Dobrý deň.Chcela by som sa spýtať skúsenejších ako som ja.Chcela by som vedieť ako sa znovu stať anorektičkou...totižto už som ňou v minulosti bola diagnostikovaná..lenže po rozchode so svojím priateľom som našla pochopenie v jedle a tak som veľmi pribrala...teraz už nevážim toľko koľko pred tým,ale stále nie som so sebou spokojná...vážim 53 kg a meriam 163 cm...prosím ak niekto má anorexiu poradťe mi nejaké tipy a triky ako sa vyrovnať s pocitom hladu,a nezjesť všetko po príchode domou.. :( Dakujem
Chcem byť anorektičkou
Nie, stale som na to neprisla. No hate needed, just love.
To hovor babenkám, o ktorých som sa za posledný polrok dozvedela, že umreli kvôli dlhoročnej anorexii. A podotýkam, že jedli! Telo to jednoducho prestalo zvládať.
Alebo videla si babenku, ktorá má 170cm a 28kg? Počula si jej rozprávanie? Takmer rok pendlovala medzi ARO a JIS. A prvé, čo povedala ďalším babám na oddelení, aby sa na vysrali na svoju poruchu a začali normálne jesť. A tiež jedla.
Najdepresívnejšiu PPčkárka, ktorú som stretla, je anorektička. Najväčšia sranda je, že každému hovorí, aká ona veľká bulimička je. A pritom zje jedno či dve smoothie a hrsť gumových cukríkov denne. Zje viac ako si predstavuje, takže je bulimička. A brutálne ju deptá. Pretože ona by najradšej nejedla vôbec.
P.S.: Ak ti to nedošlo, tak obe sú moje skúsenosti. Netrpezlivo čakám, kedy sa konečne moja abstinencia preklenie do 11. roku. A z vlastnej skúsenosti viem, že sa dá zvládnuť začať akceptovať nová váha, ktorá je vyššia ako tá bežne akceptovaná. Po liečbe netreba chudnúť. Aj to je znak toho, že babenka sa nedokáže akceptovať taká, aká je.
P.S.S.: Tak čo, už si rozlúštila ten zdrojový kód, čo som ti poslala? Ak si ho potrebuješ pripomenúť, no problemo. Postnem ho ešte raz.
Vsetko to zavisi hlavne podla vaznosti ppp takze nemozmee porovnavat niekoho, kto zje cez den tych 1000kcal s niekym, kto cez den je iba o vode alebo mineralke. Taktiez je to podla mna velmi individualne: niekto ma velke problemy sa prestat prejedavat a zase niekto iny do seba dostat co i len 10kcal.
Anorexiu považujú za úžasnú len tie, ktoré dokážu jesť, len nechcú. No pokiaľ nedokážeš do seba dostať ani to jedno jablko, tak už ti tá anorexia nepripadá tak cool.
Vieš koľko to stojí námahy premôcť sa začať jesť? Po niekoľkých týždňov, kedy si do seba dokázala dostať len vodu či minerálku? Je to ešte namáhavejšie ako prestať zvracať 10x denne. To mi môžte veriť.
zla panda - presne si to vystihla, pri ZP som nemala nikdy dost, dokazala som vyjest aj polku chladnicky no vzdy som si potrebovala este nieco dat, aj ked mi bolo totalne zle tak v podstate som bola stale hladna :(
ako aj aj obdivujem dievcata ktore vydrzia na jendom jablku denne, ja by som to nedala, v mojom pripade islo skor o taku zdravu formu anorexie... jedla som 4-5krat denne po 1000kJ.. takze na den mi to vyslo do max 4500kJ (1000kcal) a chudla som dost rychlym tempom az na BMI 15, keby neprislo ZP, tak si myslim zeby som chudla dalej, mozno by sa mi podarilo dosiahnut aj 40kg
Ano.rekticka - v niecom s tebou suhlasim, kedze babe s ppp je dolezite byt co najstihlejsia, logicky je pre nu anorexia ,,najmensie" zlo. Vela krat sa stava, ze po anorexii si telo vypyta vizivu naspat a to s urokami a vyvinie sa z toho bulimia alebo prejedanie. Presne ako pises: citis sa ako by si nikdy nemala dost jedla. Nuz podla mna by na toto bolo potrebne si pridavat davky jedla postupne, az nakoniec sa dostanes na primerane mnozstvo. Sice asi trochu priberies ale co uz, vdaka anorexii mas strasne spomaleny metabolizmus takze ak niekto zacne s anorexiou tak s tymto musi pocitat. Poznam jedno dievca, ktore to takto spravilo a pribralo 5 kg. Avsak za par tyzdnov normalneho jedenia jej vaha klesla asi o 3kg a odvtedy uz abstinuje a dari sa jej to vyborne. Takze aj z tohto plynie ze na to treba pevne sebazapretie ale myslim, ze anorekticky ho maju celkom silne ak vydrzia na jednom jablku denne (aj to nie).
sewie - ja som na tom bola dost podobne, pribrala som zo 45 na 75, samozrejme nie dobrovolne ale vdaka ZP... ako sa ti podarilo znovu schudnut? ja mam stale obavy ze som si velmi spomalila metabolizmus a ze uz budem priberat aj zo zeleniny :( neviem kolko mam teraz, strasne sa bojim odvazit lebo mi to kolise aj +-2kg, naposledy som mala 70... nieco som uz schudla ale stale mam pocit ze tie kila uz zo seba nijak nedostanem
inac suhlasim ze anorexia je ovela lepsia ako ZP ci bulimia... ked to mozem porovnat, mala som moznost vyskusat si obidva extremy... pri anorexii som sa nebala pozriet do zrkadla a bola som stastna za to kolko som dokazala schudnut, proste mala som pocit vitazstva a urcitej spokojnosti aj ked vzdy som si hovorila, ze je stale na com pracovat....
a teraz? do zrkadla sa nemozem ani pozriet, a ked to uz urobim tak mi je zo seba do placu :( ziadne oblecenie mi nepristane, nic pekne si nemozem v obchode na seba kupit... dostala som sa na sice normalnu vahu priblizne 70kg... ale aj tak - MYSLIM NA JEDLO 24/7, MAM PERNAMENTNY HLAD, NEUSTALY STRACH ZE PRIBERIEM, STALE MUSIM CVICIT, cize aj ked som pribrala moja psychika je na tom este horsie ako ked som mala 45kg :(
preto z mojho pohladu je anorexia lepsia alebo inac povedane - mensie zlo... ked uz mam vdaka PPP znasat ten psychicky teror, tak nech to je aspon s pocitom ze nevyzeram ako tucne prasiatko
Tak najväčšie umenie je neschudnúť čo priberieš počas liečby a nové kilá prijať ako niečo normálne. Aj keď sú možno niekoľko kíl nad všeobecne uznávanou normou.
Sewie - strasne pekne si to napisala a tvoj pribeh ma zaujal. To je super ze si sa z toho takto dostala, mala by si byt prikladom pre mnohe, ktore sa z toho snazia dostat. Anorexia a bulimia mi pride ako strata casu, ved na svete je vela krasnych veci a nie je nic horsie, ako o ne prist len kvoli nejakej ppp. Najhorsie je na tom to, ze anirekticka ci bulimicka nebude so sebou nikdy spokojna a toto nikam nevedie. Je to ako zavislost a samozrejme je to tazke sa z niecoho takeho dostat, no kazdy ma nadej navyliecenie.
a mimohodom, anorexiu moze mat kazda koza...ale dostat sa z nej a uz len chciet bojovat ....dokazu len hrdinky (hrdinovia)!