Ako sa mám zachovať?

dievča, najprv si urovnaj svoj život, odpútaj sa od minulosti, vyrovnaj sa s vecami a nadobudnu trochu rovnováhu. Neskáč hneď do vzťahu. Dopraj si nejaký čas osamote, všímaj si ľudí okolo seba, akí sú, čo sa ti na nich páči, čo by si ty chcela na partnerovi, aké situácie zažiť, kde ísť, čo sa chceš ešte TY naučiť (tancovať, štrikovať, hrať na klavíri, jazdiť na koni)... proste užívaj si voľnosť, krásu života a možnosti, ktoré máš. Nakoniec na tie divné zoznamky ani nebudeš musieť ísť a chlapa stretneš ani nevieš ako. Ja som napríklad na ne chodila a vieš čo som si hovorila? Ak som ja normálna, tak rovnako normálny chlap sa môže vyskytnúť aj na zoznamke. Nepotrebujem predsa davy, jedného chlapa, čo pasuje ku mne a spolu nám bude fajn. A našla som. Trvalo to síce roky, ale juch! :D mám chlapa. A tiež mám pred 40-kou, dve deti na krku a vidíš, ide to. Aj ja som si našla niekoho.
Vieš, nemáš čo stratiť. Myslím si. Naber trochu guráže a neboj sa vyraziť za tým, čo chceš. Vychutnávaj si chlapskú spoločnosť, je jedno či niečo z toho bude, alebo skončíte pri treťom rande (mne to vždy zakapalo už pri prvom a veľakrát, ale nasrala som sa a nevzdávala to). Ak nájdeš niekoho, fajn, poteší to. Ak nie, fajn, furt môžeš hľadať a vyberať si. Alebo sa venovať chvíľu sebe a svojmu programu. To tiež nie je na zahodenie.

kafe, ale si mi to naložila. Ale máš pravdu. Neviem keď všade čítam aké sú zoznamky divných ľudí.

ty si radšej necháš ubližovať ako by si urobila rázny krok. No tak si nechaj ubližovať, ale potom sa do riti nediv, že ťa to stále a zas a znova bolí.
Aký strach zo samoty?? Veď si už 10 rokov sama! Našiel si niekoho ON?? Tak prečo by si si nemohla aj ty nájsť?? Si horšia? Sprostejšia? Škaredšia? Nové vzťahy sa začínajú aj v 40-ke, 50-ke, či 60-ke. Si predstav! Ľudia stále túžia po láske a blízkosti, je jedno koľko majú rokov.

Áno, desať rokov je veľmi dlho čo som čakala, dúfala a verila. Tiež som si myslela, že je to len závislosť na ňom pretože predtým sme boli stále spolu, stále sme spolu trávili všetok voľný čas. A zrazu tá zmena. Dlho mi trvalo sa od neho odpútať a myslím, že teraz to už o závislosti nie je. Už veľmi dlho trávim svoj voľný čas bez neho a musím povedať, že to ide. Jemu vyhovuje terajší spôsob života, stále má zadné dvierka. Vie, že tak ako som odpustila doteraz, že budem odpúšťať stále. Už medzi nami nefunguje nič, žiadna neha, sex, nič. Už sa aj odsťahoval, no stále chodí pod nejakou zámienkou. Keď sme sa o tom spolu rozprávali tak povedal, že všetko sa mu v hlave pomotalo a má v nej obrovský zmätok. Myslím, že to je hlúpa výhovorka a verí, že jej uverím. Naposledy začal s jednou aj žiť. A ako sa hovorí, že zamilovaný človek by nemal robiť nejaké vážne rozhodnutia, tak on ich urobil. Odsťahoval sa, zariadil nanovo celý byt, ale vydržalo im to spolu ani nie dva mesiace. Potom prišiel naspäť ku mne a bla, bla, bla. Ale dlho to nevydržalo a začal znovu. Keď už mal nadobro odísť tak sa mu stal vážny úraz a tak zostal pretože sa o neho musím starať. Ale už znova vystrkuje rožky a ja každý deň rozmýšľam o tom ako mu povedať, že to už takto nemôže ísť donekonečna, že ma bolí ako sa ku mne správa. Ale stále je tu tá moja nejaká nerozhodnosť a strach, že si to raz budem vyčítať. Aj keď viem, že som urobila všetko pre záchranu. A asi je tu aj strach zo samoty a obava že si už nikoho v mojom veku nenájdem.

