Chcem zmeniť svoje myslenie aj život

ahoj omg,dakujem, tolko komplimentov nepredycham asi:) ano som unikat,pocuvam to casto,ale skor v inom zmysle,ze som divna,trosku psycho,ludia vacsinou nerozumeju tomu,co vravim a preto som uz od detsva bola velmi ticha.radsej byt ticho, ako pocuvat neustale,ze som divna no nie :) samozrejme mam okolo seba aj par fajn ludi,ktori ma taku beru,aj ked mi mozno nerozumeju,rozumeju ma po svojom.aj mimo net som taka aj ked si tri krat rozmyslim,co povediem.dakujem za priania,tebe prajem to iste a mozno raz pridem o par rokov na to,ze ten zivot predsa len nejaky iny vyssi zmysel ma,lebo po pravde,ked som ho stratila,zostalo akesi prazdno napriek splnaniu si sebeckych tuzob :) vela stastia

marion ty si velmi rozumna zena, ja si myslim, ze takmer unikat, naozaj:) neviem ci som vobec niekedy taku niekedy poznal nazivo, aj ked pravda mimo internetu si ludia taketo nazory radsej nechavaju pre seba, takze mozno aj hej, len som o tom nevedel.. ale skor pochybujem;) ja ti velmi drzim palce nech ta tieto 'nemile skutocnosti' otravuju co najmenej a nech si este najdes nejaku sebecku neskodnu aspon malickost ktora ta bude v zivote tesit a ktora ta bude rano tahat von z postele s energiou do noveho dna.. ahoj

omg,ano mas pravdu..toto sa mi stalo,ale az po 30ke:)).napriek tomu,ze som mala nepekne detstvo,otec alkoholik a mama psychicky labilna(co sa jej uz ani necudujem),stale som akosi mala vieru v nieco,v boha alebo v nieco viac.stale napriek vsetkemu,co sa mi prihodilo aj v neskorsom veku,ta viera,ze zivot je nieco viac, tam proste bola.takisto som citala rozne filozoficke knizky so zaujmom prist o com je tento svet a potom to prislo..sme len sebecke zvierata :))napriek tomu milujem svojim sposobom zivot,prirodu zvierata a na ludoch to,co dokazu vytvorit,umenie,hudba to ma drzi este :)robim opatrovatelku a pomoc ludom naozaj nema vyznam,cim viac pomozes,tym viac ta zotrocia.nuz, uz sme asi taki.teraz nastane asi druha etapa zivota,vytriezvenie :)

Fleur-de-lis to pekne napisala, klanam sa

Mysel je iba cast skladacky, je to nastroj nie problem.
A kedze je to iba cast, tak nestaci "iba" to zmenit / poupravit..
Mame ju v podstate pod kontrolou, lebo ju mozeme hocikedy prisposobit, vyuzit.

"Viera" teraz nemyslim v boha alebo ine vymyvacky mozgov.. Viera v seba, svoje vlastnosti, dobro, lasku ..

Dovera voci blizkym

Stale otazky ako a pod.. pomalymi krockami, vytrvalo, malymi uspechmi..

ccc ma v podstate tiez pravdu, ale pravda je aj to, ze kazdy raz umrieme, to neznamena, ze teraz prestaneme zit..

hladat zmysel a ine fylozoficke srandicky k nicomu dobremu nevedie =)

chces zmysel tak napriklad vycarit uprimny usmev na tvari ineho cloveka, to potesi aj vlastne srdiecko..

nerobit nic z odporom,.. treba si vo vsetkom hladat dobre stranky, zamerat sa na to..

Ziadne take veci rano ako, preco som sa zas zobudil,, zasa do prace ... . ..

tiež mám problém so strachom, teda často myslieť negatívne. Učím sa to postupne meniť. Najviac sa mi to podarilo vo vzťahu, kde som zmenila prístup. Snažila som sa vedome dávať pozor nad čím premýšľam a vedome vzbudzovať a povzbudzovať pozitívne veci a tie negatívne odmietať, nenechať im priestor. Samozrejme všetko v pravde, nejde tu o nejaké predstieranie a potláčanie existujúcich problémov.
A ten miestami "príliš náročný či nefungujúci" vzťah s "príliš nedokonalým" mužom sa začal meniť na jednoduchší, krajší a každým dňom si viac a viac uvedomujem akého dobrého muža mám pri sebe. No do dokonalosti má ďaleko, ale naučila som sa vnímať a vážiť si to dobré a to ostatné prijímať. Veď on má toho tiež kopu, čo musí prijať na mne :D

Ako to zmeniť, no podľa mňa to silno súvisí so sebaprijatím, dôvere v seba. A nebáť sa neúspechu. Uvedomiť si a pripomínať si, že vo všetkom čo sa deje je niečo dobré. Ja osobne vnímam život aj ako školu môjho charakteru, kde sa učím rásť v láske, odpúšťaní, starostlivosti... A každá skúsenosť tu môže slúžiť k tomu, aby som sa niečo naučila, niečo pochopila...
Ja osobne sa bojím chýb a snažím sa si pripomínať, že mnoho úspešných ľudí prešlo veľkými neúspechmi. Prosto, že to nie je tragédia, že to neznamená, že som zlyhala, že som na nič, že nič poriadne nedokážem. Snažím sa odpútať do túžby byť dokonalá...

