Ide to so mnou dolu vodou

zdravim vas..

takze piaty den abstinencie
vcera aj predvcerom v noci som sa velmi potila, neviem ci to suvisi
treti den som nebola na velkej, snazim sa jest dostatok vlaknin, ruzovenie spicky nosa ustupuje..
celkovo sa citim skvelo, myslim, ze moje telo mi zacina dakovat a samo sa raduje, ze uz do neho nelejem ziaden zbytocny alkohol.
celkovo aj v praci sa zacinam citiit istejsia aj vo vztahu k okoliu. asi mi zacina stupat sebavedomie a prestavam sa citit ako vazen v sebe.
nemam problem prejst okolo alkoholu a nelaka ma ani deci vina...
tej hanby co som si narobila pod vplyvom je pre mna dost velky dovod na to uz nepit.
neviravim ze som abstinent, lebo poznam sa, akekolkvek zakazy vo mne vyvolavaju odpor a rebeliu, ale vravim si, ze mam pauzu. v noci sa mi zle zaspava, ale verim tomu, ze sa coskoro dam dokopy.
citim sa super.

v rodine na oboch stranach mame alkoholizmus, ale nemyslim si, ze sa niekto k tomu dokazal nejako postavit.
asi by mali padnut na hubu ako ja. vdaka bohu za tieto skusenosti. uz chcem byt len zdrava a stastna...slobodna
nie ozrata, bez triezveho uvazovania. bez zdraveho usudku.
nemam preco pit.
ale priatel chlasta stale...lenze jemu to ziadne problemy az take velke za ktore by sa hanbil az tak moc nenarobilo. takze problem nevidi..nedam sa nim stiahnut..dost bolo. som zvedava,ako teraz budeme fungovat...

treti den abstinencie..citim sa super

priatelov nemam, s priatelom ako som pisala, komunikacia nie je.ja nieco poviem a on vacsinou mlci...asi mu mam citat myslienky.nemam zaujem sa mu s tym zverovat, nakolko on aj tusi...aj niekolkokrat padla tema na moje popijanie.ale zeby bol on abstinent sa povedat neda.v den ked sme sa o tom bavili, o tom mojom piti, si bezproblemov kupil flasku sam pre seba.

nevravim, ze nemoze. ale ja ak by som niekoho milovala, inak by som robila.
ruzove okuliare mne uz davno spadli, ked na otazku co s nami do buducna reagoval pasivne..aj spravanim

neviem co si mysli, neviem co chce, ci vobec nieco chce, nad cim rozmysla..nic...a ja som typ, co potrebuje riesit v momente..aj sa pohadat, ale nieco aspon pocut. pocut nazor toho druheho...
nevravim, ze nieco z mojich problemov je jeho chyba..v ziadnom pripade..ale casto som pristihovala, ze to nutkanie na alkohol som mala pri nom...asi som si myslela, ze ked rozkecam seba, rozkecam aj jeho..
neviem..
vztah nie je dobry, nehodime sa k sebe, to je jasne...
som rada, ked mozem aspon sem napisat, naozaj nemam to komu povedat tieto veci..dakujem

Vsetko sa vyriesi. Nezostavaj s tym sama. Povedz to takto ako nam vsetko priatelovi. Moze to vas vztah ukoncit alebo naopak ho urobit velmi silnym. Zacni chodit na psychoterapiu. Tam spolu s terapeutom zistite, preco si smutna. Ak nechces ist na protialkoholicke a riesit to so psychiatrom, tak psychoterapia bude tym najlepsim zaciatkom na ceste ku sebe. Clovek by nemal byt s trapenim sam a mal mat moznost sa o vsetkom, co ma v hlave s niekym rozpravat. Uz len si vybrat kto bude ten, do koho ruk vlozis svoju doveru.

