Ahojte,
potrebujem radu, pisala som sem pred dlhym casom, ale nechcem rozoberat minulost ale mozno trosku pocut vas nazor na buducnost.
Muz je pracovne velmi vytazeny, nas tyzden funguje tak, ze od pondelka do piatka okrem jedného dna, co si muz zvoli sa krutim v domacnosti. Po praci rovno domov, naucit sa s dietatom, pripravit,navarit atd... muz pride okolo 19.00 domov v bezny den, ked nema sluzobky alebo nejde niekam dalej,to chodí domov raz za tyzden okolo polnoci, pozrie spravy, da maleho spat a dalej pokracuje v práci (doma pri pc) cez víkend ak prehovorím,tak ideme na vylet,ale velmi sa na to hneva, ze chce odpocivat, ze cely tyzden maka, ale ked ho niekto nieco ziada,tak to nema problem, co mu nevycitam ale trapi ma to. 3 víkendy zo 4 si robí tiez na pc, denne cez víkendy je to tak 5-6 hodin. Ja by som chcela aby sme fungovali ako rodina. Neviem, ci nemam mylnu predstavu,ale takto je to zataz pre mna, nemozem sa na nic spolahnut, ked chcem nieco opravit, trva mu to mesiace ale ak niekto poziada o pomoc ma to na pockanie. Potom sa samozrejme hadame, on ma ponizuje, krici... ja nie som z toho stastna a ak mu spomeniem, ze sa citim byt sama, tak ohen na streche. Ze ci som dieta, ktoré ho potrebuje. Ja som bola s nim zvyknuta zaspavat, riesili sme vela veci spolocne, odkedy sa dostal na vyssi post,tak toto uz je minulost. Trva to 4 roky. A dalsia vec je to, ze on ma rad ludi, hlavne teda mladsie baby a koketovanie a aj to mi strasne vadí. Milionkrat sme sa za to pohadali,ale on tvrdí, ze som moc ziarliva...nazor???
Velmi tazke rozhodovanie - rozvod
Za chvílku už bude z neho aj tyran :D ach jaj ďalšia nevďacná žena, ktorú keď manžel zabezpečí tak aj to je po čase zle.
Niektoré, ženy si nezaslúžia nič viac ako len trpieť a zjavne si to zaslúžiš, lebo si nevďačná ženská.
Mesačný princ tu neraz písal, že nemá na nič čas, lebo veľa času mu zaberá práca. Takže on tu zastupuje tých časove vyťažených mužov.
Inak to čo si napísala teraz, hlavne tie nevery dosť menia obraz vašej situácie. To je už o niečom inom.
Aký vzťah má k synovi? Zaujíma sa o ňho? Vypytuje sa na neho, keď príde domov, že čo robil a tak?
vies, mesacny princ, nie je vsetko tak ako si to myslis. nejde len o jeho pracu, mozno som to zle napisala. z jeho strany 2x nevera, ponizovanie. a ja nie som od neho zavisla financne. Ja som mu vela krat hovorila, ze mame vsetko, ze sa nepotrebuje nahanat, ze radsej by som bola, keby sme travili viac casu ako rodina. Ja zarabam pomerne rovnako ako on. On si robil externe skolu, skoncil, ide na dalsiu. Kebyze chce,nemusi tak pracovat a on chce. Par krat som sa dozvedela, ze on nezostava v praci koli praci aby sa o nas postaral,ale aby si uzil kavicky, pozvanie na kavu slobodne baby neodmietaju a ked je to spojene este s vecerou...ja ho nedrzim a urcite nie som nevdacna potvora..praveze si az vela veci vazim..takze ma sklamalo takéto osocovanie hned..mozno blbo zalozena tema
Radšej sa nerozvádzaj a ak manžel o komunikáciu s tebou a o tvoju spoločnosť nestojí, tak ho nechaj, nech je teda sám so svojím počítačom a nech sa aj naďalej chová tak, že pre kamarátov všetko (čo sa komunikácie a trávenia voľného času týka) a pre rodinu nič. Toto je celom bežná realita slovenských rodičov - niekde len otcov a niekde aj matiek, aj otcov. Že s cudzími pekne jednať a s vlastnými (členmi vlastnej rodiny) jednať ako s poslednou špinou. Skôr buď rada, že ťa finančne zabezpečí a skús nejakým spôsobom chrániť svoje dieťa pred ním, nech, ak už bude podráždený, netrpí aspoň to dieťa na následky jeho agresivity (aby na to decko nevrieskal, nebol k nemu hrubý, aby mu nenadával...). Snaž sa tráviť čo najviac času so synom a dohodni sa s mužom tak, že na výlety budeš chodiť so synom sama, len nech vám dá peniaze a na každom výlete urob aj nejaké pekné fotky. Synovi povedz, nech otecka doma neobťažuje