Dalekozrakost 6 rocne dieta

Radoslava dakujem moc za povzbudenie:D
Vies, najviac si vycitam, ze uz to mohla mat odmala, nic sme si na nej nevsimli, aj lekarka vravela, ze ked vela doma kreslila sko skolkarka a neprikukala, ze mozog to spravi tak, e funguje len to zdrave ocko a dieta vyzera v poriadku. Dalej chyba obvodnej, ze doteraz ju nenapadlo na prehliadkach dat ju citat, lebo ocna povedala, ze je dolezite, aby sa nato prislo do 6 roka zivota, kym sa vyvija oko velmi, tam sa da vela veci krasne napravit, tiez mi v optike pan na vysetreni zraku povedal, ze uz je dost neskoro, ked mala 6 rokov. No cas ukaze, ak sa to nezlepsi, potom uz len cakat do 18 roka zivota, ze sa to da spravit operaciou lekarka vravela.

Podľa toho, čo som si ja všímala, tiež sme mali v škôlke, aj v škole (prevažne v nižších ročníkoch ZŠ) dosť ďalekozrakých detí, mnohé mali už v čase chodenia do škôlky prekryté očko. To, že sú ďalekozrakí, som videla podľa toho, aké majú okuliare. Proste ďalekozraký človek má okuliarové sklá také hrubšie, akoby výraznejšie, oči mu nevidíš celkom jasno, ak sa mu do nich pozeráš, vnímaš jeho oči nejasne, akoby cez lupu, hoci sú aj dioptrie malé. A krátkozraký s malými dioprtiami má tie sklá také prirodzenejšie, také, že mu do očí vidíš a nevnímaš jeho oči akoby "cez lupu", proste jeho oči vidíš celkom zreteľne a jasne, keď má na sebe okuliare. A čo sa potom stalo? Takmer vsetky ďalekozraké deti kdesi okolo tretej, štvrtej triedy na základnej okuliare nosiť prestali. Vďaka tomu, že sa doma učili, čítali (aj samotní lekári ďalekozrakým deťom odporúčajú veľa čítať), vymaľovávali, pozerali televízor, kreslili si niečo, hrali sa so stavebmicami, s autodráhou, hrali karty, dievčatá skúšali vyšívať, či štrikovať, proste že si nejakým spôsobom trénovali pozeranie sa do blízka, tak sa im takto rýchlo zlepšil zrak. A dodnes okuliare nenosia, už sú dospelí. Zatiaľ, čo tí ostatní, ktorí v nižších ročníkoch ZŠ mali zdravé oči, práve kvoli tomu čítaniu, učeniu sa, pozeraniu telky a iným, podobným činnostiam, kdesi v poslednom ročníku ZŠ, či v prvom, druhom na strednej museli začať nosiť okuliare, lebo sa stali krátkozrakými. A to sa týkalo najmä tých, ktorí mali veľmi bohatých a prísnych rodičov, ktorí ich nútili do učenia a vyžadovali od nich čisté jednotky za akúkoľvek cenu (aj za cenu učenia sa štyri, päť hodín denne, čo by žiak ZŠ teda ozaj nemal) bez toho, aby si uvedomili, že ich dieťa nie je po talentovej stránke nič viac, ako obyčajný priemer. Takéto deti už v prvom ročníku na strednej mali dioptrie mínus 2. Takže ja by som na tvojom mieste takúto detskú ďalekozrakosť nebrala ako nejakú tragédiu, dokonca možno je to mierna výhoda a ver mi, obzvlášť dnes, v čase počítačov a tabletov, sa takto ďalekozrakým deťom očná chyba napraví veľmi rýchlo. A u zdravých sa zase krátkozrakosť vyvinie rýchlejšie a aj dioptrie budú mať silnejšie, ako to bolo za našich čias, keď ešte takmer v žiadnej domácnosti nebol počítač a o mobiloch ani chýru, ani slychu, nie, že ešte smartfóny a tablety. Takže nevešaj hlavu, nie je to žiadna tragédia, len kúp dcérke nejaké pekné obrázkové rozprávkové knižky a ak chce čítať, nech číta a ak nie, nech si pozerá obrázky, aj tým trénujete pozeranie do blízka a očko sa rýchlo uzdraví. Vo štvrtom ročníku už žiadne okuliare nebudú.

Nechápem prečo sa v dnešnej dobe ešte taký hurhaj okolo tých okuliarom robí! Nie je to nič na smiech alebo hanbu. Koľko ľudí nosí okuliare, strojčeky na zuby či načùvacie aparáty.

Držím palce nech sa dcérke nech sa uzdravi