Spankova paralyza

Ale našťastie a chvála Bohu, mám asi aj sklerózu, lebo si na žiadnu neviem nikdy za oného spomenúť.
Mňa už len to chráni.
Ja som si kúpil Ginko, veľmi pomáha, nehovorím, je to z nejakého koreňa, myslím, že z bresky reskej (originál starý koreň) alebo tak nejak, neviem si teraz spomenúť na presný názov.
Len problém je to, že stále to Ginko do fraka maka zabudnem zobrať.
Dokonca si zabúdam aj vypiť. To sa už fakt nedá pochopiť.
Ide ma poraziť.

Ja som bol raz paralizovaný, keď som videl ako ide do izby mojej svokry vretenica, asi trojmetrová.
Ja som sedel na schodoch, bol som dosť opitý, priznávam si svoju chybu.
Chcel som jej ísť pomôcť, pred nejakým hadom nebudem mať rešpekt, ale bohužiaľ, prišla spánková paralýza a zaspal som, totálne.
Ráno som v izbe svojej svokry našiel toho hada vystretého.

PRE mam56: ty máš asi 56 diagnóz ;)

Neviem, ja keď zatvorím oči, tak hneď zaspávam.
Ja chodievam len po okraji cesty na svojom biku.
Raz som zaspal, keď som išiel dole kopcom, ja neviem, čo to bolo, asi spánková paralýza.
Keď som sa potom doma pozrel do zrkadla, vyzeral som tak akoby som bol úhlavný nepriateľ štátu:-)
Sestrička s lekárom keď ma videli, tak odpadli.
Len jeden z desiatich ma dokázal ošetriť, vôbec nebrali ohľad na moje bolesti.

Ja by som chcel mať ešte aspoň troch synov, ale prijať 35 detí?!
Však to ma vystrie:-)
Chrbticu budem mať ako robotník faraóna na stavbách pyramíd, platnička veškeré žádna.
Keď napíšem na kompetentné miesta, tak ani tí nebudú na to kompetentní:-)

Písal mi môj kamarát list z väzenia, šváb, žiaľ, iného nemám, že sa dostal do väzenia, lebo bol chytať ryby.
Že vraj ich všetky púšťal hneď do vody, väčšinu ani nevytiahol von z vody, lebo boli ťažšie než on.
Ale nachytali ho. Rybka mala pol centi.
Mali by ho pustiť, však má veľkú rodinu, 35 detí, nezaopatrených.
Poprosil ma, či by som sa o nich nemohol postarať ja, keď som taký samaritán.
Ešte som mu neodpísal:-)

To je fakt fucked ťažké nemať nikoho v noci pri sebe, prestahovať sa na vidiek a ráno sa pozrieť na dvor.
Kohút tam má asi 15 sliepok, vrabce sa trepú na škridlách a ani si nechcem predstaviť to, čo robí kráľovná v mravenisku s toľkými robotníkmi:-)
Ja sa nemám ani tak ako ten mravec, do frasa, keď nejakého vidím, furt ma noha svrbí:-)
Už sem nedám cudzí vtip, ani za oného.
Ešte že aspoň ten sused behá k večeru nahý so sekerkou a naháňa svoju ženu.
Neviem síce prečo, ale už ho nikto nerieši, lebo ráno chodia nakúpiť na raňajky spolu:-)

Je to neprijemny pocit urcite a mam strach z toho, ze ci nemozem takto sparalizovsny ostat aj dlhsie ako niekolko sekund napr. monuty, hodiny a tak... Zatial sa to tocilo stalo iba okolo par sekund no vzdy ten strach mam, ze co ak sa nepreberiem a ostanem takto sparalyzovany dlhsie ? Nemoze sa taka vec stat ? Tiez by som chcel vediet co by sa dialo keby niekto prisiel ku mne a snazil sa ma prebudit ci by ta paralyza tym vplyvom okamzite zmizla, alebo by nereagovalo telo ani napodnety druhej osoby ? Dnes sa mi to stalo sice druhy krat a ked sa to stalo tak si myslim, ze rozum este nefungoval na takej urovni aby si dokazal uvedomit, ze toto sa uz v minulosti stalo a prejde to doraz ale automaticky som sa snazil hybat rukami ustami a nic...

Mne sa to za cely zivot stalo malo krat ale posledne dva mesiace je to velmi casto. Trosku tazsie obdobie, problemy, naburane zdravie, behanie po lekaroch, nic mi nezistili vraj som zdravy, hoci mi je zle a uz to bolo, trosku naburana psychika, nespavosti, neustala unava a spankova paralyza sa stala mojim spolocnikom. Pevne verim ze ked sa dam dokopy tak sa zase vytrati aj ked uz ma nedesi az tak ako prvykrat, ale je to stale neprijemne.

Hlavne ked si clovek lahne treba vypnut a fakt nemysliet na hluposti, ked na nu myslim pred zaspanim je takmer iste ze pride. A vraj je dobre spat na bruchu, vraj sa castejsie prejavi pri spani na chrbte.

Tak s týmto mám bohaté skúsenosti. Prvýkrát sa mi to stalo, ked som mala asi 14 rokov po dosť veľkom psychickom rozrušení a odvtedy sa mi to stáva pravidelne(teraz mám 29). Sú obdobia, ked aj pár týždnov nič a také, ked aj viackrát za týžden. Neviem prečo, ale takmer vždy sa mi to stane, ked si idem zdriemnuť počas dna. Beriem to už ako pravidlo, že ked si idem napríklad poobede zdriemnuť, lebo som unavená, stane sa mi to. Nejako som si na to zvykla, aj ked slovo zvykla je trošku prisilné, lebo síce to zažívam už dlhé roky, stále mi je to nepríjemné, aj ked už menej ako zo začiatku. Začiatky boli dosť desivé, ked sa mi to stalo prvý krát ani nehovorím. Tiež mám také stavy ako popisujete, zobudím sa, ale som ako úplne ochrnutá, nemôžem hýbať ničím, len trocha očami a končekami prstov. Robím to isté čo krowky, čiže snažím sa hýbať očami a prstami, aj ked mi to ide fakt len málinko a čakám, kým to neprejde. V minulosti som sa snažila silou mocou pohnúť rukou, nohou, alebo zakričať, alebo bolo to zbytočné, mohla som sa siliť kolko som chcela, tak v súčasnosti už robím len tie spomínané veci a ono to prejde. Zvukové preludy mávam tiež, ale také veci, že vidím niečo, alebo nejaké osoby, ktoré sa v miestnosti nenachádazjú, to nie. U mna to trvá niekedy len pár sekúnd, niekedy dlhšie, možno minútu.
Ja trpím úzkostnou poruchou, takže to môže mať u mna možno s tým súvis.