Tak dievča, spýtam sa ťa to jednoducho, prečo si sa ešte nezabila, keď si mala možnosť?
No pretože ešte existuje v tvojom živote niečo prečo sa oplatí žiť a ver mi, vždy to niečo existuje. Či je to východ slnka alebo niekto na kom ti veľmi záleží.
Aj tak viem, že opäť ma tu mnohí zvozia ale načo ti je psychológ či iný cudzí človiečik, ktorý nič podobné nikdy nezažil. Môže k nemu skúsiť zájsť, veď zato nič nedám. Možno ťa pochopí. No potrebuješ hlavne veľa lásky, potrebuješ sa cítiť milovanou, potrebuješ sa pohybovať v spoločnosti, ktorá ťa dokáže a bude chcieť prijímať takú aká si. Ľudia, ktorí ťa neodmietnu a ktorí ťa dokážu vypočuť. Niekto kto ťa má rád. Toto potrebuješ v prvom rade a nie tabletky a doktorov.

Ale je to len môj názor. Kľudne sa choď k lekárovi pozrieť ale ak sa takto cítiš, tak ako chceš dôverovať úplne cudziemu človeku?

S tým rezaním by som ti možno dokázal pomôcť ale musíš zmeniť prostredie v ktorom sa pohybuješ a ľudí, ktorých máš vôkol seba. Niekto si povie, že veľmi zložitá vec ale ak ťa niečo ubíja tak sa pohybuj niekde kde si aspoň trošku šťastnejšia. Aspoň na malý okamih a uvidíš, že sa to všetko časom zmení. Nebude to ľahké ale zmení.

Možno ti nebudem vedieť pomôcť ale kľudne sa ozvi alebo sem napíš mail. Aj tu nájdeš skvelých ľudí, ktorí by ti možno dokázali poradiť. Najlepšie niekto, kto si niečím podobným prešiel. Nikto iný ti totiž nedokáže objektívne poradiť či pomôcť.

Ahoj,
skus si pozisťovať psychosomatické príčiny závislostí.
vygoogli si v Prahe robí jedna pani terapie (už si nepamätám ako sa presne volaju ale vies si to vygooglit) Monika Nyklíčková sa volá. Alebo skús zájsť na terapiu Rodinné konštelácie. Psychiater ti nepomôže. Alebo skus terapiu SRT, mne osobne veľmi pomohla. Nájdi si cieľ, zmysel a hnací motor života, začni cvičiť, zdravo jesť, daj sa dokopy. Vždy mysli na to, že keď raz budeš matkou, budeš sa snažiť byť príkladom pre tvoju najmilovanejsiu osobu na svete a ako sa budeš za seba hanbiť. Stoji Ti to za to? Zmen kamosov, prostredie, kludne aj mesto alebo štát a začni ld znova, ako nová a najlepšia možná verzia Teba. Napíš si aká by si chcela byť a staň sa tým človekom! Drž sa a hlavu hore, keď si sa dostala z tvrdých tak toto je malina. Prestaň aj fajčiť ak fajčíš náhodou. Pomôcť vie aj akupunktúra, alebo psychoterapia.

chcela by som ti pomôcť ale neviem ak si chceš písať vypočujem si ťa ale nebudem ti vedieť pomôcť .

nemyslim si, ze toto je riesenie. Zavriet sa a nechat sa doprevadzat do obchodu. Tak nepochopim, preco prestat pit. Preco sa trapim. Pomohlo by mi, ak by som sa mohla s niekym o tom porozpravat, s niekym, kto pozna svoj ciel, kto ma zasady, kto zazil udery a predsa vstal.

Neviem preco sa k veciam staviam, akoby som uz prehrala.

ahoj , je mi lúto že to máš takto . Podla mňa by bolo dobré keby si skúsila nejakú protialkoholickú liečbu , ísť do nejakého zariadenia ktoré je na to určené . A dovtedy kým sa tam dostaneš by bolo dobré keby ťa nejaký blízky človek kontroloval , keby si mu povedala o svojom probléme a chodili by ste do obchodu len spoločne aby si si nekupovala alkohol . Ale sama to ťažko zvládneš , ak to zvládneš , lahšie by bolo a predpokladám že aj príjemnejšie ísť na liečenie kým je ešte čas , lebo čím ďalej budeš čakať tým to bude potom pre teba pravdepodobne náročnejšie.