Ahojte,
potrebujem radu, pisala som sem pred dlhym casom, ale nechcem rozoberat minulost ale mozno trosku pocut vas nazor na buducnost.
Muz je pracovne velmi vytazeny, nas tyzden funguje tak, ze od pondelka do piatka okrem jedného dna, co si muz zvoli sa krutim v domacnosti. Po praci rovno domov, naucit sa s dietatom, pripravit,navarit atd... muz pride okolo 19.00 domov v bezny den, ked nema sluzobky alebo nejde niekam dalej,to chodí domov raz za tyzden okolo polnoci, pozrie spravy, da maleho spat a dalej pokracuje v práci (doma pri pc) cez víkend ak prehovorím,tak ideme na vylet,ale velmi sa na to hneva, ze chce odpocivat, ze cely tyzden maka, ale ked ho niekto nieco ziada,tak to nema problem, co mu nevycitam ale trapi ma to. 3 víkendy zo 4 si robí tiez na pc, denne cez víkendy je to tak 5-6 hodin. Ja by som chcela aby sme fungovali ako rodina. Neviem, ci nemam mylnu predstavu,ale takto je to zataz pre mna, nemozem sa na nic spolahnut, ked chcem nieco opravit, trva mu to mesiace ale ak niekto poziada o pomoc ma to na pockanie. Potom sa samozrejme hadame, on ma ponizuje, krici... ja nie som z toho stastna a ak mu spomeniem, ze sa citim byt sama, tak ohen na streche. Ze ci som dieta, ktoré ho potrebuje. Ja som bola s nim zvyknuta zaspavat, riesili sme vela veci spolocne, odkedy sa dostal na vyssi post,tak toto uz je minulost. Trva to 4 roky. A dalsia vec je to, ze on ma rad ludi, hlavne teda mladsie baby a koketovanie a aj to mi strasne vadí. Milionkrat sme sa za to pohadali,ale on tvrdí, ze som moc ziarliva...nazor???
Velmi tazke rozhodovanie - rozvod
Sluchatko ahoj, pozname sa, ze? :)
Dakujem kafe,uz odisiel,dufam,ze si zariadim zivot
tú hranicu prekročil už dávno, ale každý má inú mieru citlivosti. Ja ti len držím palce, aby ste dokázali kvôli synovi fungovať ako dvaja dospelý ľudia. Aby si sa dala dokopy a prežila ešte dlhý krásny život. Stále máš tú väčšiu časť pred sebou, stále máš možnosť prežiť s iným partnerom nádherné chvíle.. prajem ti to.
ach, som trochu v strese, napisala som ahoj sluchatko,namiesto kafe...
aj ked sa snazim to prekonat,aj tak som dost v strese...
Ahoj sluchatko, mas pravdu, zasluzila by som si poriadu po papuli, ale vcera prekrocil hranicu a uz ho nebudem vobec riesit. Nemam na to ani chut,uz s nim nechcem stracat cas a maly to bude musiet pochopit. Bola som za handru,ale je koniec jeho manipulovania so mnou. Uz len jedine dohodnut sa na krokoch ako budeme fungovat dalej ohladne maleho.
dievča, dievča, teba asi nepreberú ani dve po papuli. Som hnusná, viem. Ale riešiš TO ISTÉ už v neviem koľkej téme. Prosím ťa, spamätaj sa už konečne! Máš mŕtvy vzťah, nechceš to za boha vidieť, len stále niečo riešiš a rozhoduješ sa, keď tu vôbec neni čo riešiť. Mŕtvolu k životu nepreberieš, tá bude len ďalej páchnuť. Hľadáš vinníka v mužovi, pritom to že trpíš máš na svedomí ty - visíš na svojom mužovi ako sopeľ na nose, nechce ťa, pohŕda tebou, hnusíš sa mu... no tak buď s ním a on sa ďalej bude k tebe správať ako k handre a ty budeš trpieť. Ale trpíš úplne zbytočne. Ubližuješ tým sebe aj synovi... Nič ťažké na tomto rozhodovaní neni. Len ty nie si schopná urobiť krok.
Vcera som mu dat pusu,povedal,ze som otravna,ze ma nemiluje,ja som sa mu vrhla okolo krku a zacala vysvetlovat nech sa spamata. On ma odsotil a povedal,že takuto zenu nechce. Zacala som plakat a on si ma ani nevsimol.
sluchatko povedzme ze by si dal polovicny uvazok, mal by menej o 60% na vyplate, bola by si spokojnesia? mal by viac casu na vas, zatiahla by si ten rozdiel ty?
ahoj autorka chcem ťa jednoznačne podporiť-k rozvodu. Viem možno trúfalé takto poradiť osobe ktorú vlastne ani nepoznám,ale ver že ti píšem z vlastných skúseností. Čítala som ako žijete a poviem ti že presne podobný život som s manželom mala aj ja. Dnes už som rozvedená a verím že každý človek má právo nato naozajstné šťastie. Tiež som bola vo vzťahu tá ktorá sa snažila,iniciovala,pomáhala no potom som si uvedomila že bez odozvy druhej strany.Ludia robia chybu a vidím to aj vo svojom okolí že stále márne dúfajú v to že sa partner zmení áno ak naozaj CHCE človek dokáže zmeniť všetko ale musí chcieť a snažiť sa inak je to strata času! U tvojho manžela tú snahu nevidím pretože keby naozaj chcel niečo preto urobí a to nech mi nikto netvrdí že nie. Len ten kto nechce stále hľadá výhovorky. Veľa ľudí doslova stráca čas pri nevhodnom partnerovi dúfaním že všetko bude inak ale je to len predlžovanie trápenia a falošných nádejí nie nebude to inak ver mi pretože keby si tvoje trapenie bral troška k srdcu tak by preto niečo robil.A za dalšie nieje spravodlivé a pekné že teba akoby hodil na poslednú priečku a ked ho niekto požiada o pomoc má to na počkanie. Rozhodnúť sa musíš ty sama ale spýtaj sa samej sebe či ti to vaše manželstvo viac berie ako dáva a či by ti naozaj nebolo lepšie samej a s perspektivou že si nájdeš niekoho kto má zmysel pre rodinný život. Ja viem že je to strašne ťažké ale porozmýšlaj nad tým.Držím ti palce
A mozno je z neho tyran,po psychickej stranke urcite.
Mam toho strasne vela v hlave. Jedna veta sa mi vryla do hlavy: budete drzat hubu a krok a obaja (ja s dietatom) o ostatnych vetach nechcem ani hovorit,co ma zranilo.
Hladam chyby aj v sebe a urcite ich mam ale takto zaobchadzat si so sebou nenecham,uz som sa naplakala a naprosila naozaj dost.