A tiež tak celkovo si uvedomovať všetko dobré čo mám. Byť nespokojný je snáď najčastejšia vlastnosť ľudí.

Učiť sa vďačnosti je cesta k radosti...

Všímať si dobré veci. Uvedomiť si ak ma poteší slnečný lúč, vychutnať si to, či vánok, či jesenná vôňa, či milý pohľad nejakého človeka, dobré jedlo, pekná hudba, čas s ľuďmi, ktorých mám rada... Nebrať NIČ ako samozrejmosť!

Ak potrebuješ napíš si nejaké veci na papier kde to denne vidíš... Na zrkadlo v kúpelni či podobne. Pretože máš návyk myslieť negatívne a na zmene návyku treba popracovať. Tak ako sa denne trénujú svaly ak ich niekto chce mať, musíš denne trénovať svoju myseľ. Nie ju klamať. Ale pripomínať si za čo všetko môžeš byť vďačná a tak trochu nad tým "meditovať". Ak si veriaca tak možno v modlitbe. Alebo len tak pre seba...
A pripomínať si pravdy - neúspech neznamená, že si nula; neveriť tomu, že je toho viac, z čoho byť nešťastná, než toho pekného čo máš...

no marion a si zober ked niekto kvoli neutichajucemu hladu spoznavat tento svet dojde k strate tychto rozpravkovych ruzovych iluzii uz v 16-17tich rokoch a zisti ze naozaj cely zivot je len marnost nad marnost, dokonca aj viera v boha, ci pomoc druhym ludom a jedine co ma aspon aku taku hodnotu su nakoniec len sebecke umysly jedinca okolo ktorych sa toci cela slepa priroda ktorej my sme uplne obycajnou nepodstatnou sucastou. kolkokrat takemu cloveku musi vzist na um tuzba po samovrazde ktora sa javi v tomto nezmyselne brutalnom svete ako jedine rozumne, moralne a voci vsetkym ostatnym aj najohladuplnejsie vychodisko, to sa neda ani spocitat.
skutocne poznanie = realny pohlad na svet = utrpenie.
slepe naivne sledovanie svojich sebeckych a v konecnom dosledku vzdy doslova pudovych zaujmov = radost zo zivota a optimizmus.
po precitani miliona knih, miliona nazorov, filozofickych konceptov a uceni, su nakoniec tie 2 predchadzajuce vety najvacsou pravdou ktora je nakoniec uplne jednoducha. problem vsak je ze toto poznanie je ako pandorina skrinka - raz to otvorite a uz niet cesty spat.. takze radsej prestante citat resp. zabudnite co ste prave citali:D

podla mna pekny motivacny film je Rocky aj Rocky Balboa :)ked mi je smutnejsie pozriem a povzbudi :) inak som tiez zacala dost negativne rozmyslat ,asi tak po 33ke veru tie kristove roky maju nieco do seba.ale mysim,ze to prislo aj skusenostami,uvedomenie si par veci a vyrastenie z naivity,co nammozno natlacilirozpravkami ako detom.k tomu sa este aj bojim pozitivne mysliet,lebo zivot je raz hore raz dole,len sa mi akosi zda,ze to hore je prikratko a potom pride dlho len dole a ja uz,kedje dobre sa len bojim,co zle sa stane,preto sa ani neviem tesit z toho dobreho :)jedine,co viem poradit je,ze ked sa deje nieco zle,znamena to asi,ze treba zmenit smer,ze clovek asi ide zlou cestou a tym zle sa to prejavuje,ze zmenit nieco.myslenie sa neda celkom zmenit uplne,mozme si to len nahovorit,ale ktovie..

omg :D

Secret? Neblázni :) Ale možno to niekomu niečo dá, tak ako keby som nič nenapísal.

Zmeniť myslenie je nemožné, pretože človek je myseľ a myseľ je človek.
Sme prepojení, Dá sa zmeniť zamestnanie, oblečenie, dokonca to čo každodenne vykonávame ale zmeniť myseľ?

A teraz tu budem čítať, ako sa to dá a koľkým sa to podarilo :D

Áno,podarilo ale nie zmenou mysle ale skôr ide o pochopenie prečo sa nám dejú určité veci a uvedomenie si vlastných chýb. No ak nepochopíme a žiadne chyby nevidíme, tak myseľ ostáva konštantná. Najzložitejšie je pochopiť. Nie je to o tom škeriť sa na ľudí okolo a dúfať, že sa to odrazí aj na tom, ako nás ľudia vnímajú či na našom vnútri.

Aspoň u mňa sa tým nikdy nič nevyriešilo. Treba pochopiť a zistiť prečo opakujeme určité činnosti, prečo do svojho života priťahujeme určité typy ľudí a prečo tam ostávame.

čo ak tú zmenu myslenia podvedome ani nechceme, ale znie to celkom fajn?

a eckhart tolle aj so svojou teoriou ktorou pekne zbohatol vam pomoze sa prinajlepsom stat spokojnym bezdomovcom ktory nic nema, nic nevie robit, a len spokojne caka na smrt:D