Chcem zmeniť svoje myslenie aj život

*fleur :)

dakujem fleu,velmi si ma povzbudila..je tazke najst pochopenie,lebo vacsina ludi si mysli,ze takato pomoc musi naplnat a ked nie mam pocit,ze som sebec.ano,idem sa po vianociach poobzerat po inej praci,napriek tomu mam pocit,ze ma to dost zasiahlo.mas pravdu v tom,vidim to napr.na tomto dedkovi ,ma97 rokov,ziadnu demenciu,a zly vztah zo synom.cize moze stale premyslat,co urobil nespravne.niekedy mam pocit,ze ti dlhozijuci ludia su tu naozaj za trest.to vsak neplati pri demencii,co uz je podla mna mrtvy clovek, uplne zvnutra a je to len utrpenie,velmi smutne..eutanazia je tazka tema,myslim,ze ano,bolo by spravne nedopovat liekmi a nechat odist cloveka s dostojnotostou.lebo,ci chceme,ci nie,byvaju inkontinenti atd.a pre nich je to velmi trapne,ked musime menit plienky,umyvat privatne miesta,stracaju svoju dostojnost,preto mnohi uz ani nechcu zit.darmo sa im snazime vysvetlit,ze aj my chodime na potreby,musi to byt tazke pre nich,viem si to predstavit.nebudem sa tu uz o tom rozpisovat,mala by som si zalozit vlastnu temu nareky jednej opatrovatelky :)) ano jeden z dovodou aj u mna boli peniaze a viac volna,kedze som chcela cestovat.ale samozrejme som aj chcela mat pocit z dobre vykonanej prace,len pre peniaze sa pracovat neda ,u mna teda aspon.z mojej vysnivanej dovolenky v japonsku,bola nakoniec uzkost,ze sa musim vratit do tejto prace,takze je naozaj cas to nechat.a mas pravdu aj v tom,mladi ludia velmi dokazu naplnat,napriek tomu,co sa vravi,aki su skazeni atd.podla mna v nich vidim vela nadeje a spravnych nazorov,kym starsi su skor obedzenejsi,ale to je normalne asi,vyrastali v inej dobe atd.:)

Ahoj, chcela by som ti povedat, ze mna zmenilo do zakladu ine myslenie, akoby som chytila 2.dych, a mala som pocit ze uz nesmiem premrhat ani sekundu svojho zivota na bezvyznamne nicnerobenie, somranie a negativne myslenie. A funguje to! Za mesiac a pol sa to odrazilo hned na mojom zdravi a vztahu s manzelom, usmievala a smiala som sa castejsie . Straser ma nastartovala kniha od jednej matky 3deti, co napisala pocas MD knihu a tom, ako kazdy najde svoje stastie tak ako ho odhalila jednoducho aj ona. Je to ekniha, vola sa Uspesna hra mysle, kluc k stastiu.
Je to pravda. Vsetko sa casom zlepsilo, a aj ty zbadas na sebe ze to funguje, len musis podla toho konat. Su tam typy ako efektivne vyuzit svoj volny cas, ako lahko zarobit peniaze, byt vyrovnana a zaroven taky mini navod nato, ako byt pre ludi atraktivna vo vsetkych smeroch, laska, praca,kariera,rodina. Dokonca som sa prihlasila na kurz podnikoveho manazmentu a vzdelavam sa, co teda fakt nechapem :) predtym by ma to nenapadlo. Vlastne ta kniha ti pomoze zorientovat sa v sebe samej a, vyticis si svoje ciele a najdes cestu ako ich naplnis. Odporucam ti citat, v knihach su mudre veci,co v telke a na nete nenajdes