rozprávaním o výlete, že on je veľmi pracovne vyťažený a že ho treba nechať na pokoji a že keď bude mať otecko čas, tak si pozrie fotky (jasné, že si ich nepozrie, lebo na vás kašle, ale aspoň to decko bude mať radosť, že predsa aj otec o tom výlete niečo bude vedieť aspoň vďaka tým fotkám, keď už nemohol ísť s vami, lebo musí doma na počítači pracovať...). A synovi môžeš povedať, nech na každú fotku dozadu napíše, kde to bolo a čo je na nej, napríklad BRATISLAVSKÝ HRAD, OPICA V ZOOLOGICKEJ v BRATISLAVE, VCHOD DO DEMÄNOVSKEJ JASKYNE SLOBODY, PELIKÁN V ZOO V BOJNICIACH, ŠTRBSKÉ PLESO... a nech tam napíše aj dátum a povdez mu, že oteckovi to urobí veľkú radosť. Aj tak sa dá. S manželom sa nehádaj a ak potrebuješ niekoho na komunikáciu, užívaj si komunikáciu so synom. Môžeš ho zapísať do školskej družiny a ty si zatiaľ môžeš svoje popoludnia tráviť niekde s kamarátkami pri kávičke. Veď to, že si dospelá a máš vlastnú rodinu, to ešte neznamená, že už nikdy viac neubdeš môcť so žiadnou kamarátkou slovo prehovoriť. Ak nechceš, aby tvoj syn chodil do družiny, tak ho zapíš na nejaké krúžky. Odkedy sa pamätám, na krúžok (akýkoľvek) sa chodilo vždy raz do týždňa - napríklad na karate každý štvrtok medzi 16:00 a 18:00 a na gitaru každý utorok medzi 16:00 a 17:00, a podobne. Ja zastávam názor, že každé dieťa by malo chodiť na jeden hudobný nástroj (pokiaľ má hudobný sluch) a na jeden šport (pokiaľ mu to zdravie dovolí). Alebo ak je to chlapec, tak aj na dva športy. Pri športe chalanisko vydá zo seba zbytočnú energiu (vďaka čomu kvoli únave po tréningu v puberte nebude prehnane sexuchtivý a nepríde ti v 15-tich domov s tým, že nabúchal 12-ročnú frajerku, s ktorá sa teraz nasťahuje k vám, lebo ju rodičia vyhodili z domu a vynadali jej do k. ...). Ak je napríklad vysoký, môžeš ho dať na basketbal a nech si neskôr urobí aj trénerský a rozhodcovský kurz a už počas puberty si bude môcť zarábať ako rozhodca. Alebo ak má rád vodu, tak na vodné pólo a o nejaký ten rok nato šup na trénerský kruz a na rozhodcovský kurz, čo sa neskôr v dospelosti môže stať jeho povolaním a aj životným poslaním a bude to robiť rád, lebo robiť športového trénera je jedna z prác, ktorá ľudí nielen živí, ale aj napĺňa. Nemusí byť každý človek taký, že má IQ génius a fotografickú pamäť. A nemusí už naozaj každý obyvateľ Slovenskej republiky mať bezpodmienečne vyštudovanú vysokú školu. Lebo nie vysoká škola robí človeka šťastným, ale práca, ktorá ho baví a zároveň aj napĺňa, ho robí šťastným. S manželom sa nikdy nehádaj v prítomnosti svojho syna, lebo sa vás bude báť. Jednoducho ho nechaj, nech si robí, čo chce a ak ti chýba komunikácia s nejakým dospelým človekom, tak sa začni stretávať s kamarátkami aspoň v čase, keď bude syn na krúžkoch. Krúžky mu prospejú a urobia z neho celkove múdrejšieho, rozhľadenejšieho človeka. Ak to bude napríklad gitara, klavír (elektronické klávesy), či harmonika, neskôr môže, povedzme, hrať v kapele a už v puberte si bude môcť zarábať tým, že bude hrávať ľudovky na svadbách - to je tiež pekná práca, ktorá človeka napĺňa a zároveň sa pri nej aj zabaví a schuti zasmeje. A trošku hudobnej teórie chlapcovi neuškodí, aspoň bude mať prehľad aj v tomto. Naozaj si myslím, že v tvojom prípade rozvod nie je na mieste. Jednoducho si sa dostala do problému, ktorý treba vyriešiť, ale rozvod nie je žiadne riešenie. Situácia, do ktorej si sa teraz dostala (nie vlastnou vinou), si vyžaduje, aby si trochu pohla rozumom a porozmýšľala o riešeniach s tým, že vďaka svojej vynaliezavosti si už sama nejaké riešenie vymyslíš a aj si ho pekne zrealizuješ. Ja som ti dala zopár návrhov, ale skús aj ty sama porozmýšľať, či prídeš na nejaký nápad. Nevnímaj celú túto situáciu ako problém, vnímaj ju skôr ako výzvu - teda zamysli sa nad tým, Rči sa s takýmto problémikom dokážeš popasovať a ak áno, tak ako...