Vždy keď čítam takéto niečo ma napadne jedna otázka: Prečo ženy spávajú s 50 ročnými ženatými chlapmi, ktorým zjavne ide len o sex? Kde je tá ich túžba po ozajstnom vzťahu?

Pre zakladateľku: Máme známu, ktorej sa muž vrátil aj po takejto avantúre. Vážne ochorel a vtedy si uvedomil ten rozdiel medzi manželkou a sexuálnou partnerkou.

To už podľa mňa nieje láska čo cítiš k nemu, ale závislosť naňom. Keď sa naňho pozrieš, čo vidíš? Roky, ktoré si bola s ním a verila, že budete navždy svoji? To je už minulosť a tá sa nikdy nevráti. Máš pocit, že ak sa s ním prestaneš stretávať, tak tie roky spolu boli zbytočné? Neboli. To čo bolo pekné to také už ostane a z chýb sa poučíš. Život je aj o zmenách a stagnovať 10 rokov znamená, že sa nevieš odpútať od neho, lebo sa bojíš spraviť krok ďalej a radšej žiješ v ilúziách...O čo prídeš ak sa prestanete stretávať? Vyber si: ilúzia alebo krok dopredu hoci aj doneznáma...

Môj názor je taký že už to nemá cenu. Chápem, že je to ťažké rozhodnutie ale ak to neukončíš tak sa budeš stále len trápiť. Je jedno čo zameškal ak by mu na tebe záležalo a stále by ťa mal rád tak by ti takto neubližoval...

mozno by mu stacilo to takto povedat. uprimne mu popisat svoje pocity. alebo mu precitat to, co si napisala sem. a zariadit sa podla reakcie. ak sa zachova vyhybavo, vykaslat sa na neho, aj ked to bude to najtazsie v zivote. ale aspon si nebudes vycitat, ze si to neskusila. moj otec s matkou zili v comsi velmi podobnom. otec znenazdajky umrel a mama si dodnes vycita, ze mu nikdy za cele tie roky nedala najavo, ze ho chce spat. ze len stale potichu cakala, ci si to on uvedomi, ze by sa mohol vratit. on sa aj vratit chcel, no potreboval pocut, ze je chceny... mozno by Ta jeho reakcia na druhu stranu tak schladila, ze by si uz ani nic viac nechcela. aspon by si si to nemusela vycitat.

je to úplne jednoduché. Ak cheš čakať, že sa spamätá, tak čakaj. To si mimochodom robila 10 rokov, dosť dlho. Keď ťa čakanie prestane baviť a budeš sa chcieť aj ty tešiť zo života s niekym, začneš si hľadať partnera a bude.
Máš ešte ale aj tretiu možnosť. Zmieriť sa s voľným vzťahom a brať to tak ako to je - partner si odskočí vedľa (ty samozrejme máš voľnosť tiež), ale žije s tebou a ľúbi teba. Dokázala by si to? Vyhovovalo by ti to? Zavri si oči a vnímaj: pri ktorom z týchto troch riešení sa cítiš kus lepšie? Ktoré ti sedí? Neťahaj do toho rozum, vnímaj svoj pocit.

Človek, ktorý podvedie iba raz, by si možno druhú šancu zaslúžil za predpokladu, že už sú tam aj deti, ktoré ho ľúbia a majú s ním dobrý vzťah, ale ak niekto podvádza opakovane, tak žiadna tretia, štvrtá... osemdesiata šanca by sa mu už dávať nemala. Pravdepodobne už nie si najmladšia, takže si myslím, že by ti nerobilo problém, keby si zostala hoci aj sama. Podľa toho, čo si tu napísala, sa mi to tak javí, ako keby si milostivý pán z teba vyslovene robil prču, ako keby si ťa nevážil a ako keby ťa podceňoval, lebo si možno myslí, že ty si nejaká chudera, ktorá mu bude zobať z ruky a pribehne k nemu na každé zavolanie a ktorá je rada, že má vôbec jeho, lebo ak by jeho nebolo, tak tá chudera by si nedokázala nájsť žiadneho iného chlapa. Ja osobne by som človeka, ktorý ma podceňuje, prču si zo mňa robí a vyvyšuje sa nado mňa a považuje ma iba za jednu z jeho mnohých, nikdy nedokázala ľúbiť, dokonca ani len kamarátiť sa a stretávať sa s niekým takým by som nemohla. Jemu síce vyhovuje, že má okolo seba hárem a že súčasťou toho háremu si aj ty, ale pre tvoje dobro bude najlepšie, ak mu povieš, nech už za tebou nechodí. Lebo až vtedy si uvedomí, koho v tebe stratil, ak vôbec.