no hej, to je práca kde vyhorenie je veľmi reálne. Je to náročná práca. Na jednej strane je dobré, ak to človek nevníma len ako prácu, aby poskytol aj blízkosť tým osamelým ľuďom, na druhej strane si treba držať aj určitý odstup, inak by sa človek zbláznil.
Denne počúvať sťažovanie sa a to všetko. Pri takej práci podľa mňa človek veľmi silno potrebuje kvalitný mimopracovný čas. S mladými ľudmi dobre naladenými, a aj ten čas osamote využiť tak, aby ti dodal silu, nie len bez zmyslu sedieť pri telke napríklad. Ozaj aktívne hľadať to, čo ťa najviac osvieži.
Podľa mňa nie je sebecké, že vnímaš, že udržiavanie tých ľudí pri živote nemá zmysel. Ja nie som za eutanáziu, ale presne to, že donekonečna dávať tabletky a neviem čo všetko, kde by organizmus už sám dávno odišiel... To vnímam tiež ako prehnané. Medicína je super, ale mala by mať svoje hranice. Umelo udržiavať človeka pri živote nie je vždy výhra.
Ale aj trápenie má svoj zmysel. možno si niektorí ľudia až vtedy uvedomia o čom život je, keď sú na dne...
To sú veci, kde nie je ľahké povedať takto je to správne a takto nie.

Hľadaj ale ozaj niečo zmysluplné do svojho voľného času, maj okolo seba ľudí čo ťa povzbudia... a do práce ti prajem veľa vnútornej sily a trpezlivosti.
Možno sa poobzeraj aj po zmene, keď budeš vnímať, že to psychicky nezvládaš, skús inú prácu...
Ja som tiež mala prácu, ktorá nebola pre mňa stavaná. Síce som ju odvádzala dobre, ale psychicky ma to veľmi vyčerpávalo. Niekedy sa tomu vyhnúť nedá, ale pokiaľ sa dá, tak hľadať inú možnosť...

mam pocit,ze som skor vyhorela,a naozaj sa stalo to,ze ma ti ludia prestali zaujimat..jednoducho uz to nevladzem pocuvat ako sa maju zle,nedokazem dat pocit,ze ma ich trapenie zaujima.viem,vela zien to robi naozaj pre peniaze,su v zufalej situacii,stretavam mnohe,ktore jednoducho potrebuju peniaze pre rodinu a deti.ja robim pre roznych starcekov,nielen pre jedneho,ked idu ich stale opatrovatelky na dovolenku,nabehnem ja.je ine samozrejme,ked ma niekto jedneho cloveka a dokaze si s nim vybudovat vztah.ja pridem na dva tyzdne a ocakava sa odo mna,ze hned ten vztah musim mat.co zo zaciatku naozaj ma zaujimali ich zivotne pribehy atd.teraz jednoducho uz nevladzem a naozaj sa citim za to vinna,ze sa stal zo mna sebec.je ine samozrejme,ked stravime chvilu s clovekom,ktory ma depresiu,je chory a povzbudime, ale byt 24 hodin,ci chceme,ci nie sa to na nas nalepi.teraz mam napr.dedka,trochu snoba.povie urob mi rybu v mikrovnke 3 min.40 sekund,urobim, tak donesiem a zacne ma vinit,ze som to urobila 4 min.presviedca ma o tom skalopevn ea to je dookola..neustala paranoja,chapem,ze su frustrovani nestastni,ale jednoducho neviem ako branit svoje mentalne zdravie niekedy :)preto nemam pcit pomoci,lebo im uz nieje nic dobre,len sa trapia,vacsina z nich zit nechce.mala som pani,ktora chcela zit spinava vo svojom dome,s prepacenim vo vlastnych hovienkach s nechtami dlhymi a spinavymi,proste hnus.ale socialny servis rozhodol,ze takto zit sa nema.a uz nasadili opatrovatelku,ktora musi staru pani nutit zit podla spravnosti a poriadku . stari ludia stracaju tento zmysel a hygiena im nic nevravi,brania sa vsemozne..svojim sposobom je to pre nich tyranie,ale z nasho pohladu im chceme dobre.preto mam problem vidiet,co je vlastne ta pomoc.ked clovek uz chce ist na druhy svet a my ho napchavame liekmi,aby tu co najdlhsie zostal a platil za ne aj ked nechce?no neviem,mozno zniem kruto,ale tiludia uz naozaj zit nechcu aspon vacsina a ani sa im necudujem,lebo pred sebou nemaju uz ziadnu svetlu buducnost,lepsie to nebude,len horsie.tazka tema,myslim ako vravia niektore opatrovatleky,ked chces robit v tomto businesse poviem to po anglicky,lebo to vyznie lepsie care working mozes robit len ked you dont care..ironia..

ale máš pocit, že nepomáhaš pretože tým ktorým pomáhaš z toho nadšení nie sú, či ako?
Moja babka je taká depresívna, a je to ťažké. Ale sama tiež nechce byť. Pomôcť sa jej dá tiež len do určitej mieri, ale už len spoločnosť človeka, ktorý ju vypočuje jej padne dobre...