Nič v zlom ale táto téma ma poriadne zdvihla zo stoličky....!
Takže máš na výber. Buď niekto kto sa o vás postará a uživí vás...alebo niekto kto na vás bude mať čas ale bude spať pod holým nebom.
Zobuďte sa ľudia...Ideál - manžel príde o druhej z veľmi dobre platenej práce, ide s deťmi a manželkou na výlet, vybláznia sa, urobia si nádherné poobedie, večer sa pomilujú a všetko sa opakuje...
Ale čo ak niekto maká fyzicky 16 hodín v práci a potom ho čakajú ešte povinnosti doma? Nemyslím tým rodinu. Čo ak tí priatelia, ktorí ho o niečo poprosia sú práve tí, ktorých budete v budúcnosti potrebovať? Čo má robiť človek ktorý maká buď psychicky dlhý čas alebo má 3 - 4 zamestnania a nestíha vlastný tieň, napriek tomu, že je šikovný a veľmi rád by to zmenil.
Lenže v tejto dobe ideál hľadať ťažko a ak sa nudíte milé dámy, alebo niečo vyčítate človeku, ktorý ťažko maká len aby sa o vás postaral, tak si potom nájdite nejakého lenivca, ktorý vás bude mlátiť alebo všetky peniaze prehrá či prepije. Aj takých tém je tu pomerne veľa. Ideál nejestvuje. Myslíte si, že všetko sa dá vyriešiť rozvodom a že vášho manžela neserie, že nemôže byť s vami a s deťmi? Že musí pracovať od nevidím do nevidím..?
....ach, nemám slov, vracať sa mi chce
My sme to mali tiež takto - dopadlo to tak, že keď otec zomrel (bola som puberťáčka), v podstate som si ani nevšimla rozdiel... Všetko sme riešili s mamou alebo sme ju s tým ani nezaťažovali a vyriešili sme si to sami alebo spoločne so súrodencom.
Podľa mňa tiež nemá zmysel sa rozvádzať. Tvoj muž má iste pocit, že má toho na pleciach veľa, a na vás už nemá sily ani čas. Nehádaj sa s ním, evidentne to nemá význam a hádky ťa len oberajú energiu. Ak donesie aspoň peniaze, tak na tú robotu v domácnosti, čo by mal robiť on, si prenajmi službu - buď firmu alebo tzv. hodinových manželov. Teš sa z dieťaťa a robte si program sami, ako hovorí Filip. Buď rada za to, čo máš, niekto nemá ani len to. Časom muž zostarne, možno príde prvý infarkt, prinajlepšom vyšší vek, a zrazu zistí, že má doma šikovnú ženu - a možno začnete odznova.
Ak to chceš riešiť už aj, navštív psychológa, možno sa niekam dopracujete.
Doba nie je nikdy skazená. Niektorí ľudia sú skazení (robia zle, lebo chcú robiť zle), iní sú slabí (robia zle, ale chceli by robiť dobre), iní sú nevedomí (robia zle a myslia si, že robia dobre) ale sú aj zásadoví a charakterní.
Pozri sluchátko, ja som mal tiež obdobie, že som ráno odchádzal, keď deti ešte spali a prichádzal večer, keď deti už spali. Manželka mi to vyčítala ale neskôr prestala. Keď som sa na to pýtal, povedala mi, že si zvykla. Deti si na to tiež zvykli. Utvorili s manželkou kolektív, kde si rozprávali a ja som bol vyobcovaný z rodiny. A to bolo pre mňa oveľa horšie ako manželkyne výčitky.
Takže skús toto - vystač si so synom sama, nech je to tak, že VY budete CHÝBAŤ JEMU.
sluchatko tak sa to riesilo vzdy akurat sa o tom az tak nehovori... a co xces robit? jemu si to povedala a on sa rozculuje a neriesi to ... tak si mozes kuit psa....
vies, nie som staromodna, viem, ze v dnesnej dobe to frci, milenec-milenka, to absolutne nebudem riesit, pokial nebudem mat cistý stit. To je fakt dnesna doba tak skazená, ze sa to riesi vsetko takto milenec,milenka???
nj ak sama nevyzijes tak si proste najdi milenca a ked deti vyrastu tak sa rozved...