazor vyslovis, zostane nerespektovany, z tvojho dietata sa stane na zakladnej skole lenivec s jednotkami, ktory ale na gymnaziu (gymnazialny system skusania: z kazdeho predmetu len jedna velka pisomka raz za pol roka, kde treba vediet polovicu knihy doslova naspamat - z kazdeho predmetu teda iba jedna znamka) bude mat stvorky, lebo nebol zvyknuty ucit sa aj doma (gymnazisti s priemernym IQ budu mat na gympli lepsie znamky ako on, lebo uz v case chodenia na ZS nemajucu bohvieaku uroven sa ucili aj doma, ak chceli mat jednotky), co by na zakladnej skole pre nadane deti popri preberani vacsieho mnozstva uciva a obsirnejsim sposobom uz ale musel. A takychto moznych prikladov by sa dalo uviest vela. No predovsetkym sa tu zjavne ukazuje problem - buduci svokrovci ta neberu vazne, neberu ta ako dospeleho cloveka a rovnocenneho partnera na rozhovor, beru ta ako soplave decko neschopne same sa rozhodovat, ktore potrebuje mat nad sebou dozor (dirigenta, diktatora...), nerespektuju ta ako samostatne sa rozhodujucu osobnost, to znamena, ze si ta nevazia a neprechovavaju k tebe ziadnu uctu - tvoje slovo nema pre nich ziadnu hodnotu a ziadnu vahu. Si pre nich iba opica na gumicke, ktora je povinna tak skakat ako oni piskaju a ak je to tak teraz, bude to tak po cely zivot. Vidia v tebe vsetko mozne, len nie dospeleho a samostatne sa rozhodujuceho cloveka s vlastnym nazorom, nad ktoreho nazorom sa laskavo treba aj zamysliet a nie automaticky bez rozmyslania mu stale iba oponovat a robit mu napriek. Daj si pozor, aby ti pri nich nekleslo sebavedomie, ked sa k tebe takto spravaju a drz sa od nich co najdalej - ak aj z lasky k priatelovi na svadbu pristupis, byvanie pod jednou strechou so svokrovcami by som ti neodporucala. Takze si to s tou svadbou dobre rozmysli. Dvakrat meraj a raz strihaj - alebo nestrihaj a utec? Ako chces.