Človek nedokáže vždy pomôcť tak, že sa nejaký problém vyrieši, ale už len ten pocit, že ti niekto pomôcť chce a skúša, už to človeku pomáha. Proste, že v tom nie je sám.

Ale nemáš ľahkú prácu, to ti verím. Ale osobne neverím, že to nemá zmysel. V živote sú často chvíle, kedy sa pomoc zdá nechcená (aj výchova dieťaťa je pomoc človeku naučiť sa dobre žiť a deti sa často búria... ak je niekto závislý a druhý mu pomáha tak ten závislák si to vážiť nebude, on len chce svoju dávku...).
Tým starým ľuďom robíš spoločnosť a aj keď už nedokážu myslieť inak než depresívne, ver mi, že sú radi, že s nimi niekto je. A pokiaľ im dáš pocit, že to nerobíš len pre peniaze, ale že ti an nich záleží, o to viac im dobre padne tvoja prítomnosť. Keď máš pocit, že ťa už nikto nechce, samozrejme, že nemáš chuť žiť...

myslim,ze mam v tom trosku chaos a uz presne neviem,co je pomoc,ci to nieje len nieco,co da pocit cloveku,ze urobil nieco dobre.preto mnohi rozhadzuju peniaze na charity alebo na chvilu idu niekam sem tam pomoct,v konecnom dosledku je ten stav vsade rovanki,ci uz afrika atd.a vysledok tej pomoci sa akosi nikde nedostavuje.je to vlastne pomoc alebo len si pohladkanie ega,ze ako som niekomu pomohol?no myslim,ze uz vela premyslam :))

ano je to tak,ja si to uvedomujem a mam v tom trochu chaos priznam sa.kedze ludia si za to platia,tiez nevedia presne rozlisit,co potrebuju a kde uz cloveka vyuzivaju.tym,ze si za to platia,myslia si,ze za peniaze mozu vsetko.ja sa branim a vidim, si myslim dobre,kto ako tu pomoc potrebuje a ako je sebestacni.ked sa snazim nechat viac samostatnosti,lebo vidim,ze ten clovek to dokaze,tak sa hnevaju,lebo predsa oni si platia a uz sa stazuju mojej company.myslim,ze v tom mame chaos trosku vsetci, aj pacienti aj opatrovatelky.nie som v tom sama,su mnohe,ktore sa nakoniec citia ako otrok,..dalsia vec,"pomahat" cloveku,ktory sa cely den citi zle,je depresivny a nechce zit,stale to opakuje ako by uz bol najradsej na druhom svete a my im touto opaterou predlzujeme len utrpenie,mozno som egoista,ale naozaj nemam pocit pomoci..platia nemale peniaze,zato ze sociany servis urcil,ze musia mat opatrovatalku a su z toho frustrovani,su osameli,pretoze ani rodina sa nechce moc pozerat na to utrpenie,prepacte naozaj nemam pocit akejkolvek pomoci.

marion, je jedna vec pomáhať druhým a druhá vec sa nechať využívať. Keď som ťa správne pochopila, tak si si tam na základe skúsenosti dala rovná sa. Ale človek využije len toho, kto sa využívať nechá. A pomáhať a byť oporou sa dá aj bez toho, aby ma človek zneužil. Zneužiť sa väčšinou nechajú ľudia s pocitom menejcennosti, lebo si nevedia určiť hranice. A ak, tak až neskoro a s hnevom...
Egoizmus privedie človeka do izolácie a pocitu bezcieľnosti.

Človek potrebuje hľadať rovnováhu medzi starostlivosťou o seba a starostlivosťou o druhých. Ak jedno z toho zanedbáš, pôjde to zle...

*co poviem,nie co povediem alebo prevediem :))vlastne aj to si tri krat rozmyslim :)